Minule ste vyjadrovali určité pochybnosti o parlamentnej demokracii. Ako ste to mysleli?
Demokracia tak, ako sa praktizuje v krajinách vyspelého západného sveta, predstavuje doposiaľ ten najlepší poriadok ľudského spolunažívania, ktorý však, nanešťastie, nemá obranné prostriedky proti zneužitiu. Demokracia je „state of mind“ (stav mysli). Každý hlas má rovnakú hodnotu. Zvolení reprezentanti voličov každým novým zákonom ovplyvňujú osobnú slobodu určitej skupiny tých, ktorých majú reprezentovať.
Štát vedený reprezentantmi voličov žiadny nový hospodársky produkt nevytvorí. Prostriedky na obdarovanie svojich voličov si štát a reprezentanti voličov obstarajú uvalením daní na tých, ktorí tvoria hospodársky základ spoločnosti. Ak dosiahne množstvo tých, ktorí sú štátom, teda svojimi reprezentantmi, nejakým hmotným spôsobom obdarovaní, prevahu, volia si títo pre seba ďalšie výhody bez toho, aby k nim sami prispeli. Tento zenit demokracie sa dnes dosiahol v mnohých štátoch západnej Európy. V Nemecku je toto obdobie dnes známe pod označením Vermögensumverteilung (rozdelenie majetku), čo je prvý stupeň socializmu končiaci diktatúrou proletariátu.
Podľa vás je proimigračná politika Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona hrobom EÚ. Prečo?
Nie všetky kultúry sveta zastávajú rovnaké životné a morálne hodnoty zhodné s hodnotami západných demokracií. Západná civilizácia, nielen Európa, ale aj Amerika a ich technický a hospodársky úspech sa vybudovali na kresťansko-židovských hodnotách nekompatibilných s „kultúrami“ nachádzajúcimi sa napríklad v Afrike, na Strednom východe či v častiach Ázie.
Európska únia je krehká sústava štátov s mnohými jazykmi, tradíciami a nedávnou, ešte nezabudnutou históriou. Naivné rozhodnutie pani Merkelovej otvoriť dvere do Európy civilizáciám iným ako európskym nemohlo nájsť a nenašlo jednoznačnú ozvenu ani v samotnom Nemecku. Brexit nebude ten posledný exit krajín z Európskej únie, ktorá sa odcudzila pôvodným úmyslom jej tvorcov.
Emmanuel Macron a Angela Merkelová Zdroj: TASR
Nemecká kancelárka opäť rozvírila sudetsko-nemeckú otázku. Na vyhnanie Nemcov vraj neexistovalo morálne ani politické ospravedlnenie. Ako sa na tento evergreen novodobých československých dejín dívate?
Pani Merkelová bojuje o svoju politickú existenciu a v takom štádiu je jej dobrý každý, aj keď demagogicky politický, výrok proti odporcom svojho nešťastného rozhodnutia pustiť do Európy migrantov z Afriky a Stredného východu.
V bývalom Československu žili takmer tri milióny sudetských Nemcov, ktorí pred a po obsadení Československa Hitlerom asi chceli ísť „Heim ins Reich“ a po vojne ich vysídlili. Ale ide o princíp a nie o čísla. Časť tohto znovuodhaleného problému je tá, že vysídlených Nemcov v roku 1945 až 1946 bolo viac než Čechov vysídlených Nemcami v roku 1938 a že tí vysídlení Česi sa po páde Nemecka mohli vrátiť. Vysídlení Nemci to šťastie nemali.
Od svojho odchodu z Československa a počas svojho pobytu v Nemecku ako americký vojak a ani neskôr som nepočul žiadneho sudetského Nemca sa sťažovať, že bol vysťahovaný a musí žiť v západnom Nemecku. Rozumiem však pani Merkelovej, ktorá ako sedemročná odišla so svojimi rodičmi počas studenej vojny z Hamburgu do vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
Turci doma aj Turci v EÚ volili väčšinovo tureckého prezidenta Recepa Erdogana. Aký veľký to je problém pre Európu?
Erdogan je problém pre Európu, NATO, svetový mier. Erdogan je produkt stredovýchodnej „kultúry“ založenej na islame, ktorý neuznáva iné náboženstvá za pravé. Asimilácia Turkov žijúcich v strednej Európe takmer neexistuje. Časti miest ako Berlín, Kolín, Stuttgart, Frankfurt, Ulm a ďalších sú obývané len Turkami. V Nemecku samotnom dnes žije 4 až 4,5 milióna Turkov. Existencia „kultúry“, ktorá sa stavia nepriateľsky k svojmu okoliu, nie je prísľubom harmonického spolužitia.
Medzi EÚ a USA sa ozvali prvé výstrely obchodnej vojny. Uvalenie ciel na oceľ a hliník a pravdepodobne to bude pokračovať. Je to naozaj také zlé?
Zlé to nie je! Je už načase, aby si Európa a členovia Európskej únie konečne odvykli využívať dobrosrdečnosť Spojených štátov. Amerika pomohla oslobodiť Európu od hitlerovského Nemecka a nacizmu a o vyše štyridsať rokov neskôr od komunizmu. Po druhej svetovej vojne Amerika pomohla znovuvybudovať Európu, Japonsko a krajiny Ázie spustošené vojnou. Amerika uznala nutnosť prispieť k novej výstavbe domáceho priemyslu v týchto krajinách zavedením colných bariér na ochranu domáceho priemyslu. Len hospodársky zdravé krajiny boli schopné ochrany pred komunizmom.
Dnes už tieto colné ochrany nie sú nutné, ale stále existujú aj proti Spojeným štátom. Oceľ a hliník sú len začiatok. EÚ má nielen neúmerne vysoké clo na technické produkty, ale aj buď úplný zákaz dovozu, alebo nízke kvóty na dovoz poľnohospodárskych produktov zo Spojených štátov. Napríklad EÚ má clo na automobily z USA 29 % (vrátane 19 % dane z pridanej hodnoty) oproti 2,5 % do USA.
Ako ste vnímali odchod USA z Rady OSN pre ľudské práva?
Rada OSN pre ľudské práva je radou, kde sa krajiny, v ktorých ľudské práva neexistujú, koncentrujú na písanie rezolúcií proti Izraelu, jedinej skutočnej demokracii na Strednom východe brániacej sa proti palestínskym teroristom z Hamasu. Krok schvaľujem, znamená to však, že po odchode Spojených štátov tam nebude nikto, kto sa proti týmto, aj keď bezvýznamným rezolúciám, postaví.
Aký kredit má podľa vás dnes OSN?
OSN je príkladný projekt, kde demokracia nefunguje. Stodeväťdesiattri krajín má členský status v OSN. Každý hlas platí. Najväčšie materiálne príspevky spolu s darom a údržbou sídla pochádzajú od Spojených štátov. OSN nie je hodné toho, čo stojí, aspoň nie pre Spojené štáty.
Najprv si severokórejský vládca Kim Čong-un s Trumpom cez médiá posielajú nadávky, potom sa stretnú v Singapure. Bude vojna?
Nebezpečenstvo vojny je nateraz odstránené. Donald Trump dokázal to, o čom žiadny z jeho predchodcov, hoci Obama už dostal Nobelovu cenu za mier, ani nesníval. Verím tomu a zároveň verím, že Čong-un verí Trumpovi, že by urobil to, čo hovorí. Preto verím, že pravdepodobnosť vojny je menšia než kedykoľvek od podpísania prímeria v roku 1953.
Donald Trump a Kim Čong-un Zdroj: TASR
Raz ste mi hovorili, že máte v západnej Európe a v Ázii niekoľko firiem či podnikov, s ktorými spolupracujete. Znamená to, že sú pre vás štáty východnej Európy ako obchodní či výrobní partneri nedôveryhodní?
Máme zastúpenie vo viac ako tridsiatich krajinách sveta aj v krajinách bývalého východného bloku, Rusku a Číne. Ako hovoril prezident Reagan: „Trust but verify!“ (Ver, ale kontroluj!)
Na serveri INFO.cz ste spomínali na obdobie pred útekom z Československa takto: „Ľutujem len to, že to, čo sme vtedy robili, sme neurobili vo väčšom rozsahu.“ Buďte konkrétnejší, ako ste to mysleli?
Myslel som to presne tak, ako som to povedal. Naše akcie boli obmedzené našimi vtedajšími možnosťami a okolnosťami, ktoré nezáviseli len od nás. Všetko je dobre opísané v knihe Odkaz.
