Chmelár: Všetci sa na tejto tragédii priživujú, a čo spravil Kiska, je absolútne nevhodné. Neviem, či ľuďom došlo, čo bude nasledovať po páde vlády

0
Eduard Chmelár (Autor: Reprofoto/Facebook:Eduard Chmelár)
Ako hodnotíte reakciu vlády na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej? Bola adekvátna? 
 
Na reakcii predsedu vlády bolo vidieť, že je vydesený. Bol to výraz muža, ktorý stráca kontrolu nad štátom a dobre si uvedomuje, aká mocenská hra sa rozohrala.
 
Čo si myslíte o tom milióne eur v hotovosti, ktorý premiér doslova položil na stôl ako odmenu za informácie o páchateľoch? 
 
Zvrátené divadlo. Neviem, kto mu to poradil, ale ten človek sa musel zblázniť. Okrem toho, že je to absolútne nevkusné, treba pripomenúť stále platné zákony tejto republiky, podľa ktorých sú možné platby v hotovosti len do sumy 5 000 eur. Takto sa správajú gangstri, nie štátnici.
 
Je podľa vás správne, že sa v krátkom čase objavilo toľko rôznych verzií a možných stôp prezentovaných priamo policajným prezidentom? 
 
Chápem, že tlak verejnosti je veľký a do istej miery to bola aj reakcia na špekulácie novinárov, ale v tejto chvíli zverejňovanie rôznych verzií prispieva len k všeobecnému chaosu.
 
Matka zavraždenej snúbenice Jána Kuciaka vraj vyhlásila, že nechce, aby prípad vyšetrovala slovenská polícia. O čom to svedčí? 
 
K tomuto by som sa nerád podrobnejšie vyjadroval. Je úplne pochopiteľné, že je pod silným emočným tlakom a médiá by to nemali zneužívať. Ale jej nedôvere v spravodlivosť rozumiem. Nie je v tom sama, myslí si to väčšina obyvateľstva, a to je ten problém.
 
Okrem sústrastných reakcií a zhrozených komentárov z toho, čo sa stalo, sa na sociálnych sieťach aj v internetových diskusiách pod článkami objavili aj komentáre typu: nemal do toho pchať nos či zašiel priďaleko, a podobne. Čo si o tom myslíte? 
 
Nemám slušný výraz pre takýto hyenizmus. Namiesto toho sa treba pýtať, ako je možné, že vo vyšetrovaní ekonomickej kriminality zašiel novinár ďalej ako polícia. Je to na prvom mieste absolútne zlyhanie bezpečnostných zložiek.
 
V súvislosti s posledným nedokončeným článkom Jána Kuciaka začali padať prvé hlavy. Aspoň dočasne skončili na Úrade vlády SR Mária Trošková a Viliam Jasaň, ktorých novinár v článku prepojil s mužom podozrivým zo spolupráce s talianskym podsvetím. Ministerské kreslo položil Marek Maďarič a Lucia Žitňanská o tom uvažuje. Je to začiatok konca koalície? 
 
Situácia sa mení doslova z hodiny na hodinu, takže ťažko robiť závery uprostred diania. Je však evidentné, že vládne spojenectvo prežíva svoje najťažšie časy a že najslabším ohnivkom tohto reťazca je práve Most-Híd.
 
Most-Híd mal včera rokovanie poslaneckého klubu aj vedenia strany, ale Béla Bugár si, zdá sa, nechal zadné vrátka, keď vyzval na odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka a zároveň dodal, že je to na strane Smer. Ako vnímať tento jeho krok? 
 
Ako hru o čas. Béla Bugár nemá dôvod urýchľovať pád vlády. Jeho osobné vzťahy s Igorom Matovičom sú na bode mrazu, takže je nereálna nielen predstava, že Most-Híd a OĽaNO budú spolupracovať na vládnej úrovni, ale aj to, že si ich lídri sadnú za jeden stôl.
 
 
K závažným informáciám o vražde novinára a jeho priateľky, ako aj k následnej lavíne, ktorá sa spustila, sa ešte nevyjadril prezident Andrej Kiska. Čo si o tom myslíte? 
 
Považujem za absolútne nevhodné, že prezident republiky si v čase vrcholiacej politickej krízy vzal dovolenku. Aj keby už na nej bol, mal ju okamžite prerušiť a vrátiť sa do práce. Práve toto je ten krízový moment, o ktorom som tak často hovoril, že hlava štátu v ňom zohráva kľúčovú úlohu. Okrem toho, že mu z ústavy vyplývajú povinnosti zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, skutočný štátnik sa v kresle prezidenta pozná podľa toho, že v čase krízy dokáže spoločnosť zomknúť, vyviesť ju z kritickej situácie a ukázať jej riešenie alebo aspoň smerovanie. Prezident by nemal zasahovať do výkonu exekutívnej alebo legislatívnej moci v bežnej prevádzke, ale práve v takýchto zlomových krízových časoch.
 
Reakcia opozície prišla mimoriadne rýchlo a tvrdo, ale premiér sa bráni útokom a tvrdí, že členovia opozičných strán sa snažia iba vytĺcť politický kapitál z tragédie. Súhlasíte s týmto tvrdením? 
 
To je barlička, za ktorú sa dá schovať úplne všetko. Áno, vytĺkajú politický kapitál. Všetci sa na tejto tragédii nejakým spôsobom priživujú. Ale on by sa správal na ich mieste úplne rovnako.
 
Už máme za sebou niekoľko pietnych pochodov vo viacerých mestách, ktoré nemali znaky politických protestov. Myslíte si, že by tieto tiché spomienky mohli prerásť do protivládnych demonštrácií? 
 
To bude závisieť od správania sa jednotlivých aktérov, ale všetci predsa vidia, že o Janka Kuciaka a jeho snúbenicu už dávno nejde. Dokonca už nejde ani o Kaliňáka. Ide o hlavu premiéra. A neviem, či ľuďom došlo, čo bude nasledovať po páde vlády. Kabinet v demisii je podľa čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v plnej miere závislý od prezidenta. On rozhoduje, a to v každom jednotlivom prípade, aký bude výkon pôsobnosti vlády. Aj o to sa tu hrá. Vďaka nešťastnej novelizácii ústavy z jesene 2011 prijatej v skrátenom legislatívnom konaní (čo je samo osebe nehorázne) nám tu v prechodnom období do vymenovania riadnej vlády fakticky zavedú prezidentský systém a ľudia si to ani nevšimnú. Preto môžu byť kroky prezidenta v nasledujúcich dňoch kľúčové.
 
Mal by podľa vás po takejto udalosti odstúpiť minister vnútra aj policajný prezident, ako to žiadajú opoziční politici? 
 
To mala byť úplná samozrejmosť hneď na začiatku. Pozrite sa na atmosféru v krajine. Nech by sa títo dvaja páni akokoľvek snažili a poctivo by celý ohavný zločin vyšetrili, ich záverom už nikto neuverí. Čo to nechápu? Hazarduje sa tu so základnou dôverou v štátne orgány a políciu ako takú.
 
Ktoré informácie z Kuciakovho posledného, nedokončeného textu považujete za najzávažnejšie pre dianie na Slovensku? 
 
Viete, pre mňa je toto všetko ešte stále priveľmi osobné. Je mi ľúto, že meno Janka Kuciaka mnohí zneužívajú len na boj o moc, že jeho osobnosť v tej hysterickej atmosfére zaniká. Chcel by som čítať viac textov o ňom, aby si ľudia uvedomili, aký bol. Mal hlavu plnú ideálov, bol to čistý človek, ktorý chcel zmeniť krajinu k lepšiemu. Žiaden zaujatý aktivista ako mnohí naši novinári.
 
Prechovával veľkú úctu k svojim rodičom, jednoduchým ľuďom, o ktorých písal s láskou. Svojho otca nazýval „sympatickým voličom Smeru“, bol pre neho vždy vzorom. Jeho ťažko pracujúca matka, robotníčka, ktorá so zdravotnými problémami drela 16 hodín denne za plat 450 eur mesačne a s nadčasmi, bola pre neho „nezvyčajná žena“. Prekážali mu predsudky k rôznym spoločenským skupinám, najmä k Rómom. Chýbala mu spolupatričnosť medzi ľuďmi, pociťoval solidaritu so sociálne slabšími.
 
Jemu išlo naozaj primárne o spravodlivosť. Pýtate sa na informácie z jeho posledného textu, ale o tých píšu dostatočne široko a hlboko iní. Ja by som chcel v tejto chvíli povedať vari len to, že Janko Kuciak túžil prispieť k zmene a on k nej naozaj prispel. Jeho článok mení Slovensko. Jeho smrť mení Slovensko. Čo viac k tomu dodať?
 
V noci nemôžem spávať, a tak som si čítal jeho staršie blogy. V jednom z nich ma označil za jedného z dvoch pedagógov, ktorí pre neho mohli byť „zdrojom inšpirácie a vzorom osobnostného rastu“. Nepriamo mi zazlieval, že mu je ľúto, že som bol veľmi vyťaženým človekom, že som sa mu nevenoval viac, aj keď ma bránil, že ako verejne činný človek som sa „podieľal na mnohých prospešných veciach“. Viete, toto ma teraz trápi, nie nejaké politické intrigy. Janko, prepáč. Keby som mohol vrátiť čas, dávam ti zaarmo súkromné hodiny ako jednému z najlepších študentov, akých som kedy mal. Nikdy si neprestanem vyčítať, že som na teba nemal viac času. Na človeka si vždy treba nájsť čas. Vždy. Vždy. Kým ešte žije…
 
- Reklama -