Americký prezident Donald Trump vyhlásil: „Európa je rovnako zlá ako Čína, len trochu menšia.“ A doplnil to slovami: „Robia nám hrozné veci.“ A tiež: „Môžu sem vyvážať mercedesy a naše autá nechcú.“ Je v tejto situácii správne, že Európska únia odmietla ponuku Číny zaujať spoločné stanovisko proti obchodnej politike prezidenta USA aj napriek ponuke viac otvoriť čínsky trh európskemu tovaru?
Viete, americký prezident je zvláštny mix na jednej strane pomerne rozumného, racionálneho prístupu k niektorým veciam, z akejsi pozície „sedliackej krčmovej politiky“, a na druhej strane veľmi detinských, nevzdelaných a kontraproduktívnych nápadov, ktorými svojej vlastnej krajine škodí. Jedno dobré rozhodnutie vzápätí vykompenzuje dvoma zlými. Jeho prístup k zahraničnému obchodu a protekcionizmu patrí práve k tým hlúpym.
Donald Trump Zdroj: TASR
Trump chce na jednej strane zachraňovať pracovné miesta v USA, a preto zavádza ochranárstvo. Vôbec mu však nedochádza, že keď zavedie v zahraničnom obchode clá, síce napríklad zachráni jedno miesto v americkom automobilovom priemysle, ale zničí tým súčasne tri miesta, povedzme, v ťažkom priemysle alebo niekde inde. Výsledok tak bude aj pre samotnú Ameriku horší než lepší.
Isteže Európania americké autá nechcú, pretože po prvé sú pre európske oko väčšinou nepekné, po druhé sú v porovnaní s nemeckými autami menej kvalitné, po tretie drahé, po štvrté sú veľmi, veľmi nákladné na prevádzku a po piate nespĺňajú ani európske ekologické limity. Keď opomenieme pár amerických automobilových vlajkových lodí, ako je Ford Mustang, Európania rozmaznaní mercedesmi a béemvéčkami majú v priemere jednoducho ten názor, že Američania nevedia vyrábať praktické a pekné autá.
Tým, že Trump uvalí na európske autá clá, rozhodne Európanov nedonúti zmeniť názor na americké autá. Docieli tým len to, že autá budú drahšie na oboch stranách Atlantiku, nič viac. A to nie je všetko. Do istej miery tým zničí aj vlastný americký zdanlivo ochraňovaný automobilový priemysel. Nie je ťažké nájsť dôkaz. Jeden zo symbolov Ameriky, Harley-Davidson, už sa ozval. Táto spoločnosť v dôsledku zavádzania dovozných ciel uvažuje o presune časti výroby mimo USA – konkrétne smerom do tovární v Brazílii, Indii a Thajsku. Vedenie mnohých firiem totiž nechce riskovať prenesenie nákladov na spotrebiteľov. Harley-Davidson uviedol, že všetky clá by zdvihli cenu každej motorky predávanej v Európe o 2 200 dolárov. Pre motorkárov nie je v prepočte päťdesiattisíc českých korún (zhruba 1930 eur) zanedbateľná položka, a to ani v prípade nákupu kultovej motorky. Zo spoločnosti Harley-Davidson potom znejú hlasy, že by dodatočné náklady na európske clá mohli dosahovať až 100 miliónov dolárov ročne (zhruba 85 mil. eur). A to už stojí za úvahu o presunutí výroby.
Vy sa ma však pýtate, či Európska únia mala uzavrieť akúsi „protiamerickú koalíciu“ s Čínou… Toto všetko som hovorila preto, aby som vysvetlila, že ochranárstvo skrátka ubližuje. Takže ubližuje aj ukrivdený postoj typu: ako vy k nám, tak my k vám. Preto je racionálne nenechať sa zatiahnuť do obchodnej vojny. Keď chce Amerika clá, O. K., má ich mať, aj keď tým všetkým ublíži. Ale my to nemusíme ešte zhoršovať tým, že by sme ich uvalili tiež a robili nejaké ďalšie schválnosti. Veď Američania na to časom prídu sami, že sa uťali.
Donald Trump búra zažité poriadky napríklad aj tým, že chce, aby Spojené štáty opustili Svetovú obchodnú organizáciu, ktorá je podľa neho zvyškom sveta nastavená tak, aby poškodzovala Spojené štáty. Hoci by s rozhodnutím prezidenta musel súhlasiť americký Kongres, čo nie je vôbec isté, čo by tento krok znamenal pre svetový obchod?
Ťažko povedať, u Trumpa jeden nikdy nevie, čo a ako myslí. Opustenie nejakej – akejkoľvek – organizácie ešte samo osebe neznamená vôbec nič, lebo to neznamená, že by sa museli automaticky zaviesť clá a ďalšie bariéry obchodu. Faktom však je, že Trump to chce zrejme urobiť práve v súvislosti so zavádzaním ciel – prečo inak by chcel z organizácie vystúpiť? Ale kým nebudeme vedieť, ako by vyzeral zahraničný obchod potom, nemôžeme súdiť.
Európska centrálna banka však prišla so svojím odhadom, čo by sa stalo, keby USA zvýšili dovozné tarify o desať percentuálnych bodov na všetky svoje dovozy. A v reakcii by obchodní partneri zaviedli opatrenia len proti USA. Podľa modelu by sa potom z rastu americkej ekonomiky v prvom roku vyparilo 2,5 percentuálneho bodu. To by aktuálne znamenalo stagnáciu či dokonca pokles americkej ekonomiky – len v dôsledku jej vlastného ochranárstva! Čiže Trump chce americkej ekonomike dopomôcť k väčšiemu rastu a docieli to, že v dôsledku jeho „pomoci“ poklesne – no nie je to celkom trapas?
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
