Pokles Smeru–SD, ktorému ešte v januári nameral Focus viac ako 25 percent, bol podľa Hrabka spôsobený vraždou Jána Kuciaka a jeho partnerky, ale aj následnými udalosťami, výmenou vlády i zverejnením viacerých káuz, o ktorých zavraždený novinár písal. Stabilizácia najsilnejšej vládnej strany na dvadsiatich percentách podľa neho znamená, že pre jej aktuálnych voličov sú dôležitejšie sociálne aktivity Smeru-SD než zverejnené kauzy.
Pätine stačia sociálne balíčky
„Čítam to tak, že na Slovensku je pätina ľudí, ktorých Smer dokáže zasiahnuť svojou sociálno–ekonomickou politikou. A ľudia si ešte pamätajú, ako skončila vláda Ivety Radičovej,“ povedal Hrabko.
Ohlásená komunikačná ofenzíva Smeru–SD podľa neho môže, ale aj nemusí tejto strane priniesť späť časť stratených percent. „Podľa mňa záleží na ostatných stranách, či to dovolia. Nedá sa len povedať, že teraz začneme komunikačnú ofenzívu a percentá pôjdu hore. Rozhodovať bude reálna politika, ku ktorej, samozrejme, patrí aj komunikácia,“ poznamenal.
Prejav predsedu Smeru-SD na sneme bol podľa Hrabka rukavicou hodenou ostatným stranám. „Neostal vo svojej reči nikomu nič dlžný, či už to bol prezident, mimovládne parlamentné strany alebo médiá,“ poznamenal.
Fico by bol najšťastnejší, keby bol vrah dolapený
Súhlasí však s výhradou Roberta Fica voči mediálnym interpretáciám, ktoré a priori spájajú Smer-SD s vraždou novinára. „Nemyslím, že by tu bolo nejaké prepojenie medzi vraždou a Smerom–SD, ja ho v tejto chvíli nevidím. Myslím si, že Robert Fico by bol najšťastnejším mužom na planéte, keby bol vrah dolapený, a aj objednávatelia,“ odhadol Hrabko.
Vyriešenie tohto prípadu však podľa neho bude mať cenu iba vtedy, keď bude dôveryhodné. „Dovolím si osobný názor: Ja dodnes neverím, že vraždu Ernesta Valka spáchali tí dvaja ľudia. Je to oficiálny záver, v poriadku, budem sledovať, či budú odsúdení. Ale niečo v mojom vnútri sa vzpiera tomu uveriť. Je to aj osobné, Ernest bol môj dlhoročný priateľ,“ poznamenal Hrabko.
„Nestačí len chytiť vraha, ale aj preukázať, že je to on, ktorý zabíjal. A dostať sa aj k tomu, kto to objednával. Ale podozrievať Smer? Tak to by som mohol aj SaS, OĽaNO, prípadne SNS či Most či akúkoľvek inú politickú stranu,“ dodal.
Komplikáciu nevidí
Predsedom vlády je podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini, predsedom parlamentu predseda SNS Andrej Danko, podpredsedom je aj líder Mosta – Híd Béla Bugár, ale predseda Smeru-SD Robert Fico bude zrejme len predsedom poslaneckého klubu svojej strany.
„Priniesol to politický život, žiadnu veľkú komplikáciu v tom nevidím. Vládne tu trojkoalícia, zosobnené menami predsedov Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár. Na ostatných funkciách záleží menej. Samozrejme, nikto v koalícii nie je šťastný z toho, že to skončilo takto, na druhej strane môžu byť radi, že vôbec vládna koalícia ešte existuje. Narážam tým na rozdvojenie predsedu strany a premiéra,“ reagoval Hrabko.
„Predseda poslaneckého klubu je verejná funkcia. Iste by rád (Robert Fico – pozn. Teraz.sk) nastúpil aj do funkcie podpredsedu parlamentu, ale tam, na rozdiel od poslaneckého klubu, nemá stopercentnú istotu, že ho zvolia. A preto si na to netrúfne,“ odhadol Hrabko.
Avizovanú väčšiu dynamiku parlamentnej práce poslaneckého klubu pod vedením Roberta Fica však pokladá za reálnu. „Prezentoval to ako zdynamizovanie práce parlamentu. Môžeme teda očakávať, že už nebude tak nahlas vystupovať iba Igor Matovič a Lucia Ďuriš Nicholsonová, ale aj Smer-SD. Ak chce zlepšiť komunikáciu, musí reagovať a musí chodiť s vlastnými témami,“ povedal.
Ak ju prezident nechcel, nemal ju vymenovať
Nová ministerka vnútra Denisa Saková nastupuje do funkcie s tým, že ju prezident síce vymenoval do funkcie, ale s jej nomináciou stotožnený nie je. A už má na stole aj potenciálne veľký problém v podobe kauzy s únosom vietnamského občana.
„Ak ju tam pán prezident Kiska nechcel, nemal ju vymenovať. To, že je ministerkou vnútra, je okrem navrhovateľa aj jeho zásluha. Pán prezident Kiska chce byť naraz pre všetkých aj dobrý, aj pekný. To sa v politike nedá. Jeho výhrady sú iba rétorické, verbálne cvičenie,“ reagoval Hrabko.
„Treba si počkať na jeho prejav o stave republiky, tam môže vzniesť kritiku rezortu vnútra. A zrejme aj vznesie, napríklad v súvislosti s kauzou s únosom vietnamského občana Trinh Xuan Thanha. Inak nevidím priestor pre prezidenta zasahovať do práce ministra vnútra,“ dodal.
Saková má podľa neho iba jednu možnosť, ktorou je zmysluplne vysvetliť, ako Slovensko súvisí s kauzou únosu, alebo tento variant jednoznačne odmietnuť. „Vieme, že už je na konzultácie povolaný vietnamský veľvyslanec. Buď je to fáma, ale v takom prípade spochybňujeme nemeckých novinárov z Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), čo je seriózne médium, na Slovensku také ani nie je. Ale dá sa to brať tak, že FAZ ponúkol iba jedno z možných vysvetlení. Na druhej strane, ak sa to preukáže, je to veľké zlyhanie slovenských tajných služieb, aj ministra vnútra,“ povedal Hrabko na margo úvah, že Vietnamca podozrivého z miliónovej sprenevery uniesli z Nemecka s využitím oficiálnej vietnamskej štátnej návštevy, ktorá bola v tom čase na Slovensku.
Menšinová vláda? Reči sa hovoria…
V debate Hrabko odpovedal aj na hypotetickú otázku, aká vláda by sa na Slovensku dala zostaviť na základe výsledkov volieb, ktoré by dopadli na úrovni posledného prieskumu Focusu. Keďže mnohé strany odmietajú koalíciu s ĽSNS, opozičné strany aj so Smerom-SD, KDH odmieta aj Sme rodinu a SNS nechce ísť do koalície so SaS, zrejme by bolo reálne možné vytvoriť len menšinovú vládu.
„Reči sa hovoria, chlieb sa je. Nedá sa vylúčiť ani menšinová vláda. Ale do volieb sú ešte dva roky času, ak by boli v riadnom termíne. Kto by dva roky pred poslednými parlamentnými voľbami napríklad povedal, že Most – Híd bude v koalícii so SNS? Ja určite nie. A predsa sa to udialo. Je to naozaj iba rétorika tých strán, ktoré sa vymedzujú,“ reagoval Hrabko.
