„Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.
Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku.
Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia.
Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM.
V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. “V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal.
Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.
