Ministerstvo dopravy na čele s Árpádom Érsekom z vládnej strany Most-Híd sa tento týždeň rozhodlo umiestňovať dvojjazyčné tabule na označenie názvu obce, kde žije minimálne 20-percentná menšina. Rozhodnutie sa však neprerokovalo na základe koaličnej rady, ale presadilo sa formou vyhlášky. To vyvolalo vášne u koaličných partnerov zo Smeru aj SNS.
Podpredseda SNS Anton Hrnko dokonca povedal, že predstavenie dvojjazyčných tabúľ Érsekom pri Šamoríne na juhu Slovenska bolo „divadlo v priamom prenose“.
„Televízni diváci mali možnosť vidieť nie celkom dobre zahrané divadlo ministra Érseka pred tabuľou označujúcou vstup do obce Šamorín. Priznám sa, celkom mi bolo ľúto pána ministra, že musí v takej nepohode a slote vysvetľovať, že chce európske riešenia,“ pustil sa do Érseka Hrnko, „tu platí koaličná dohoda, že v oblasti práv a povinností občanov príslušných k národnostným menšinám pre strany vládnej koalície platí status quo,“ dodal s tým, že je presvedčený, že opraviť jeden kilometer cesty hoc aj na Žitnom ostrove by občanom maďarskej národnosti určite prinieslo viac osohu ako nákladné premontovávanie tabúľ. Viac sme o tom písali TU.
Spor o drogy. Dankov tvrdý odkaz Žitňanskej
Ďalším konfliktom medzi SNS a Mostom-Híd bol tento týždeň návrh z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z Mosta. Malo ísť o čiastočnú dekriminalizáciu mäkkých aj tvrdých drog. Materiál sa mal v stredu prerokovať na zasadaní vlády.
Návrh hovoril o tom, aby držanie nepatrného množstva drogy malo byť trestané ako priestupok a až v prípade opakovaného porušenia zákona v priebehu 12 mesiacov ako trestný čin.
„Na Slovensku narástol za posledné dve desaťročia počet liečených užívateľov drog o viac ako 50 percent. Dekriminalizáciou sa očakáva, že sa automaticky zvýši dopyt po týchto látkach, keďže sa odbúrava psychologická zábrana voči užívaniu drog. Po roku až dvoch sa predpokladá výrazné zvýšenie užívateľov drog a môže niekoľkonásobne rásť,“ tvrdila SNS.
Nakoniec Žitňanskej plán nevyšiel a po nesúhlase koaličných partnerov stiahla spomínaný návrh.
Podľa ministerky by mohlo byť cestou do diskusie odlišovanie tvrdých a mäkkých drog. „Celý čas som si vedomá, že je to citlivý návrh. Za odbornou stránkou návrhu si však stojím. Druhá vec sú predsudky a ideológia. Sú návrhy zákonov, ktoré musíte položiť na stôl aj trikrát, aby našli podporu, a niekedy sa tak nestane v jednom volebnom období, ale až v nasledujúcom,“ uzavrela ministerka Žitňanská, pričom zdôraznila, že sa bude snažiť pripraviť opätovný návrh o čiastočnej dekriminalizácii drog, ktorý by mohol byť kompromisom. Viac sme o tom písali TU.
Predseda SNS Andrej Danko však Žitňanskej poslal tvrdý odkaz s tým, že nemusí pripravovať žiaden ďalší návrh novej drogovej legislatívy, pretože to cez SNS v žiadnom prípade neprejde. „Pani ministerka nemusí pripravovať žiadny nový návrh, pretože neprejde cez našu stranu,“ odkázal Danko v písomnom stanovisku s názvom Stop drogám. „Hovorím jasné nie akémukoľvek návrhu, ktorý bude legalizovať drogy alebo zľahčovať prístup k ich získaniu, legitimizovať distribúciu či užívanie. Téma legalizácie je pre mňa uzavretá,“ uviedol predseda národniarov. Viac TU.
Hovoríme nie Istanbulskému dohovoru, zaznelo z SNS
Dnes zaznela kritika z SNS aj na ďalšiu ambíciu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorá sa týka ratifikovania Istanbulského dohovoru.
Už v lete predložilo ministerstvo spravodlivosti Istanbulský dohovor do medzirezortného pripomienkového konania. Vláda však ratifikáciu dokumentu nakoniec odložila.
Ministerka Žitňanská povedala v júli, že o ratifikácii by mala rozhodnúť vláda a potom parlament. „Tak, ako vnímam politickú scénu, tak nevidím, že by v tejto chvíli mal Istanbulský dohovor politickú podporu v parlamente,“ uviedla ministerka.
„Rovnako vnímam, že diskusia, ktorá sa vedie aj v spoločnosti a medzi mimovládnymi organizáciami, zatiaľ názory nezblížila, naopak, ako keby ostali vyhranené. Takže v tejto chvíli to vidím tak, že táto téma vyžaduje ešte širšiu diskusiu a vyjasňovanie si pozícií a postojov, a to navrhnem vláde, aby ten proces bol nateraz odložený,“ doplnila.
Slovenská národná strana sa dnes ohradila voči prijatiu Istanbulského dohovoru. „Hovoríme áno ochrane žien, ale nie Istanbulskému dohovoru, pretože sa netýka len ochrany žien, ale je to aj otázka viacerých inštitútov, ktoré sa chcú plíživým spôsobom vnášať do našej legislatívy. Rozlišuje sa tu pohlavie a rod. To znamená, že muž sa môže kedykoľvek vyhlásiť za ženu, potom sa zosobášiť s ďalším mužom a mať spolu deti. V tomto vidíme riziko,“ priblížil predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák s tým, že sú pripravení prijať prísnejšiu legislatívu, ako požaduje Istanbulský dohovor v otázke ochrany žien.
„Chceli by sme dosiahnuť, aby Slovensko stiahlo svoj podpis pod Istanbulským dohovorom. Zatiaľ však takáto dohoda v koalícii nie je. Prečo by sme si mali nechať diktovať, čo tu na Slovensku máme dobré? Tomu naozaj nerozumiem. Mal by tu nastúpiť zdravý rozum a žiadne takéto sociálne inžinierstva,“ uzavrel Bernaťák, pričom zdôraznil, že si myslí, že Istanbulský dohovor nie je v súlade s našou ústavou a jeho ratifikovaním by sa otvorila aj cesta k registrovaným manželstvám.
Fico je proti: Dohovor spochybňuje rozdiely medzi mužmi a ženami
Istanbulský dohovor dnes odmietol aj predseda vlády Robert Fico. „V rámci ušľachtilého cieľa, a teda zamedzenia násiliu na ženách, Istanbulský dohovor zbytočne spochybňuje úplne prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami. Tieto rozdiely nazýva stereotypmi a hovorí o rodovej rovnosti, predovšetkým v zmysle odstraňovania tzv. rolí mužov a žien v rodine,“ skritizoval dohovor Fico.
„Smer-SD si ctí cyrilo-metodskú tradíciu Slovenskej republiky a vníma ako nespochybniteľný fakt kresťanské piliere našej spoločnosti. Bola to strana Smer, ktorá pred štyrmi rokmi umožnila prijatie ústavnej zmeny, ktorá definovala manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Pokiaľ budem predsedom vlády a nebudú odstránené pochybnosti pri kontroverzných ustanoveniach Istanbulského dohovoru a nebude tu úplný súhlas tohto dohovoru s našou ústavou, tak nikdy nedám súhlas na to, aby vláda predložila Istanbulský dohovor na ratifikáciu. Opakujem, nikdy,“ uzavrel premiér s tým, že to bola práve Radičovej vláda, ktorá dohovor v roku 2011 schválila.
Kuffa: V Bruseli sa mi trikrát vyhrážali
Proti ratifikácii Istanbulského dohovoru aktívne vystupuje v rámci kampane Slovenský dohovor za rodinu aj známy kňaz Marián Kuffa, bývalý minister vnútra Vladimír Palko či predseda Aliancie za rodinu Anton Chromík. Dokonca všetky kresťanské cirkvi sa obrátili na vládu, aby stiahla podpis Slovenska pod Istanbulským dohovorom. Cirkvi sa na tomto vyhlásení dohodli ešte 13. februára, čítať v kostoloch sa bude 25. februára.
Rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, ktorý pôsobí od roku 1994 v Žakovciach, prirovnal vo svojej prednáške v kostole Istanbulský dohovor k trójskemu koňovi. „Kto ho priniesol na Slovensko? Pani ministerka, ktorá ho v roku 2011 podpísala, dala súhlas, že nám môžu z Bruselu priblížiť trójskeho koňa k hranici Slovenskej republiky. Ľudia, ktorí hlasovali protiústavne, sú dnes za gender ideológiu,“ povedal Kuffa.
Kuffa dokonca konštatoval, že sa mu pre jeho kritické reči o Istanbulskom dohovore aj vyhrážali. „Jeden deň nemáme Istanbulský dohovor, ráno sa zobudíme a gender je záväzný a za tieto reči, ktoré teraz ja hovorím, ma zavrú. Pocestujem prvý do basy, ale nebojím sa. Už sa mi v Bruseli trikrát vyhrážali. Polícia ma vyšetrovala, aby som svoje reči odvolal. Kto má odvahu, nech ma zavrie,“ odkázal Kuffa a dodal, „podlá ideológia je ideológia gender a to musíme vrátiť naspäť do Bruselu.“ Viac sme o tom písali TU.
Marián Kuffa, Zdroj: Reprofoto: Youtube/sdzr sdzr
Podľa exministra Palka je Istanbulský dohovor pokusom o prienik gendrovej ideológie do nášho zákonodarstva, pričom uviedol aj konkrétne príklady z európskej a americkej legislatívnej praxe. Viac TU.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu, tzv. Istanbulský dohovor, vyvolal rôzne kontroverzné reakcie. A to nielen na Slovensku. Napriek tomu, že bol ministrami podpísaný už v roku 2011, doteraz ho v parlamentoch neratifikovala polovica členských krajín EÚ, a dokonca ani Nemecko.
