Weber pre britský denník The Telegraph uviedol, že v tejto veci existujú dva scenáre: buď ide o operáciu ruského vedenia s cieľom zabiť bývalého agenta GRU, ktorého považujú za zradcu; alebo príslušné laboratórium nad touto látkou stratilo kontrolu. Existuje totiž obava, že chemické vzorce sa stali verejne dostupnými a že niektoré krajiny sa rozhodli zaobstarať si takéto látky.
Látka novičok patrí do štvrtej generácie série nervovoparalytických látok. K tretej generácii sa radí látka VX, ktorá bola použitá vlani vo februári v Malajzii pri útoku na brata severokórejského lídra Kim Čong-nama. Weber poznamenal, že doteraz nikdy nebolo zaznamenané použitie látky štvrtej generácie.
Neuvádza sa v zozname zakázaných bojových látok
Britský expert poznamenal, že novičok sa v sovietskych laboratóriách pôvodne vyvíjal tak, aby obišiel nielen systém ochrany NATO, ale aby jeho výroba nespadala ani pod Dohovor o zákaze chemických zbraní. Dôležitý je aj fakt, že novičok sa v spomínanom dohovore neuvádza v zozname zakázaných bojových látok, dodal Weber.
Agentúra Interfax medzičasom citovala prezidenta medzinárodnej asociácie veteránov protiteroristickej jednotky Alfa, Sergeja Gončarova, podľa ktorého ruské tajné služby už pred niekoľkými desaťročiami prestali s praxou likvidácie “prebehlíkov” a “už vôbec” neútočia na ľudí pomocou nervovoparalytických látok.
Podľa Gončarova sa s touto praxou skončilo v období po smrti sovietskeho diktátora Josifa Stalina a novodobých dejinách “o tom (skoncovaní s praxou likvidácie prebehnutých agentov) možno hovoriť s istotou”.
Chemik Vil Mirzajanov, ktorý sa považuje za jedného z hlavných vývojárov novička, žije podľa ruských médií v americkom štáte New Jersey.
V roku 1992 zverejnil v denníku Moskovskije novosti článok, v ktorom kritizoval ruský vojensko-priemyselný komplex a obviňoval vedenie krajiny z porušenia medzinárodného dohovoru o zákaze vývoja a výroby chemických zbraní. Mirzajanova následne opakovane niekoľkokrát zadržali pre podozrenie z prezradenia štátneho tajomstva a prepustili na slobodu, ale naďalej sledovali. V roku 1996 Mirzajanov so súhlasom ruských úradov emigroval do USA, kde pôsobí na Rutgersovej univerzite v štáte New Jersey.
Kremeľ odmieta ultimátum Británie
Rusko odmieta ultimátum, ktoré mu Británia dala na vysvetlenie použitia nervovoparalytickej bojovej látky na otrávenie bývalého dvojitého agenta v Spojenom kráľovstve. Povedal to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rusko podľa Peskova odmieta “slovník ultimát” s tým, že Británia doteraz ponúkala len “neopodstatnené obvinenia, ktoré nie sú odôvodnené žiadnymi dôkazmi”. Rusko bude spolupracovať pri vyšetrovaní, nevidí však ochotu Británie odplatiť túto snahu.
Kremeľ zároveň pohrozil odvetou, pokiaľ by Británia pristúpila “k nezákonným krokom proti ruským médiám v Spojenom kráľovstve”.
Britský úrad pre rozhlasové a televízne vysielanie (Ofcom) v utorok varoval držiteľa licencie na vysielanie stanice RT v Británii – nezávislú neziskovú organizáciu TV News – pred prípadnými sankciami v dôsledku “kauzy Skripaľ”.
“Moskva nebude akceptovať absolútne nepodložené obvinenia, ktoré nie sú odôvodnené žiadnymi dôkazmi,” povedal Peskov. “Dúfame, že zvíťazí zdravý rozum,” dodal.
Britská premiérka Theresa Mayová oznámi v stredu sériu opatrení proti Rusku po vypršaní termínu, do ktorého mala Moskva vysvetliť, ako došlo k použitiu nervovoparalytickej bojovej látky na otrávenie bývalého dvojitého agenta v Spojenom kráľovstve.
Rusko akúkoľvek účasť na pokuse o vraždu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije v anglickom meste Salisbury odmieta.
Premiérka Mayová sa v stredu stretne vo svojom úrade na Downning Street s vysokopostavenými predstaviteľmi tajných služieb. Následne bude o vývoji celej situácie informovať poslancov.
