Páni sa hneď v úvode zhodli, že hra je kontroverzná. Rovnako kontroverzný bol aj časopis Charlie Hebdo, ktorý podľa Halíka lacno provokoval. Francúzskych novinárov sa však zastal Žantovský. Nechápal, ako mohol Halík na jednej strane hájiť Naše násilí, vaše násilí, keď odsúdil karikatúry časopisu Charlie Hebdo. Do redakcie tohto časopisu vtrhli teroristi a pokúsili sa povraždiť redaktorov.
Žantovskému sa zdá, že Halíkov postoj je buď „intelektuálne nekonzistentný, alebo v horšom prípade intelektuálne pokrytecký“. Keď videl, že Halík na svojich názoroch trvá, dospel vraj k záveru, že je to dané tým, že teológ nemá dosť informácií o Charlie Hebdo a nevie, že ide o rovnaký typ akcie provokatívne upozorňujúcej na určité spoločenské javy. „Boli to karikatúry s tým istým sociálnym nábojom, ktorý Tomáš spochybňuje v prípade Charlie Hebdo, ale pripúšťa ho pri hre Naše násilí, vaše násilí,“ čudoval sa Žantovský.
Michael Žantovský Zdroj: Hans Štembera
Halík však trval na svojom. „Ja tam naozaj vidím rozdiel,“ zdôrazňoval. Hru vraj potreboval vidieť dvakrát, aby v nej našiel niečo hlbšie. Zdá sa mu, že v karikatúrach Charlie Hebdo chýbal duch a išlo tam len o urážku. „Tam boli len také tie srandičky, dobre sa to predáva,“ hneval sa Halík. V hre Naše násilí, vaše násilí však určitého ducha videl. V divadelnej hre videl snahu ukázať hrôzy nášho sveta. „Spamätajte sa, v čom to žijeme,“ apeluje vraj duch hry na divákov.
Teológ odmietol hru lacno kritizovať, radšej vraj kriticky páli do vlastných radov. Páli aj do radov radikálnych katolíkov, ktorí mu vraj občas píšu veľmi nepekné veci. „Od tých niektorých veriacich, fundamentalistických teda, zakúšam to, že sa zaklínajú: ,Ja som kresťan, ale vám prajem, aby ste sa do smrti smažili v pekle.‘ Z tých tá láska úplne srší. Ja týchto ľudí začínam mať naozaj dosť,“ posťažoval sa Halík.
„Tá hra je zlá, to nie je žiadne veľké umelecké dielo. Ale ak niekto spustí takýto hysterický pokrik, že bude pred tým demonštrovať a prídu tam nejakí svalovci a prerušia to, no tak medzi tých sa ja nezaradím. Ani tým, že by som podpisoval nejaký protest,“ zdôraznil profesor.
Žantovský uznal, že hra môže niesť určité posolstvo, ale potom treba podľa jeho názoru uznať, že Charlie Hebdo niesol rovnaké posolstvo. Žantovskému sa skrátka zdá, že teológ uplatňuje na tieto dva fenomény dvojaký meter. Stojí za zmienku, že počas celého rozhovoru nedokázal Žantovského presvedčiť o opaku.
V jednej veci dal Žantovský za pravdu kardinálovi Dominikovi Dukovi, ktorý hru označil za neomarxistickú. „Tá hra je neomarxistická,“ konštatoval Žantovský s poukazom na to, že sa jej režisér Oliver Frljić hlási k ľavici a hlása, že každé umenie je z podstaty ľavicové.
Celý rozhovor nájdete na webe Aktuálně.cz.
