Šichtařovú zaráža, ako málo sa dnes píše v českých médiách o prípade Tommyho Robinsona. Tento pravicový novinár a aktivista, vlastným menom Stephen Christopher Yaxley-Lennon, rozhodne nie je bez poškvrny. Pomáhal založiť English Defence League (Anglickú obrannú ligu), čo je krajne pravicové zoskupenie. Podľa Šichtařovej však nemožno Robinsona označiť za nácka. Odvádza vraj totiž prácu, ktorú by mali robiť mainstreamoví novinári.
„Problém je v tom, že Robinson nie je jedným z tých typických chlapíkov, ktorí všetkých imigrantov hodia do jedného vreca na základe princípu kolektívnej viny a pre ich pôvod alebo farbu. Robinson totiž bežne supluje mainstreamových novinárov a robí prácu, ktorú by mali robiť oni, ale nerobia, buď z presvedčenia, alebo zo strachu, že ich označia za rasistov. Robinson sa totiž obklopí niekoľkými bodyguardmi, vyrazí do no-go zón v britským mestách, v ktorých platí právo šaría, a točí. Jeho reportáže sú expresívne, občas majú aj ľahký nádych manipulácie – ale podstatné je, že vznikajú a polícii sa ani trochu nepáčia. Sú totiž vysoko nekorektné,“ píše ekonómka na blogu iDnes.cz.
Priniesol informácie o moslimskom gangu, ktorý zneužíval dievčatá bielej pleti, v podstate ešte deti, „pásol“ ich ako ľahké devy a polícia s tým vraj nejaký čas nedokázala nič urobiť. Keď sa členovia gangu konečne ocitli pred súdom, Robinson sa postavil pred budovu súdu a urobil reportáž. Keď členov gangu odsúdili a vyviedli ich von, pristúpil Robinson k jednému z odsúdených a opýtal sa ho, či si je vedomý toho, že skončí vo väzení. Že ho odsúdili.
A v tej chvíli k Robinsonovi pristúpili policajti a zadržali ho. Neskôr dostal trest odňatia slobody v dĺžke trvania 13 mesiacov. Podľa Šichtařovej preto, že si dovolil prekročiť hranice politickej korektnosti.
„Podsúvané tvrdenie, že je vlastne dobré, že údajného rasistu zatkli a v skrátenom (!) procese odsúdili, pretože jeho správanie na ulici pred súdom mohlo ohroziť výsledok súdu, je zjavná hlúposť. Tých zhruba desaťtisíc ľudí, ktorí jeho vysielanie sledovali, si nevšimlo, že by sa správal akokoľvek nevhodne alebo že by akokoľvek ohrozoval pojednávanie. On len informoval o prípade odporného zneužívania dievčat, ktorému sa veľké médiá oblúkom vyhýbali. A všetci vieme, že sa mu vyhýbali nie preto, že by išlo o nepodstatný gang alebo by jeho činnosť nebola dostatočne odporná, ale preto, že išlo o moslimský gang, takže spravodajstvo by bolo označené za xenofóbne či rasistické,“ pokračuje v opise svojho pohľadu na celý prípad.
„Kedy už médiá pochopia, že princípom rasizmu je uznávanie kolektívnej viny, nie informovanie o pôvode agresora?! Rasizmom či xenofóbiou je odsadnúť si od príslušníka nejakej menšiny v autobuse len preto, že vyzerá inak. Rasizmom nie je informovanie o tom, že prisťahovalci si vytvorili no-go zónu, v ktorej ignorujú zákony hostiteľskej krajiny a v ktorej pôsobia zločinecké gangy. Naopak neinformovanie o tom je porušovaním ústavného práva na slobodu slova a manipuláciou zo strany médií,“ píše ďalej Šichtařová.
Čím viac bude sloboda slova potláčaná, tým viac budú podľa Šichtařovej silnieť politické strany, ktoré sa označujú za antisystémové, za populistické zoskupenia búrajúce tradičný politický systém a tak podobne. „Trúfam si povedať, že v Európe už svojím spôsobom prebieha občianska ,vojna‘. Ale pretože sme už veľmi vyspelí a civilizovaní, je to vojna nekrvavá,“ uvádza Šichtařová.
V tejto vojne vraj proti sebe stoja zástancovia tradičných hodnôt, tradičnej rodiny, tradičných národných štátov na jednej strane a odporcovia národných štátov, feministky, gender aktivisti a podobne. A ak sa túto vojnu nepodarí zastaviť, tak sa môže podľa Šichtařovej stať, že niektorí ľudia využijú voľby na to, aby vyjadrili svoju veľkú frustráciu – a môže dôjsť na malé parlamentné revolúcie, ktoré môžu rozmetať súčasnú podobu Európy. Aspoň podľa Šichtařovej.
Celý text nájdete na webe iDnes.cz.
