Po viac ako dvanástich rokoch vrazil klin do vzťahov medzi Ruskom a Veľkou Britániou ďalší útok na ruského agenta. V novembri 2006 podľahol zraneniam po otrave rádioaktívnym polóniom Alexander Litvinenko, ktorý pôsobil dlhé roky ako agent KGB. V dôsledku kritiky Putinovho režimu a vojny v Čečensku však Rusko opustil a odišiel do Veľkej Británie. Ani tam však mocným ruským tajným službám neunikol a po necelých troch týždňoch od útoku skonal za veľkého záujmu médií a verejnosti v nemocnici.
Pred viac ako týždňom došlo na britskej pôde k ďalšiemu podobnému útoku, ktorého terčom sa stal bývalý ruský agent. Aj tentoraz, rovnako ako po útoku na začiatku novembra 2006, incident prispieva k zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami. Ako píše ľavicový britský denník The Guardian, premiérka Theresa Mayová plánuje prijať množstvo odvetných opatrení s cieľom dať ruskej strane najavo, že Veľká Británia nebude na svojej pôde útoky proti obyvateľom tolerovať.
Theresa Mayová Zdroj: TASR
Na chystané reštrikcie už reagovalo ruské ministerstvo zahraničia. „Veľká Británia by sa nemala Rusku vyhrážať,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Maria Zacharovová s odkazom na nedávny prejav prezidenta Vladimira Putina, v ktorom prvýkrát hovoril o ruských jadrových zbraniach novej generácie. Nezdá sa však, že by na Mayovú urobila reakcia Moskvy dojem. Na stredu ministerská predsedníčka zvolala stretnutie rady pre národnú bezpečnosť, kde chce predložiť konkrétne návrhy na prijatie opatrení proti Moskve. Vyhlásila, že Rusko je vinné z pokusu o vraždu bývalého špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry.
Prijatie konkrétnych krokov podporujú všetci hlavní európski partneri Veľkej Británie aj Spojené štáty. Mayová uviedla, že hovorila o celej záležitosti s Donaldom Trumpom, ktorý s jej postupom „plne súhlasí“. Jej slová potvrdil aj Biely dom s tým, že „obaja vodcovia sa dohodli na prijatí všetkých potrebných krokov proti tým, ktorí používajú tento typ zbraní a porušujú tak medzinárodné normy“.
Mayovej podľa denníka vyjadril podporu aj francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian, ktorý o celej záležitosti hovoril so svojím náprotivkom Borisom Johnsonom. Zhodné stanovisko potom zastáva tiež Nemecko a Európska únia. „Európa by mala prijať jednotný postoj. Je nesmierne dôležité ukázať vinníkom, že európske štáty spája solidarita. Jednoznačná, neochvejná a trvalá,“ povedal podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.
Frans Timmermans Zdroj: TASR
Medzi plánované opatrenia môžu podľa denníka patriť ďalšie sankcie, dočasný zákaz udeľovania víz ruským diplomatom, ako aj možnosť podania žaloby na britskú mutáciu ruského spravodajského kanálu Russia Today (RT). Britský mediálny regulátor už naznačil podanie žaloby, v dôsledku ktorej hrozí RT odobratie licencie. Moskva následne pohrozila, že v takom prípade odreže od vysielania všetky britské médiá, ktoré pôsobia v Rusku.
Zatiaľ čo politici z Veľkej Británie, krajín Európskej únie aj Ruska sa predháňajú v siláckych vyjadreniach, bývalý britský veľvyslanec v Rusku Tony Brenton, ktorý v krajine pôsobil aj v čase otrávenia agenta Litvinenka, nabáda na triezvejšie hodnotenie situácie. Brenton síce na jednej strane volá po prísnom potrestaní páchateľov, ale zároveň varuje pred snahou zahnať Rusko do kúta a spôsobiť tak zhoršenie vzájomných diplomatických vzťahov: „Z dlhodobého hľadiska pomoc Moskvy pri riešení medzinárodných problémov skrátka potrebujeme.“
„Treba podniknúť všetky kroky, aby sa niečo podobné neopakovalo, a dať Rusku jasne najavo, že jeho konanie je neprípustné. Niečo také sa totiž môže stať zajtra kdekoľvek v Európe. Na druhej strane je potrebné sa vyhnúť ďalšiemu vystupňovaniu konfrontácie. Už teraz sú vzťahy medzi Západom a Ruskom mimoriadne napäté. Vyhnúť sa jadrovej vojne je to hlavné, čo dlhujeme budúcim generáciám. Je dôležité hľadať oblasti možnej spolupráce s Ruskom a nie vyhľadávať ďalšie trenice,“ uzatvára Brenton.
autor: Josef Provazník
