Profesor práva Giuseppe Conte by sa mal stať budúcim talianskym premiérom, ale už teraz o jeho spôsobilosti vykonávať najvyššiu politickú funkciu v krajine panujú pochybnosti. Contemu jeho kritici v prvom rade vyčítajú, že nemá žiadne politické skúsenosti. Doteraz sa totiž z politického hľadiska skutočne neprofiloval. Obe strany ho však podľa politológov nominovali práve preto, že by nemusel vzbudzovať na rozdiel od nich žiadne kontroverzie.
Hoci Conteho meno zaznelo len pred pár dňami, už sa preberá vo všetkých možných pádoch, a ak azda šéfovia oboch vládnych strán, Di Maio a Salvini, dúfali, že prejde bez problémov, tak sa mýlili. Ako uvádza bruselský server Politico, okrem nedostatočných politických skúseností sa obom stranám vyčíta, že jeho meno navrhli v rozpore s bežnými štandardmi. Na prospech Contemu neslúži ani jeho zdanlivo obdivuhodný životopis.
Je to vlastne presne naopak. Conte napríklad uvádza, že študoval na New York University, Yalovej univerzite či parížskej Sorbonne. Ako však zistil americký denník The New York Times, nad Conteho štúdiom na New York University visí veľký otáznik. „Zatiaľ čo potenciálny taliansky premiér uvádza, že sa tam zdokonaľoval vo svojich štúdiách, hovorca univerzity jeho meno medzi študentmi nenašiel. Maximálne sa zúčastnil len na jednodňovom či dvojdňovom kurze, ktoré škola neeviduje.“
Pozíciu Conteho tak spochybnili hneď na začiatku a nič na tom nemení ani vyhlásenie Hnutia piatich hviezd, ktoré informácie z amerického denníka odmietlo a potvrdilo tvrdenie svojho kandidáta o „zlepšení študijných vedomostí“ na New York University. Jeho navrhovateľov kritike podrobili aj preto, že podľa ústavných zvyklostí by mal meno budúceho premiéra ako prvý oznámiť prezident, ktorý ho zároveň potom vymenuje.
„Vyzeralo to, ako keby chceli Di Maio a Salvini rolu prezidenta zatlačiť do pozadia a dať najavo, že vymenovanie ich kandidáta je len formalita. Ľavicový denník La Repubblica napísal, že obaja vodcovia tak chceli odkázať svojmu okoliu, že len oni dvaja sú hlavnými správcami politickej moci. Ale taliansky prezident sa považuje za osobu, ktorá ručí za medzinárodné zmluvy. Ak by bola jeho autorita podkopaná, bol by to problém aj pre EÚ.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
