Čo to Slovensko podpísalo? Budeme podporovať migráciu medzi Európou a Afrikou, píše sa v deklarácii, ktorú Maďari odmietli

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: TASR)
    Nie je síce pravda, že by sme sa zaviazali prijať tisícky migrantov, ako sa píše na sociálnych sieťach, ale deklarácia obsahuje ciele, ktoré majú uľahčiť migráciu. 
     
    Deklarácia a akčný plán euro-afrického dialógu o migrácii a rozvoji pre roky 2018 až 2020. To je celý názov takzvanej Marakéšskej deklarácie, ktorú 2. mája tohto roka podpísali v Maroku predstavitelia vyše päťdesiatich krajín z Európy a Afriky. Podpis pridali aj vysokí predstavitelia EÚ. 
     
    K deklarácii, ktorá hlása nielen uľahčenie migrácie z Afriky do Európy, ale aj opačným smerom, sa pridali dokonca aj Česko, Poľsko a Slovensko. 
     
    Slovensko podpísalo Marakéšsku deklaráciu o migrácii. (Zdroj: ec.europa.eu)
     
    Na to, kto v Marakéši podpísal dokument za slovenskú stranu, sme sa v pondelok (7. 5.) písomne pýtali Úradu vlády SR aj ministerstva zahraničných vecí. Pýtali sme sa tiež, či nie je deklarácia v rozpore s vládnou politikou týkajúcou sa migrantov, ale odpovede na otázky sme do vydania článku nedostali. Text budeme aktualizovať o reakcie. 

    Maďari sa postavili na odpor

    Jedinou zúčastnenou krajinou, ktorá sa v Maroku postavila proti nezáväznému dokumentu, bolo Maďarsko. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó odmietol podpísať záverečné ustanovenie piatej európsko-africkej ministerskej konferencie o migrácii a rozvoji. 
     
    Šéf maďarskej diplomacie pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió povedal, že deklarácia prijatá na konferencii s účasťou ministrov 31 európskych a 26 afrických štátov hovorí o tom, že migrácia je pozitívny jav, ktorý treba podporovať.
     
    Minister v rozhovore pre maďarský rozhlas ďalej citoval aj eurokomisára pre migráciu Dmitrisa Avramopoulosa, ktorý povedal, že „musíme podporovať migráciu, pretože populácia v Afrike rastie a v Európe naopak klesá“. Podľa Szijjárta chce maďarská vláda riešiť demografické výzvy podporou rodín a modernizáciou odbornej výchovy i vzdelávania. Odmietavý postoj Budapešti k migrácii však trvá.

    Blaha vyvracia hoax

    V súvislosti s Marakéšskou deklaráciou sa na sociálnych sieťach objavila falošná správa (hoax) o tom, že sa Slovensko zaviazalo prijať už začiatkom júla 11-tisíc migrantov. Hoax si všimol aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha a na sociálnej sieti upokojoval ľudí s tým, že nič také sa nechystá a poukázal na viacero faktických chýb, ktoré boli vo falošnej správe o stretnutí európskych a afrických predstaviteľov v Maroku. 
     
    „Po internete sa šíri falošná správa, vraj Európsky parlament schválil v Monaku prerozdelenie migrantov a na Slovensko vraj príde 11 000 utečencov. A vraj len Maďari to neschválili. Viacerí ste ma s tým oslovili. Pátral som po tom a bolo to ozaj veselé pátranie ako v tom vtipe o Rádiu Jerevan. Pretože sa to neodohralo v Monaku, ale v Maroku. A nešlo o Európsky parlament, ale o nejakú druhoradú konferenciu medzi Európou a Afrikou. A nerozdeľovali sa utečenci, len sa prijalo nejaké všeobecné vyhlásenie, v ktorom sa tvrdí, že migrácia je globálny fenomén. Žiadne Monako, žiaden Európsky parlament, žiadnych 11 000 migrantov na Slovensko – prosto, celé je to fejk,“ konštatuje Blaha. 
     
     
    Informáciu o plánovanom prijatí tisícov Afričanov dementoval aj štátný tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. 
     

    Obsah Marakéšskej deklarácie

    Nezáväzná deklarácia prijatá európskymi a africkými štátmi začiatkom mája v Maroku má viacero cieľov. Jedným z nich je napríklad maximalizovanie pozitívnych dôsledkov normálnej migrácie pre rozvoj.
     
    Ďalej sa v dokumente píše aj o presadzovaní a podpore normálnej (legálnej) migrácie a mobility, predovšetkým mladých ľudí a žien, medzi Európou a severnou, západnou a strednou Afrikou a v rámci týchto regiónov. V deklarácii je zakotvené aj presadzovanie opatrení cielených na posilnenie ochrany utečencov a ďalších násilne vysťahovaných osôb. 
     
    Podľa jedného z cieľov deklarácie sa majú štáty zamerať aj na zvýšenie kapacít úradov, ktoré sa starajú o vydávanie azylových povolení, dokladov totožnosti či azylových povolení. Zlepšiť by sa mala aj identifikácia migrujúcich osôb. 
     
    Posledný z desiatich cieľov deklarácie vyzýva na podporu programov, ktoré zabezpečujú bezpečný návrat a udržateľnú reintegráciu migrantov s dôsledným ohľadom na ich práva a dôstojnosť. V záujme dosiahnutia tohto cieľa majú byť organizované stretnutia predstaviteľov európskych a afrických miest spolu so zástupcami ostaných zodpovedných inštitúcií.  
     
    Podľa signatárov Marakéšskej deklarácie by sa teda mali posilniť aj programy na návrat migrantov a ich reintegráciu v spoločnosti tak, aby ich schopnosti nadobudnuté v zahraniční boli využiteľné pre rozvoj v ich domovských krajinách.
     
     
    - Reklama -