utorok, 7 decembra, 2021
-0.3 C
Bratislava
ÚvodArénaEurópsky parlament zrejme čaká zásadná zmena. Pomôže to veľkým krajinám, varuje Beňová....

Európsky parlament zrejme čaká zásadná zmena. Pomôže to veľkým krajinám, varuje Beňová. Je to pokus o ďalšiu centralizáciu, dodáva Dzurinda

Poslanci Európskeho parlamentu budú dnes hlasovať za návrh na prerozdelenie poslaneckých mandátov po roku 2019. Dôvodom je odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, tzv. brexit. Počet poslancov by sa tak mal znížiť z terajších 751 na 705, pričom Slovensko by malo získať o jeden mandát viac. Dokopy by sme teda mali 14 europoslancov, ktorých budeme voliť v roku 2019.

Hovorí o tom návrh Výboru Európskeho parlamentu pre ústavné veci, ktorý by okrem spomínaného zníženia počtu poslancov zmrazil ďalších 46 zo 72 kresiel. Zvyšných 26 mandátov by sa teda rozdelilo medzi 14 členských štátov, ktoré aktuálne prerozdelenie kresiel v EP mierne znevýhodňuje.

Ak táto legislatívna iniciatíva Európskeho parlamentu prejde, tak sa ňou bude zaoberať Európska rada, teda hlavy štátov a vlád EÚ. Zároveň si to vyžaduje jednomyseľnú podporu a potom schválenie v pléne EP.

Okrem tohto bodu sa budú poslanci v najbližšom období zaoberať aj vytvorením tzv. celoeurópskej kandidátky. Tvorili by ju európske politické strany, pričom by na nej figurovali rovnaké mená v každej krajine EÚ. Európska únia by tak fungovala ako jeden volebný obvod.

O vytvorení celoeurópskej kandidátky hovoril aj predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v septembri vo svojom prejave o stave Únie. Dôvodom bola najmä podpora návrhu od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Podľa niektorých europoslancov by zriadenie nadnárodného volebného obvodu posilnilo pocit občianskej príslušnosti k EÚ.

Kritika celoeurópskych kandidátok od Beňovej

S tým však nesúhlasia ani europoslanci za Smer-SD, podľa ktorých je vytváranie európskej kandidátky odklonom od myšlienky priblíženia sa občanom a vytvorí sa tým skôr priestor pre obsadenie týchto postov pre veľké krajiny s vyšším počtom voličov.

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej by sa mal návrh zriadenia celoeurópskej kandidátky odložiť a počkať, ktoré ďalšie krajiny pristúpia k Európskej únii, prípadne radšej hovoriť o tom, ako sa zvyšných 46 mandátov prerozdelí medzi členské štáty.

„Ak tvrdíme, že poslanci Európskeho parlamentu sú volení v členských štátoch ako zástupcovia svojich voličov, tak si neviem predstaviť, že v rámci toho, že sa chceme približovať k občanom, vytvoríme nejakú európsku spoločnú kandidátku, kde každý členský štát nominuje určitý počet svojich poslancov, ktorí sa budú uchádzať o podporu vo všetkých 27 členských štátoch,“ uviedla Beňová.

„Navyše sa obávam, že bude 46 mandátov opäť prerozdelených tak, že menším krajinám by to zabezpečilo nižší počet poslancov a väčšie krajiny by získali viac. Keďže ide o priame voľby, tak nesúhlasím, aby priamo volili poslancov v štátoch, odkiaľ samotní poslanci nepochádzajú,“ dodala europoslankyňa.

Monika Beňová nesúhlasí ani s argumentom niektorých europoslancov, že by vytvorenie celoeurópskej kandidátky posilnilo pocit občianskej príslušnosti k EÚ. „Práve naopak, sa domnievam, že spolunáležitosť občanov s Európskou úniou treba budovať na tom, že budeme zlepšovať existujúce politiky a zvyšovať životnú úroveň občanov. Napríklad, že naši zamestnanci vo Volkswagene či Peugeote budú mať rýchlejšie rastúce mzdy na úrovni miezd, ktoré ponúkajú svojim zamestnancom v Nemecku alebo vo Francúzsku. Tak sa buduje spolunáležitosť s EÚ,“ uzavrela Monika Beňová zo Smeru s tým, že spoločnú kandidátku podporujú iba europoslanci Francúzska a Talianska, ktorým ide skôr o ich záujmy ako o budovanie európskej spolupatričnosti.

Pokus o ďalšiu centralizáciu

S celoeurópskou kandidátkou nesúhlasí ani bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. „V tejto chvíli sa nemôžem prihlásiť k priaznivcom tejto myšlienky, pretože jej proste nerozumiem. Pre niektorých ľudí v Námestove je aj Bratislava ďaleko, nie ešte Amsterdam či Rotterdam. Európska únia pritom stále nie je štát, ale zoskupenie štátov a Európsky parlament je konštituovaný z delegátov, ktorých volia ľudia v jednotlivých členských štátoch, čo korešponduje s tým, že sme Únia a nie jednotný štát,“ vyjadril sa pre portál euractiv.sk Dzurinda.

Pre mňa sú takéto návrhy pokus o ďalšiu centralizáciu. Príde mi to skôr ako nejaké zahmlievanie a vyrábanie si komplikácií, ktorým ľudia nebudú rozumieť,“ dodal expremiér.

Mikuláš Dzurinda, Zdroj: TASR

Politický analytik Eduard Chmelár zdôrazňuje dôležitosť demokratizácie na to, aby sa uplatnila celoeurópska kandidátka.

Celoeurópske kandidátky nemajú zmysel bez demokratizácie európskych inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu. Bez toho to bude len centralizácia, ktorá pomôže len veľkým štátom. Európska kandidátka je vhodná tam, kde existuje klasické trojdelenie moci, charakteristické pre demokratické režimy. Na úrovni Európskej únie to však nefunguje,“ myslí si Eduard Chmelár.

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 732,495 +3,020 Dnes Úmrtí 14,900 +74 Dnes Uzdravení 599,858 Infikovaných 117,737 Last updated: 7. decembra 2021 - 03:55 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -spot_img