Borisov sa podľa nich v telefonáte s maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom vyslovil za prijatie “bezodkladných opatrení na uzavretie vonkajších hraníc EÚ”, ako aj za “prísne kontroly na vnútorných hraniciach EÚ”. Juhoeurópske štáty “prvej línie” by navyše mali urýchlene dostať pomoc v podobe techniky, financií a posilnenej prítomnosti európskej pohraničnej agentúry Frontex.
Pred nadchádzajúcim neformálnym stretnutím v Bruseli, ktoré zvolal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, bulharský premiér avizoval, že bude požadovať, aby bol nárok migrantov na azyl v EÚ preverovaný v centrách mimo jej územia. Migranti, ktorí prišli do EÚ nelegálne a nemajú nárok na azyl, musia byť podľa Borisovo rýchlo vrátení do vlasti alebo prvej bezpečnej krajiny, kadiaľ prechádzali na ceste do EÚ.
Podobne ako Grécko, Taliansko alebo Španielsko, ani Bulharsko nemôže súhlasiť s tým, aby boli migranti v rámci EÚ navracaní do tých členských štátov, kde ich prvýkrát zaregistrovali, doplnil Borisov, ktorého krajina v súčasnosti plní úlohy predsedníctva v Rade EÚ.
Za bezodkladné uzavretie vonkajších hraníc EÚ sa vyslovil Borisov aj počas piatkového vystúpenia na pôde bulharského parlamentu. Išlo o reakciu na vyjadrenia opozičných socialistov, podľa ktorých by sa malo na nedeľňajšom “minisummite” v Bruseli rozhodnúť o zriadení záchytných centier pre migrantov na území Bulharska.
Nadchádzajúce stretnutie 16 európskych lídrov nasleduje po vypuknutí sporu medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a predstaviteľmi koaličnej Kresťanskosociálnej únie Bavorska (CSU), ktorí chcú pristúpiť k vracaniu časti migrantov priamo zo štátnych hraníc. Merkelová presadzuje “európske” riešenie tohto problému, na čo dostala od vedenia CSU čas do konca júna.
