piatok, 3 júla, 2020
23.1 C
Bratislava
Úvod Aréna Rezolúcia Európskeho parlamentu pre vraždu Kuciaka tvrdo kritizuje Slovensko. Je plná lží....

Rezolúcia Európskeho parlamentu pre vraždu Kuciaka tvrdo kritizuje Slovensko. Je plná lží. Je hanba, že Sulík a spol. sa podieľajú na očierňovaní našej krajiny, rozčúlil sa smerák

Poslanci Európskeho parlamentu budú vo štvrtok (19. apríla) hlasovať o uznesení na tému ochrany investigatívnych novinárov v Európe v súvislosti s prípadom vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Uznesenie vzniklo po vyšetrovacej misii Európskeho parlamentu, ktorá sa uskutočnila od 7. do 9. marca 2018.

V návrhu uznesenia sa konštatuje, že toto je piaty prípad vraždy novinára v členskom štáte EÚ za ostatných desať rokov a druhá vražda investigatívneho novinára pracujúceho s dokumentmi Panama Papers v EÚ po vražde Daphne Caruany Galiziovej na Malte v októbri 2017, pričom útoky na investigatívnu žurnalistiku sú trestné činy proti zásadám právneho štátu a demokracie.

Zároveň sa spomína, že Kuciak sa špecializoval na vyšetrovanie rozsiahlych daňových únikov, daňových podvodov, korupcie a prania špinavých peňazí, a v jeho poslednom článku uverejnenom po jeho smrti sa venoval možnému zneužívaniu poľnohospodárskych dotácií EÚ talianskou mafiánskou skupinou ´Ndrangheta, do ktorého mohli byť zapojení aj vládni úradníci blízki vysokopostaveným politikom.

Vražda viedla k najväčším pokojným protestom a pouličným demonštráciám od Nežnej revolúcie v roku 1989, na ktorých sa požadovala spravodlivosť, vyvodenie zodpovednosti, zásady právneho štátu, dodržiavanie slobody médií a opatrenia na boj proti korupcii,“ pokračuje rezolúcia, pričom pripomína, že Ján Kuciak podal trestné oznámenie na podnikateľa Mariána Kočnera a celá vec bola uzavretá bez vypočutia svedkov.

Desivá klíma pre novinárov, píše sa v rezolúcii

Uznesenie kritizuje aj to, že podľa svetového rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2017 sa ohováranie na Slovensku trestá odňatím slobody až na osem rokov, čo je najprísnejší trest za tento trestný čin v EÚ. „Generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc pri svojej návšteve Bratislave 2. marca 2018 vyjadril poľutovanie ´nad desivou klímou pre novinárov´. Od roku 2007 bolo na Slovensku zaznamenaných viacero útokov na novinárov a dvaja novinári sú stále nezvestní,“ dodáva.

Zástupcovia mimovládnych organizácií vyjadrili podľa správy delegácie parlamentu vážne obavy najmä z možných konfliktov záujmov, napríklad medzi generálnou prokuratúrou a orgánmi, ktoré by mali kontrolovať jej činnosť, a medzi ministrom vnútra a prezidentom Policajného zboru. Okrem toho bol výber najvyšších prokurátorov opísaný ako vysokospolitizovaný a bola vyjadrená kritika chýbajúceho nezávislého orgánu s právomocou skúmať sťažnosti na políciu,“ pokračuje uznesenie.

Správa spomína aj kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu SR a jej zistené nezrovnalosti v prípade slovenskej Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Dôrazné odporúčanie

Na základe týchto skutočností Európsky parlament „vyzýva slovenské orgány, aby využili všetky potrebné zdroje na to, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred spravodlivosť, pričom dôrazne odporúča vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu pod spoločným vedením Europolu“.

Európsky parlament zároveň „vyzýva slovenského generálneho prokurátora, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie, ktoré predložil Ján Kuciak po hrozbách namierených proti nemu“ a „nalieha na slovenské orgány, aby zabezpečili ochranu investigatívnych novinárov pred akoukoľvek formou zastrašovania, ohovárania, hrozieb alebo fyzických útokov“.

Európsky parlament sa dotkol aj kauzy Rošková (Ľubica Rošková je bývalá poslankyňa Smeru) a pochybných prideľovaní agrodotácií a „vyjadruje znepokojenie zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ, zneužívania právomoci a konfliktov záujmov v Slovenskej republike, a preto vyzýva slovenské orgány na dohľad a súdne orgány a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetrili všetky údajné nezrovnalosti a podvody, a to aj kolotočové podvody s DPH“.

Viacero obvinení z korupcie vysokopostavených úradníkov

Problém vidí Európsky parlament v nadväznosti na vyšetrovaciu misiu na Slovensku aj vo výbere najvyšších prokurátorov, ktorý považuje za vysokospolitizovaný a že „existuje viacero obvinení z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré nevyústili do riadneho vyšetrovania“.

Komisia by preto mala podľa Európskeho parlamentu obnoviť svoje ročné monitorovanie boja proti korupcii vo všetkých členských štátoch.

Situácia na Slovensku je veľmi kritická, hovorí nemecká europoslankyňa

Pod návrhom uznesení je okrem niektorých slovenských europoslancov podpísaná aj nemecká europoslankyňa Ingeborg Gräßleová, ktorá je predsedníčka výboru na kontrolu rozpočtu či maďarský europoslanec Benedek Jávor zo strany Zelených. Obaja boli súčasťou vyšetrovacej misie Európskeho parlamentu po vražde Kuciaka na Slovensku.

Situácia na Slovensku je podľa Gräßleovej naďalej veľmi kritická. „Čím dlhšie bude vyšetrovanie pokračovať, tým viac problémov to prinesie. Preto je nevyhnutný naozaj účinný boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Vláda musí vyčistiť každý kút svojej krajiny. Musia sa urobiť opatrenia a protikorupčná jednotka by mala riadne robiť svoju prácu,“ povedala europoslankyňa.

Gräßleová ubezpečila, že všetky podozrenia dôkladne preveria a vyšetrovacia misia sa na Slovensko vráti asi na jeseň tohto roka. „Máme veľké pochybnosti o kontrolných orgánoch, a to nielen na Slovensku,“ uzavrela.

Ingeborg Gräßleová v strede ako spolupredsedníčka delegácie EP počas návštevy miesta činu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Zdroj:TASR

Maďarský europoslanec: Symbolom korupcie na Slovensku je Bašternák

Maďarský europoslanec Benedek Jávor tiež skritizoval Slovensko. „Symbolom korupcie na Slovensku sa bezpochyby stal Ladislav Bašternák. Predstavuje najväčší príklad prepojenia biznisu s vysokou politikou. Nemôžeme ignorovať politické prepojenia na políciu. Okrem vyšetrenia vraždy je pre nás dôležité aj vyšetrovanie korupcie,“ zdôraznil Jávor.

Slovensko ako stredobod pozornosti?

Europoslanec za Smer Vladimír Maňka si myslí, že vražda Jána Kuciaka môže zmeniť Slovensko po všetkých stránkach. „Šéfka vyšetrovacieho tímu Ingeborg Gräßleová ma požiadala o stretnutie a povedala mi, že neverí, že by za vraždou Jána Kuciaka bola talianska mafia. Všetky stopy však musíme dôkladne vyšetriť. Médiá musia cítiť, že majú ochranu a že takéto niečo sa nemôže diať,“ tvrdí europoslanec.

Maňka zároveň dodáva, že vražda slovenského novinára nie je podľa neho v súčasnosti témou číslo jeden v Európskej únii. „Veľa sa o tom nehovorí. Vyšetrovacie kontroly a vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu, o ktorom hovorí aj rezolúcia, je však na mieste,“ uviedol Maňka.

Podľa europoslanca za KDH Ivan Štefanca sa však v Európskej únii o Slovensku hovorí často. „Slovensko je dnes veľmi preberané a veľmi citlivo vnímané. Európsky parlament je veľmi aktívny v dianí na Slovensku. Práca monitorovacej komisie sa nekončí a nie je vylúčené, že sa na Slovensko vráti, ako sa to stalo na Malte. To, čo sa stalo na Slovensku, bude aj naďalej pod drobnohľadom Európskeho parlamentu,“ konštatoval Štefanec.

„Z pohľadu Európskeho parlamentu by sme chceli pomôcť vniesť svetlo do tohto prípadu a aby vyšetrovatelia mohli vyšetrovať. Ich prácu nemôžeme, samozrejme, suplovať. Je dôležité, aby boli vinníci odhalení a potrestaní. Vieme tomu pomôcť aj tlakom a mechanizmami v Európskom parlamente,“ myslí si slovenský europoslanec.

To, čo sa deje v Európe, nie je normálne, domnieva sa Štefanec

Štefanec si myslí, že by bolo dobré, keby dali členské krajiny EÚ novinárom štatút chránenej osoby. „To, čo sa deje v Európe, nie je normálne. Za desať rokov prišli v Európskej únii o život piati novinári. Za posledného pol roka dvaja novinári. Novinári sú navyše aj predmetom vyhrážania. Situácia teda nie je v tomto kontexte dobrá,“ dodáva.

V uznesení Európsky parlament dokonca „vyzýva konferenciu predsedov, aby predložila návrh o tom, ako by parlament mohol oceniť prácu Daphne Caruany Galiziovej a Jána Kuciaka a aby zvážila premenovanie stáže parlamentu pre novinárov po Jánovi Kuciakovi“. „Stáž pre novinárov funguje už teraz. Môže byť až do šiestich mesiacov na pôde Európskeho parlamentu. Boli by sme však radi, keby táto stáž niesla meno Jána Kuciaka,“ priblížil Štefanec.

Eurofondové škandály s pochybným prideľovaním dotácií do poľnohospodárstva vytvárajú podľa Štefanca otázky, či je nutný taký objem peňazí prerozdeľovať. „Potrebujeme skôr hovoriť o investíciách do budúcnosti ako napríklad digitálny trh či energetická únia. Peňazí bude menej, a preto je na mieste otázka, či musí ísť toľko peňazí do poľnohospodárstva. OLAF sa musí viac zamerať na tento sektor, pričom celý proces prideľovania eurofondov musí byť transparentnejší,“ uzavrel.

Blaha: Je hanba, že Sulík a spol. sa podieľajú na očierňovaní Slovenska

Rezolúciu Európskeho parlamentu skritizoval predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha zo Smeru. Podľa neho je spolitizovaná. „Rezolúcia proti Slovensku, ktorú pripravili Sulík, Škripek, Štefanec a ďalší naši pravičiari, je spolitizovaná, až to bolí. Je hanba, že Sulík a spol. sa podieľajú na očierňovaní Slovenska v Európe. Zneužívajú vraždu dvoch mladých ľudí, aby hádzali špinu na vlastný štát. Myslia si, že si politicky pomôžu, ale pritom iba škodia Slovensku, pretože tu nikto nerieši, kto aktuálne vládne a kto je aktuálne v opozícii – pre nich je to Slovensko, na ktoré kydajú vlastní politici,“ napísal na sociálnej sieti Facebook smerák.

Poslanec zároveň ocenil českú europoslankyňa za KSČM Katerinu Konečnú, že sa podarilo do rezolúcie presadiť mnoho zmien. „Rezolúcia EP je však stále plná lží o Slovensku, na ktoré som včera vo svojom prejave podrobne upozorňoval. Odporúčal som kolegom z GUE/NGL, aby za ňu nehlasovali. Cítim, že medzi ľavičiarmi máme podporu. Ale väčšinu v Európskom parlamente majú neoliberáli, ktorí si do Slovenska potrebujú kopnúť, aby poslúžili slovenskej opozícii. Je choré, že kvôli moci naši opoziční politici neváhajú obetovať dobré meno Slovenska,“ uzavrel Blaha.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Testovanie piatakov sa posúva takmer o rok – na máj 2021

Celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl sa z jesenného termínu presunie až na takmer záver školského roka 2020/2021. Uskutoční sa v stredu 19....

Električka popred SND? Ministerka nesúhlasí, mesto dúfa, že rezort kultúry presvedčí

Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) osobne nesúhlasí s trasovaním električky v pešej zóne pred budovou Slovenského národného divadla (SND). Potvrdila to...

Kto bez rúška? Od soboty sa menia pravidlá nosenia

Rúška nebudú musieť nosiť už ani osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a ľudia s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by ich nosenie mohlo...

Pred 70 rokmi začala vysielať legenda: Rádio Slobodná Európa

Rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa (Radio Free Europe, RFE) bola počas studenej vojny dôležitým prostriedkom, ktorý prinášal obyvateľom východnej Európy necenzurované informácie,...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,720 +20 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,466 Infikovaných 226 Last updated: 3. júla 2020 - 14:38 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky