Európska komisia predstavila návrh dlhodobého rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027 v sume 1,135 bilióna eur. Europoslanec za ODS Jan Zahradil v prvej reakcii vyhlásil, že je neprijateľné, aby aj napriek odchodu jedného z najväčších čistých platcov únijný rozpočet ďalej rástol. Brexit bude znamenať výpadok ôsmich percent príjmov rozpočtu EÚ, ale nahradiť ho, a ešte umožniť zvýšenie rozpočtu má zavedenie nových daní, čo je v reči Bruselu skryté pod označenie “vlastné zdroje”. Komisia chce obmedziť prostriedky na spoločnú poľnohospodársku politiku aj na politiku súdržnosti, naopak plánuje posilniť financovanie ochrany hraníc, bezpečnosti a obrany, výdavky na výskum a inovácie plánuje zvýšiť o 50 percent. Ako tieto zmeny v štruktúre rozpočtu hodnotíte?
Rozpočet EÚ odráža priority a problémy Európskej únie. EÚ má teraz iný problém ako pred piatimi rokmi. Európska únia má problém s migrantmi a ochranou svojich hraníc. Naopak, už nemá problémy s francúzskymi poľnohospodármi. Z toho vyplýva, že dá viac na bezpečnosť a obranu a menej na poľnohospodárstvo. A keďže Poľsko a Maďarsko hnevajú, lebo sa bránia kvótam na migrantov viac ako iní, tak im ešte klepne po prstoch tým, že zníži objem peňazí na súdržnosť, z ktorých tieto krajiny čerpajú. Treba však povedať, že aj bez migrantov by sa to takto raz skončilo. Len by to trvalo dlhšie. Jednoducho spoločná poľnohospodárska politika je taká drahá, že je dlhodobo neudržateľná, a zároveň stredná Európa bohatne, takže nebude donekonečna potrebovať toľko peňazí na kohéziu. Až potiaľ s tým nemám problém.
Čo by ste teda komisárovi pre rozpočet Güntherovi Oettingerovi a jeho spolupracovníkom vyčítali?
Problém mám, keď počujem o nových daniach a nových príjmoch Európskej únie. To ukazuje na ďalšiu integráciu EÚ. Okrem spoločnej menovej politiky eurozóny tu bude aj fiškálna politika. Európska komisia chce nové zdroje príjmov v hodnote vyššej ako pol bilióna korún. To je veľa. Ľuďom by sa malo ponechať viac peňazí, aby o nich rozhodovali sami.
To, že si Brusel nechal utiecť Britániu, bola jeho chyba. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker mal namiesto osláv Karla Marxa venovať Británii dlhodobo viac času a pozornosti a ponúknuť jej také podmienky, aby zostala súčasťou EÚ. Teraz chce Brusel za svoju chybu viac holiť svoje ovečky.
Svoju úlohu tu zohráva aj americký prezident Donald Trump. Tým, že vyhlásil, že nevie, či by Amerika bránila Pobaltie v prípade napadnutia zo strany Ruska, hoci je Pobaltie členom NATO, zneistil Brusel, či NATO ešte vážne existuje. Mnoho vlád tak šetrilo, že sa musia spoliehať na Američanov, a tí nechcú sami financovať NATO. Brusel tak začína hovoriť o vlastnej obrannej politike. To bude extrémne drahé. Brusel preto bude hľadať neustále nové a nové príjmy. Bojím sa preto, že sa práve „odzátkovala“ špirála nových a nových požiadaviek.
Cez víkend sa uskutočnili v nemeckom Trieri za účasti predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera spomienkové akcie k dvojstému výročiu narodenia slávneho rodáka Karola Marxa. Bývalý český prezident Václav Klaus Junckerovu účasť vníma ako priznanie vplyvu, ktorý má Marx na projekt európskej integrácie v jeho dnešnej podobe Európskej únie. Sú podľa vás na fungovaní EÚ niektoré myšlienky Karla Marxa, ekonomické či iné, viditeľné?
Karol Marx bol, bohužiaľ, jedným z najvýraznejších ekonómov všetkých čias. Na veľmi dlhé obdobie sa mu podarilo vykoľajiť doslova zločineckým smerom uvažovanie mnohých ekonómov. Bohužiaľ, ovplyvnil aj mnoho politikov, ktorí sa pokúsili aplikovať jeho myšlienky v mnohých krajinách. Všade sa ukázalo, že nefungujú, nech ich skúšali v akejkoľvek miere na akomkoľvek kontinente. Nikde sa však nepoužili v plnej miere. Vždy išlo o modifikáciu. Tá modifikácia je v mnohých veciach zrejmá aj v dnešnej Európskej únii. Aj tá v mnohých veciach pripomína systém toho, čo u nás už bolo. Samotná EÚ pripomína RVHP. To, že ide Juncker odhaliť sochu Marxovi, je výsmech tým, ktorí pre pokusy aplikovať jeho politiku zomreli hladom. Je mi zle z Junckera a nechápem, ako môže stále zotrvávať vo svojej funkcii. Chápem to tak, že si Západ neprešiel tým, čím si prešiel Východ, a nie je taký citlivý na tieto veci. Azda len to môže jeho zadebnenosť do určitej miery ospravedlniť.
Dlho nebolo počuť o Grécku, ktorého ekonomická situácia svojho času hýbala Európou. Jeho hospodárstvo vlani vykázalo prvý medziročný rast po takmer deviatich rokoch poklesu a stagnácie a teraz predseda Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Angel Gurria po stretnutí s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom prirovnal tamojšiu ekonomiku k rakete, ktorá po štarte pomaly a potom stále rýchlejšie stúpa. Je teda potrebné vypočuť výzvu šéfa OECD, aby veritelia Grécku časť zvyšného dlhu odpustili?
Slová predsedu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Angela Gurria považujem za lživú propagandu. Keby bolo Grécko raketou, nepotrebuje, aby mu niekto odpúšťal dlhy. Ten človek je buď úplne nelogický, alebo úplne nemorálny. Naopak, keď sa má Grécko teraz tak dobre, tak by malo pomôcť Slovensku postaviť toľko diaľnic, ako má Grécko. Slováci pre prijatie eura predsa len prispeli na záchranu Grécka. Padla preto dokonca aj jedna slovenská vláda. To by bolo morálne. Gurria naopak nemorálne hovorí: „Slováci, keď už ste ochotní hrať našu hru, a ste takto spokojní, otraste sa ešte viac a plaťte za našu integráciu.“
- Reklama -
