“Podľa mňa je problém, že hrany medzi týmito dvoma alternatívami sa obrusujú. Môže to byť preto, že sa stávame obeťami vlastného úspechu. Zabúdame, že veľa výhod, ktoré ľudia zažívajú, je možných iba vďaka liberálnej demokracii,” povedal Korčok.
Zdôraznil, že rozdiel medzi západným a východným svetom je práve v demokratickosti ich systémov. Na Slovensku preferuje provýchodnú orientáciu 13 percent Slovákov, najviac spomedzi krajín V4. Medzi mladými ľuďmi však východ preferujú len dve percentá opýtaných, trikrát menej než v roku 2017.
K situácii môžu podľa Korčoka prispievať aj politici. “Politici vnímajú túto pozíciu 'medzi',” tvrdí. Preto možno tak hlasno neobhajujú prozápadnú orientáciu a nechávajú výber na ľuďoch. “A zrazu, 14 rokov po vstupe do EÚ a NATO, nevieme, kam patríme,” poznamenal štátny tajomník.
Ďalším z dôvodov nejednoznačnosti slovenského zaradenia môže podľa Korčoka byť, že realita členstva v EÚ a NATO bola iná, než Slováci očakávali. “Napríklad, keď sa skoro rozpadla eurozóna. Pridali sme sa do eurozóny s tým, že každý si platí svoje účty. A zrazu Slovensko prišlo o vládu, lebo sme museli politicky platiť za Grécko,” povedal Korčok.
Podľa správy sa rozdiely vo vnímaní EÚ medzi krajinami V4 zmenšujú. Kým podpora EÚ stúpla medzi Čechmi a Slovákmi – predtým viac euroskeptickými krajinami – v Poľsku a Maďarsku pozitívne vnímanie pokleslo.
Autorov správy však znepokojuje náchylnosť Stredoeurópanov, najmä Slovákov, veriť konšpiračným teóriám. Viac než polovica Slovákov podľa správy napríklad verí, že Židia majú príliš veľkú moc a tajne ovládajú svet.
