Aký je podľa vás dôvod nepredĺženia vašej pracovnej zmluvy dekankou Ivetou Vaskovou? Mali ste s ňou nejaké osobné nezhody? Ak mám správne informácie, obaja ste ešte v roku 2015 boli na vtedajšej hutníckej fakulte, dnes fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie, prodekanmi.
Prodekanom som bol ja, pani docentka Vasková bola dekanka, predtým bola štyri roky prodekanka. V roku 2015 bola zvolená za dekanku. Mňa si vybrala ako prodekana pre vedu a výskum, zároveň som mal na starosti aj zahraničné vzťahy.
Verejne som vyjadroval svoj nesúhlas so spôsobom, akým sa riadi fakulta a kam smeruje. Mal som výhrady v tom, že fakulta sa nepozerá na to, čo prináša výsledky. To znamená, nedáva dôraz na vedu a výskum, teda karentované články a projekty s vyšším objemom financií, skôr sa sústredila na propagáciu. Osobne si myslím, že to nie je šťastné. Za posledných desať rokov sa redukoval počet študentov na slovenských vysokých školách minimálne o 50 percent študentov, čo malo dosah aj na našu fakultu. Odchádza ich stále viac aj do zahraničia, nebude to klesať. Aj počet nastupujúcich na štúdium na fakulte bol pod päťdesiat študentov, čo si myslím, že je veľmi slabé.
Netvrdím, že to bolo názormi. Jednoducho som povedal, že si nemyslím, že to je šťastná vec, a tak pani dekanka mala pocit, že nemá podporu, akú by mala mať. Celkovo to bolo neštandardné, pretože keď som bol v zahraničí, mal som ako prodekan za úlohu pritiahnuť aj zahraničných ľudí. Chceli sme niečo rozbehnúť s Čínou, pred rokom sme tu v Košiciach mali prorektora aj prodekanku z Číny a chceli sme urobiť spoločný program s cieľom vymieňať si študentov a vedeckých pracovníkov, ale nebolo to akceptované, nikto z vedenia fakulty ich nebol ani pozdraviť. Vtedy už som nebol prodekanom. To znamená, že sa odmietli zahraniční študenti. Opäť som si pri rozhovoroch s kolegami z Číny uvedomil, že s počtom študentov to majú v Číne trocha inak ako my na Slovensku. My však nechceme študentov a nechceme vedu a výskum. Moja otázka potom je, čo vlastne chceme.
O aký projekt vlastne išlo, zrejme o vývoj superpevných materiálov a tvárnenie kovov na nanoúrovni? Akých kovov?
Zaoberáme sa hliníkovými materiálmi, či už v práškovej forme, alebo v klasickej forme, napr. odlievané materiály, a riešili sme aj kompozity na báze hliníka, pretože sa vytvorilo centrum INOVAL v Žiari. Ako vieme, mesto je centrom pre hliník. Sme aj v Košiciach a Košice sú mesto ocele, takže sme tiež špecialisti na oceľové materiály, takisto v práškovej forme. Začali sme robiť vývoj materiálov pre 3D tlač, hovorí sa tomu aj aditívna výroba. Lepšia definícia je možno inovatívny prístup k materiálom.
Prečo ste sa obrátili práve na podpredsedníčku parlamentu Nicholsonovú?
Pretože ide o dosť podstatnú vec. Tu nejde o osobu Róberta Bidulského, ide o reintegráciu slovenských pracovníkov, ktorí boli v zahraničí. Myslím si, že ich je v zahraničí okolo 50 000. Verím tomu, že drvivá väčšina má záujem sa vrátiť. Či už je dôvodom rodina alebo nejaké osobné väzby týchto ľudí. A tu je veľmi krásne vidieť, že Slovensko na to nie je pripravené. Máme dokonca zákony, ktoré idú proti tomu. Myslím si, že treba otvoriť túto otázku, ukázať postoj. Nie každý vie, čo znamená slovo reintegrácia, a v tom je kameň úrazu.
Je to návrat ľudí zo zahraničia. Každý z týchto ľudí si stade prinesie minimálne vlastnú skúsenosť. A je to zisk pre nás všetkých, pre celú spoločnosť, tu nejde len o vedu a výskum. Reintegrácia sa týka perspektívnych vedeckých pracovníkov s minimálne dvojročnou nepretržitou odbornou praxou v zahraničí počas posledných piatich rokov a zároveň v čase maximálne pätnásť rokov po získaní vedeckej hodnosti PhD. Ja som išiel na štyri roky na „postdoc“, to je tá nepretržitá odborná prax. Tam je štipendium, nie plat. Postdoc znamená, že z nejakej inštitúcie odchádzate, ale mali by ste tam minimálne ostať ešte ako kmeňový zamestnanec. Idete získať ďalšie skúsenosti v oblasti vedy a výskumu. Tak je to postavené všade vo svete. Myslím si, že u nás postdoc nie je definovaný vo vysokoškolskom zákone. Sú tu veľké medzery v týchto záležitostiach. Reintegrácia nie je úplne jasná, keď nevieme, čo je to postdoc.
Reintegráciu pracovníkov riešili minimálne štyri projekty na Technickej univerzite v Košiciach (TUKE). Bolo by možno dobré aj na mojom príklade ukázať, kde sú problémy. Moje výsledky sú, dovolím si povedať, excelentné, mám 52 karentov (článkov v karentovaných časopisoch). Ak vynechám kolegov v našom úzkom tíme, jeden docent má 30 a ďalší majú okolo desať karentovaných výstupov. Čiže mám až päťnásobne lepšie výsledky ako iní na fakulte. Mal som financovaný slovenský projekt, ešte má financovanie na 2 roky. Doteraz mi nikto neodpovedal na otázku, prečo nemôžem robiť výskum. Rozbiehal sa zahraničný projekt, to znamená, že som mal výsledky a v podstate boli zastavené touto záležitosťou. To sa môže stať komukoľvek, kto sa vráti, že tu bude využívať skúsenosti, ktoré má, kontakty zo zahraničia, a potom niekto povie, že zo zákona nemusí pokračovať. To nie je jeden človek. Je ich 50-tisíc, to je riadne číslo.
Nicholsonová uviedla, že nepredĺžením vašej zmluvy hrozia univerzite aj Slovensku pokuty a medzinárodná hanba, a pohrozila kontaktovaním Európskej komisie v tejto veci. Zrejme to ešte neurobila…
To ešte nie, stále je čas, aby to univerzita pochopila. Prvým problémom je, že sa stopla reintegrácia. Druhým problémom je, že sú na to naviazané eurofondy. Hrozia korekcie a, ako hovorím, na univerzite sú minimálne štyri projekty, ktoré sa zaoberajú reintegráciou. Je to podstatné aj preto, že tých reintegrovaných ľudí na Slovensku nebude veľa. Je to časovo náročná záležitosť, to nie je otázka dvoch rokov, piatich rokov, ani pätnástich rokov. Reintegrácia znamená natrvalo. To musí byť veľmi jasne povedané a dosť ma prekvapila ministerka školstva, keď povedala, že chápe tento problém, ale nebude zasahovať do kompetencií. Nešlo o to, aby zasahovala do kompetencií, ale o to, aby sme si uvedomili, ako je možné, že niekto má také kompetencie, že reintegráciu zruší bez udania dôvodu. Musíme sa opýtať veľmi vážne otázky: Máme na Slovensku akademické slobody? Existujú tu akademické princípy? Dodržiavajú sa? Nemôžem súhlasiť s tým, keď niekto odmieta diskutovať.
Fakulta vraj zvažuje právne kroky na svoju obranu pred nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami. Podnikla niečo?
Neviem o ničom. Jediné, čo môžem povedať, je, že nastalo jemné zastrašovanie ľudí, aby sa k tomu nevyjadrovali. Viem to mlčanie pochopiť, pretože môžu prísť o zamestnanie. Mám informáciu, že na inšpektorát práce bol podaný podnet na podozrenie na šikanu zo strany zamestnávateľa. Čo to vlastne znamená? Treba byť mladý, pekný, milý, usmievavý, nehovoriť svoj názor verejne? Ak máte jedného človeka, ktorý rozhoduje o každom a môže si robiť, čo chce, pretože povie, že je to v rámci zákona, ľudia sa stiahnu. To je štandardná vec na Slovensku, nemôžem im to vyčítať. Ale hovorím ešte raz, bavíme sa o skutočných problémoch Slovenska, to sú reintegrácia a akademická sloboda.
Podľa Nicholsonovej v podmienkach projektu bolo, aby ste mali zmluvu s TUKE minimálne do roku 2021. Fakulta to však spochybnila. Podľa dekanky a rektora sa projekt skončil 31. decembra 2015 s lehotou udržateľnosti do 31. marca 2021. V zmluve podľa nich nie je klauzula o zabezpečení miesta do roku 2021.
Po skončení sa projektu je ešte dôsledkové obdobie, keď máte naplniť veci, ku ktorým ste sa zaviazali prácou na projekte. A to bolo predĺžené do roku 2021. Iné projekty na Slovensku tiež riešili reintegráciu pracovníkov a v jednom projekte je dané, čo sa má urobiť na univerzite, má sa sformovať odpovedajúca pracovná náplň v súlade s požiadavkami reintegranta, spracovať schéma individuálneho reintegračného projektu pre každého dotknutého pracovníka. To sa nestalo.
Dochádza tu ku klasickému vedeckému problému, keď sa o niečom bavíme a nemáme definíciu pojmu. Na Slovensku nevieme, čo znamená reintegrácia, nie je to úplne jasné. Na jednej strane som vám prečítal, čo stanovila vláda Slovenskej republiky, dvojročnú nepretržitú prax a maximálne 15 rokov od získania titulu PhD., čo je veľmi jednoducho povedané a veľmi jasné. A potom je tu druhá stránka. Štatutár organizácie vám povie, že to tak nie je, on to tak nevidí a všetko je v poriadku. To sú dosť zaujímavé protipóly. Pýtam sa, je vláda na Slovensku dôležitá alebo nie? Podľa mňa, keď niečo dohodne vláda, každý by to mal rešpektovať. Bol by som strašne nerád, keby Slovensko prišlo pred Európsku komisiu a povedalo, že my vlastne nevieme, čo je reintegrácia.
Myslím si, že možno by pomohol jemný tlak z akademickej pôdy na tých, ktorí formujú zákony, aby si uvedomili, že máme v tejto veci nie veľmi dobré zákony. Môžeme urobiť komisiu z ľudí, ktorí boli vonku, reintegrovali sa, majú za sebou nejaký úspech. Beriem to tak, že pani ministerka je človek, ktorý prišiel zo zahraničia. Keď som ja odchádzal do zahraničia, bol som kmeňovým zamestnancom Slovenskej akadémie vied, ale nebol som na Slovensku, bol som nepretržite viac ako štyri roky v zahraničí. Na postdoc odchádza veľa ľudí a moja otázka je, my nechceme postdokov? Z toho, čo som vám prečítal, vyplýva, že ich chceme, lebo je to až do 15 rokov po získaní PhD. diplomu. Čo vlastne chceme a čo nie, kde je realita? Myslím si, že treba nájsť odpoveď a povedať, ako to je.
Aký je súčasný stav projektu?
Každý rok dávate správu, čo sa udeje alebo neudeje. TUKE má, myslím, povinnosť informovať ostatných kolegov, firmy a inštitúcie v tomto projekte, že ja už nepokračujem. Mali informovať. Keď to neurobili, dnes už ťažko povedať, či to musia alebo nemusia. Ja som sa tiež pýtal, či podpis rektora je právne záväzný alebo nie. Zisťujeme, že nie je záväzný. Bol som takmer päť rokov vonku a mám veľký problém pochopiť množstvo vecí. Keď som bol prodekanom, nechápal som takmer nič. Nerozumel som tomu, prečo máme nejaký predpis a niekto sa rozhodne, že ho nebude dodržiavať. To sú veci, ktoré ťažko môžem akceptovať. Verím tomu, že veľa ľudí nemá dôvod to akceptovať. A verím tomu, že každý chce byť súčasťou Európy a sveta. Sú tam však isté pravidlá, ktoré musia platiť. Musí platiť axióma, že na univerzite musí prebiehať diskusia. Ja viem, že je to imperatív, znie to hrozne, ale to sú axiómy na to, aby sme naplnili akademické princípy, aby sme mohli vytvárať progres.
Ste teraz zaregistrovaný na úrade práce?
V súčasnosti som na úrade práce.
Uviedli ste, že ste už dostali ponuky, diskutovali s nemeckými a talianskymi vedcami. Aká je súčasná situácia, pohlo sa to niekam?
Kolegovia zo zahraničia boli vo všeobecnosti šokovaní, že v Európe je niečo takéto možné, že existuje krajina, ktorá akoby neuznávala akademické princípy. Ja mám vzťah k Slovensku aj k ľuďom, ktorí tu žijú, a neviem si predstaviť, že odídem zo Slovenska len pre niečie rozhodnutie. Som stále presvedčený o tom, že na Slovensku je dostatok ľudí, ktorí veria v princípy, pretože na tom je vybudovaná akademická sféra, a že sa ozvú. Viem, že je tu veľký strach, pretože máte zákon, kde je jasne napísané, že vás môžu vyhodiť bez udania dôvodu. Je nonsens, ak máte výsledky a máte výpoveď. Nemôžem to akceptovať.
Vaša manželka pôsobí naďalej ako docentka na fakulte?
Áno. To bol vlastne ďalší dôvod, prečo som sa vrátil na Slovensko. Moja rodina. Má zmluvu, myslím, že do konca mája.
Kvôli objektivite prinášajú Parlamentné listy aj stanovisko Technickej univerzity v Košiciach, v ktorom sa ohradzujú voči vyjadreniam na adresu školy zo strany poslankyne SaS Nicholsonovej
Technická univerzita v Košiciach (TUKE) sa ohradzuje voči tvrdeniam, ktoré odzneli na stredajšej (31.1.) tlačovej konferencii podpredsedníčky Národnej rady SR Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS), za účasti poslanca Branislava Gröhlinga (SaS) a dvoch zamestnancov TUKE.
Ako uviedla poslankyňa Ďuriš Nicholsonová, špičkový vedec docent Róbert Bidulský skončil po návrate z Talianska na úrade práce a ak nedôjde k náprave, prípad skončí v Bruseli. Podľa jej slov na začiatku TUKE reagovala na výzvu ministerstva školstva a v rámci projektu, ktorý jej bol odsúhlasený, dostala takmer 700.000 eur. Časť z toho mala ísť aj na reintegráciu vedca Bidulského, aby sa natrvalo usadil v SR a venoval sa vede a výskumu. V podmienkach projektu však bolo, aby mal zmluvu s TUKE minimálne do roku 2021. Podľa podpredsedníčky NR SR dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE Iveta Vasková však Bidulskému odmietla predĺžiť zmluvu a vedec preto skončil na úrade práce.
“Na uvedenej tlačovej besede odznel celý rad informácií, ktoré zavádzajú verejnosť a v konečnom dôsledku poškodzujú dobré meno TUKE,” uviedli vo svojom vyhlásení rektor Technickej univerzity Stanislav Kmeť a dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Iveta Vasková.
Ako tvrdia, prijímateľom nenávratného finančného príspevku v rámci projektu Kompetenčné centrum pre priemyselný výskum a vývoj v oblasti ľahkých kovov a kompozitov bol Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV Bratislava ako hlavný partner a TUKE bola len jedným z ďalších desiatich partnerov.
“Technická univerzita v Košiciach ako partner mala na riešenie projektu 616.805,50 eura, ktoré získala na základe partnerskej zmluvy od hlavného partnera a ktoré použila v súlade so schváleným rozpočtom projektu. Tvrdenie, že časť finančných prostriedkov mala ísť na reintegráciu docenta Bidulského, aby sa natrvalo usadil v SR a venoval sa vede a výskumu, je zavádzajúce, nakoľko menovaný bol aj v čase riešenia projektu zamestnancom SAV v Košiciach s trvalým pobytom v SR. Projekt neobsahoval žiadnu podmienku, ktorá by určovala, aby docent Bidulský mal pracovnú zmluvu s TUKE do roku 2021,” tvrdia rektor a dekanka.
Ako sa uvádza vo vyhlásení, výstupy časti projektu riešeného TUKE, ako aj celého projektu – ukazovatele – či už ukazovatele výsledku, alebo ukazovatele dopadu, neobsahujú žiadne ustanovenia o udržateľnosti miesta reintegrovaného vedeckého pracovníka. Projekt skončil 31.12.2015 s dobou udržateľnosti do 31.03.2021.
Priebeh pôsobenia menovaného na TUKE je podľa rektora a dekanky verejne dostupný v Centrálnom registri zamestnancov vysokých škôl.
“Docent Bidulský po ukončení prác na aktivitách projektu 31.10.2014 s účinnosťou od 01.11.2014 až do 31.1.2018 pôsobil na TUKE ako vysokoškolský učiteľ. Jeho pracovný pomer sa skončil dňom 31.1.2018 uplynutím doby, na ktorú mal pracovný pomer uzatvorený. Na žiadne predtým fakultou vypísané výberové konanie na obsadenie pracovného miesta a funkcie docenta nereagoval,” tvrdia vo vyhlásení.
Ako ďalej uvádzajú, vystúpenie zamestnancov Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE poškodzuje dobré meno fakulty a TUKE v čase, keď fakulta prechádza transformáciou a snahou o jej stabilizáciu doma i v zahraničí, v čom ju podporujú významní predstavitelia priemyslu.
TUKE podľa ich slov zvažuje právne kroky na svoju obranu pred nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami, ktoré odzneli na spomínanej tlačovej konferencii.
