Slováci si od budúceho mesiaca mierne priplatia za elektrinu. Dôvodom je minuloročná inflácia za likvidáciu jadra a jadrového odpadu. Ako informuje portál webnoviny.sk, cena zo súčasných 3,21 eur za megawatthodinu dodanej elektriny sa zvýši na 3,27 eur.
Poplatok za vyraďovanie jadrových zariadení či jadrový odpad zaplatia všetci odberatelia elektriny vo svojich faktúrach.
Opozičný líder SaS pre energetiku Karol Galek hovorí o nie veľmi šťastnom riešení, keďže nikde inde okrem Slovenska nie je Národný jadrový fond, kde by sa odvádzal tento poplatok. „Je to absolútne slovenský unikát. Ide o historický dlh, keďže v minulosti sme si na vyraďovanie jadrových elektrární neodkladali. Národný jadrový fond sa vytvoril v roku 2006. Verím, že v budúcnosti nájdeme lepšie riešenie tohto problému, ktoré by nezvyšovalo ceny elektriny pre spotrebiteľov,“ myslí si Galek.
Reforma podpory obnoviteľných zdrojov energie
Ceny elektriny môžu do budúcna narastať podľa Galeka aj pre novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojoch energie (OZE), ktorú predstavilo ministerstvo hospodárstva pred pár týždňami. Ministerstvo na svojej webstránke uvádza, že novelou sa dá vyšší dôraz na trhové princípy a významne sa zmodernizuje systém podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Nové pravidlá by pritom mali platiť od januára budúceho roka.
„Výrobcovia elektriny z podporovaných zdrojov budú viac vystavení trhovému pôsobeniu, čo je aj v súlade s plánmi EÚ a Energetickej únie,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga. „Urobili sme inventúru v systéme podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a teraz ho prostredníctvom novely ideme nanovo nastaviť.“
Galek: Mohli sme mať o 600 miliónov eur lacnejšiu elektrinu
Na Slovensku dnes fungujú tzv. výkupné ceny, ktoré stanovuje ÚRSO a na základe ktorých sa všetci skladáme na elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov alebo vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Ide napríklad o fotovoltické, vodné, veterné elektrárne, elektrárne na biomasu bioplyn a kogeneračné jednotky. Distribučným spoločnostiam však ÚRSO neuznávalo náklady na vyplácané doplatky výrobcom v plnej sume. Teraz by sa novelou malo dosiahnuť, že už nebudú žiadne nové výkupné ceny. „Paradoxne však podľa návrhu zákona majú ostať pre teplárne s kogeneráciou, ktoré budú rekonštruovať. Tým stačí teda urobiť rekonštrukciu a na ďalších 15 rokov zase zaťažia ceny elektriny pre všetkých odberateľov. Výkupné ceny sú pritom presne to, s čím sme mali už raz a navždy pre veľké zdroje skončiť,“ hovorí Galek.
Karol Galek si myslí, že všetka podpora mala postupne vypadávať z ceny energií. „V roku 2028 sme už mohli mať koncovú cenu elektriny nižšiu o asi 600 miliónov eur, čo je dnešná suma tarify za prevádzku systému. Robí to zhruba 80 eur na trojčlennú rodinu. Toto sa však teraz pre podporu teplárňam nestane. Vyššie ceny energií budeme teda platiť dlhšie, ako by sme museli,“ dodáva poslanec.
Poslanec SaS Karol Galek Zdroj: Archív KG
Ministerstvo v novele zavádza aj aukciu, ktorou si štát vyberie zariadenie pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré podporí. Konečná cena teda bude výsledkom súťaže. Galek však hovorí, že je zbytočný zásah štátu do trhového prostredia, vytvárajúci priestor na špekulácie a klientelizmus, ako to bolo na SEPS v prípade víkendového rozdávania povolení na pripojenie pre fotovoltiku v roku 2009.
Nezmyselné a lobistické vsuvky
„Navyše tu máme navrhované kompenzácie podnikateľom. Politické rozhodnutia, na ktoré všetci doplácame v cenách elektriny, majú byť podľa návrhu zákona kompenzované, ale iba pre pár vyvolených. Ministerstvo hospodárstva hovorí asi o 200 podnikoch ročne, ktoré dostanú 60 až 80 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Túto kompenzáciu navyše ministerstvo podľa návrhu zákona poskytnúť môže, ale nemusí. Ide o podobné riešenie, ako boli vratky za plyn, ktoré napokon dostali tiež nie všetci a aj to iba raz – pred voľbami. Prečo radšej nezrušíme dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na ktorú sa povinne skladajú všetci spotrebitelia – celkovo 100 miliónov eur. Každoročne by tak nielen iba pár vyvolených, ale všetci platili za elektrinu menej,“ uzatvára poslanec SaS s tým, že takýto návrh už do parlamentu viackrát predkladali a hoci sa o ňom viacero koaličných poslancov aj minister hospodárstva vyjadrili ako o dobrom a logickom, podporu nezískal.
Zákon ministerstva je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ak ho vláda schváli, Národná rada SR by o ňom mala rokovať na jeseň. SaS ho však už teraz odmieta podporiť, keďže je tam podľa nich príliš veľa nezmyselných a lobistických vsuviek, a to aj s negatívnym vplyvom na cenu elektriny či štátny rozpočet.
