„Práve teraz súd rozhodol, že som nevinný. Neuznal obvinenie prokuratúry a Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) z vlastizrady. Ale oni vytvoria ďalšiu obžalobu a uvidíme,“ poznamenal v jednom pražskom hoteli ukrajinský novinár Ruslan Kocaba, pousmial sa a dodal: „Strávil som 524 dní vo väzení. Ak sa všetko skončí v môj prospech, budem sa s Ukrajinou súdiť na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Budem chcieť materiálnu aj morálnu satisfakciu. Pôjde to z vreciek daňových poplatníkov a nie tých, ktorí ma trýznili, ale chcel by som dosiahnuť aj ich potrestanie.“ A tu je jeho príbeh…
Ukrajina v rozklade
Vlastnú krajinu vníma veľmi rozporuplne. „Anarchia je oproti súčasnej Ukrajine fungujúce teritoriálne zriadenie. Niet divu, že v takom chaose chcú Ukrajinci zväčša vládu tvrdej ruky, teda totalitu. U Ukrajincov navyše začína prevládať myšlienka, že USA, EÚ a Ruskú federáciu už Ukrajina nezaujíma, takže skôr podržia človeka, ktorý zaistí pokoj a poriadok, teda diktátora. Krajina takmer nikdy nebola samostatná a ľudia k dnešnému štátu necítia úctu. Je to inštitúcia, ktorá šíri strach a nenávisť. Ale ten, kto to povie nahlas, je nepriateľ. Hneď na neho nastúpi polícia, SBU, daňová inšpekcia, prokuratúra a pekne si ho podajú,“ povedal.
Na druhej strane slobodomyseľnejšia časť Ukrajincov by v tom prípade podľa Kocabu vyšla do ulíc. „Porošenko má pod sebou políciu aj armádu a myslí si, že si môže dovoliť všetko. Až to naozaj preženie, nastane ďalší a ešte strašnejší Majdan. Veď si to myslel aj Janukovyč a ako sa to s ním skončilo. Musel zdrhnúť do Ruska. Takže uvidíme, ako sa to vyvinie. Dnes ako nevinný prežívam jedny z najšťastnejších dní môjho života, ale myšlienky na budúcnosť ma nútia byť čiernym prorokom, jednoducho to vidím čierno,“ podotkol.
Viktor Janukovyč Zdroj: TASR / AP Photo / Vesti24 via Associated Press Television
Novinárova vina
Kocaba sa stal na Ukrajine verejne známou osobou. „Vždy som chcel zostať v pozadí. Aj moje reportáže mi povolil vedúci redaktor točiť tak, že som spočiatku nemusel robiť stand-upy,“ doplnil. Sedemnásteho januára 2015 zverejnil znechutený situáciou na Donbase nahrávku, v ktorej oslovil prezidenta Porošenka, žiadal ho o ukončenie tohto konfliktu a brojil proti mobilizácii okrem iného aj takto: „Radšej pôjdem do väzenia – podľa trestného zákonníka mi hrozí dva až päť rokov za mrežami –, než by som sa zúčastnil občianskej vojny a zabíjal či napomáhal zabíjať svojich krajanov žijúcich na východe… Povolávací rozkaz strčím tomu, kto mi ho prinesie, niekam, nechcem sa zúčastniť bratovražednej vojny. Ľudia, robte niečo, takto to nemôže dlho pokračovať. Sláva Ukrajine!“
Video sa okamžite stalo senzáciou a deň po jeho zverejnení už občiansky aktivista Taras Demjaniv napísal udanie SBU s tým, že nahrávka „pácha zločin proti štátu“. Kocaba vraj spomínané video zverejniť musel, pretože cítil vinu za situáciu na Donbase. „Pracoval som na oboch stranách konfliktu. Ako jediný ukrajinský novinár som mal akreditáciu aj pre Luhanskú, aj pre Doneckú ľudovú republiku. Keď videli moje kritické postoje, tak mi to jednoducho povolili. Ale myslím si, že hneď po politikoch nesieme veľkú vinu za tamojšiu situáciu my novinári. Video sa možno dalo urobiť múdrejšie, ale som emotívny človek, a tak som ho natočil takto,“ vysvetlil Kocaba Parlamentným listom.
V temnom žalári
Zadržali ho vo februári 2015 a pre obavy, že by mohol utiecť do Ruska, na neho uvalili väzbu. Strávil ju vo väzení v Ivano-Frankivsku, odkiaľ pochádza. „Bol som klasickým politickým väzňom. Najprv na samotke a potom medzi kriminálnikmi. To bolo haló, že tam mali novinára. Išla tam tichá pošta, väzni si šepkali cez múry a tak ďalej. Vlastne som tam postupne pôsobil ako väzenský notár aj novinár v jednej osobe. Napokon jeden z bachárov ma tam upozornil, že už z toho kriminálu nevyleziem,“ zaspomínal. Vo väzení s ním natočila rozhovor ruská televízia.
Veľmi ocenil prístup ukrajinskej pobočky Amnesty International (AI), ktorej riaditeľka Tatjana Mazurová vyhlásila, že „uväznením za vyslovenie občianskeho postoja ukrajinská vláda porušuje základné ľudské právo na vyjadrenie názoru, ktoré Ukrajinci hájili na Majdane“. AI ho označila za prvého ukrajinského väzňa svedomia po piatich rokoch. „Pani Mazurová je veľmi schopná a múdra žena. Tvrdila, že hoci možno nehovorím celú pravdu, mám právo na vlastný uhol pohľadu,“ doplnil Kocaba.
Kocaba vo víre udalostí
Ruslan Kocaba pracoval do konca roku 2014 ako spravodajca na voľnej nohe pre ukrajinskú televíziu 112. Z konfliktu na Donbase z oboch strán frontu vraj robil aj dva vstupy denne. „Videl som priamo na mieste, aké sú Minské dohody falošné. Nikde som tam však nevidel regulárnu ruskú armádu, preto som konflikt nazýval občianskou vojnou. Samozrejme, že tam mohli byť špeciálne diverzné skupiny, to nepopieram. Na druhej strane som tam stretol veľa žoldnierov a dobrovoľníkov,“ povedal s tým, že po zatknutí a uväznení televízia všetky jeho príspevky zmazala.
Keď sa po roku a pol dostal z väzby, začal pracovať pre televíziu NewsOne, ktorej odporcovia pripisujú proruské tendencie. Napokon práve preto jej vchod na konci minulého roka zatarasili nakrátko aktivisti. „Akýkoľvek tlak na médiá […] je neprípustný. Zároveň je neprípustné brániť akcie agresorskej krajiny proti Ukrajine a nahrávať ruskej propagande,“ napísal vtedy prezident Petro Porošenko. Majiteľom televízie je ukrajinský poslanec Jevgenij Murajev, ktorý sa o revolučných udalostiach v Kyjeve v roku 2014 vyjadril ako o štátnom prevrate. „Mám tam autorský program Myslím si to. Každý týždeň sa vyjadrujem k piatim rôznym témam a robíme k tomu aj anketu na ulici, aby nás neobviňovali zo zaujatosti,“ dodal.
Petro Porošenko Zdroj: SITA
Kocaba je už dlhoročný pozorovateľ a aktivista udalostí na Ukrajine. Postsovietsku éru zhrnul takto: „V roku 1989 som s priateľmi usporadúval antisovietske demonštrácie. Pri oranžovej revolúcii som bol vedúcim stanového mestečka v Kyjeve. Ale oranžová revolúcia bola oproti tomu, čo prišlo, vlastne taký rock and roll. Ľudia tancovali a smiali sa. Neskôr sa smiať prestali. Kruto sme vytriezveli. Na Majdane mi potom ,titušky‘ zlomili nohu, takže som všetko sledoval cez internet. Z patriotizmu sa následne stal krvavý biznis a oligarchovia na ňom zarábajú. Veď existuje aj banková karta s nápisom Sláva Ukrajine!“ Dnes 52-ročný novinár s príbehom ako z dobrodružného románu nakoniec dodáva: „Bože, zachráň Ukrajinu!“
