Prezident Cyril Ramaphosa nahradil len pred pár dňami vo funkcii škandálmi opradeného Jacoba Zumu. Ako hlavnú prioritu si nová hlava štátu stanovila rovno naprávanie krívd minulosti, konkrétne európskej kolonizácie zo 17. storočia.
Európsku kolonizáciu a uzurpovanie miestnej pôdy bielymi kolonizátormi považuje Ramaphosa za dedičný hriech a jeho túžbou je vidieť návrat pôdy do rúk tým, ktorým bola kedysi odňatá, uviedol to počas svojho vystúpenia v parlamente v Kapskom Meste.
Spôsob, akým chce krivdy spred stoviek rokov naprávať, je však dosť radikálny. Ramaphosa totiž vyzýva na konfiškáciu pôdy, ktorá dnes patrí bielym obyvateľom Južnej Afriky, a to bez nároku na akúkoľvek kompenzáciu. „Vyvlastnenie pôdy bez kompenzácie sa predpokladá ako jedno z opatrení, ktoré použijeme na urýchlenie prerozdelenia pôdy čiernym Juhoafričanom,“ vyhlásil prezident.
Ramaphosa sa pritom zrejme inšpiroval susedným Zimbabwe, kde sa v roku 2000 k rovnakému kroku zaviazal miestny diktátor Robert Mugabe. Tisíce fariem vo vlastníctve belochov potom vláda v Zimbabwe skonfiškovala a pôvodných majiteľov vytlačila.
V Zimbabwe však tento krok nepriniesol nič dobré. Z pozície najväčšieho exportéra potravín v regióne sa krajina v priebehu niekoľkých rokov prepadla do stavu, keď sa musela spoliehať na potravinovú pomoc OSN. Bez skúsených farmárov, ktorých Mugabe donútil odísť, totiž nebola krajina schopná udržať si svoju poľnohospodársku produkciu a tá začala rýchlo upadať.
Paradoxom je, že v Zimbabwe Mugabeho nástupca ešte koncom minulého roka prišiel s novou reformou, ktorá bielym farmárom vracia pôdu, ktorú im Mugabeho vláda skonfiškovala.
