Čo si myslíte o výpade amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Nemecku, ktoré je podľa neho ruský „zajatec“, lebo platí Ruskej federácii miliardy a miliardy dolárov za zemný plyn, takže by sa jeho energetickou závislosťou od „nepriateľa“ malo zaoberať NATO? Je azda možné vzhľadom na nemecké odmietnutie jadrovej energie a výstavbu plynovodu Nord Stream 2 postupovať inak a zvažovať dovoz amerického skvapalneného plynu z bridlicových ložísk?
Spomínate si, ako špekulanti oslavovali, keď Trump vyhral? A ako ekonómovia burcovali na poplach, že to je nejaké popletené, že Trump predsa straší obchodnou vojnou, takže nie je čo oslavovať? Už teraz je jasné, že Trumpova liečba americkej ekonomiky je tým typom liečby, ktorej vedľajším účinkom je smrť. Za úvahu v tejto chvíli nestojí ani tak to, ktoré odvetvie bude americkým uvalením ciel zasiahnuté, ako skôr aké clá budú uplatnené. Nemusí to zostať pri 10 percentách.
Výpad Trumpa proti Nemecku do tohto obrázku presne zapadá: Trump azda ustrnul kdesi v studenej vojne. Pokus tlačiť na Rusko napríklad tým, že od neho Európa nebude kupovať plyn, je nezmyselný, nielen pre Európu deštruktívny, ale hlavne úplne kontraproduktívny. Rusko by potom mohlo zareagovať len tým, že sa viac previaže s oveľa nebezpečnejšími trhmi, viac sa upne na oblasť Perzského zálivu, na Čínu a podobne. A to nebude pre Európu žiadna výhra.
Bohužiaľ, musím konštatovať, že Trump svojím rozpútaním obchodnej vojny môže svetovú ekonomiku globálne uvrhnúť do recesie a svoju vlastnú americkú ekonomiku tým môže citeľne poškodiť. Nehľadiac na to, ako to ekonomicky poškodí nás ako strednú Európu.
Ako by ste okomentovali dianie okolo kabinetu britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorý opustili minister zahraničia aj minister pre brexit, obaja významní zástancovia takzvaného tvrdého brexitu? Aká to je správa pre globálne finančné trhy?
Tu treba rozlišovať. Inak to môžem posudzovať ja ako Markéta Šichtařová. A inak to môžu posudzovať finančné trhy.
Ak sa ma pýtate na to, ako to vidia finančné trhy, potom jednoznačne negatívne. Ide totiž o to, že obaja muži, ktorí rezignovali, sú významní zástancovia takzvaného tvrdého brexitu, teda odchodu z Európskej únie aj za cenu pretrhnutia všetkých obchodných väzieb, ak by to bolo nutné pre dôsledné odtrhnutie sa od politických európskych štruktúr. Svojou rezignáciou podľa všetkého sledujú jediný cieľ – vytvoriť tlak na premiérku Mayovú, aby nepristúpila na takzvaný mäkký brexit, na ktorý to čoraz viac vyzerá.
Medzi príjemné stránky mäkkého brexitu v poňatí Mayovej patrí zachovanie jednotného európskeho trhu pre britský tovar a čiastočné zachovanie spoločnej obchodnej – teda colnej – politiky voči tretím krajinám. Konkrétna hodnota ciel by sa síce pre Britov určovala individuálne, ale zároveň by to znamenalo, že Británia by s ďalšími krajinami o clách ďalej rokovala v rámci celého európskeho bloku krajín a neuzatvárala by separátne bilaterálne zmluvy. Potiaľ je to dobré.
Theresa Mayová Zdroj: TASR
Naopak medzi nepríjemné stránky tohto mäkkého brexitu by patril fakt, že by aj naďalej platila v niektorých otázkach na území Británie úniová legislatíva. A to zrejme vrátane legislatívy týkajúcej sa migrácie. Takže, technicky vzaté, hoci by Briti už právne neboli súčasťou EÚ, pocitovo by sa toho pre ich bežný život veľa nezmenilo. To by sa dalo chápať aj tak, že vlastne celou anabázou okolo brexitu mnoho zmien nedosiahli, ale pohoršili si tým, ako ich vnútornú politiku vyše dva roky sužovala vysoká politická neistota. Pripomeňme, že Británia EÚ opustí už za menej než rok – už v marci 2019.
No a finančný trh sa ako jeden muž kloní k názoru, že mäkký brexit je pre toky kapitálu jednoznačne lepší. Takže ohrozenie mäkkého variantu vníma ako ohrozenie seba samého. A preto je miera rozruchu dosť vysoká.
K tomu sa však patrí dodať, že ja osobne túto hystériu okolo brexitu považujem za značne prehnanú. Ja si skrátka vôbec nemyslím, že by brexit, nech už v akejkoľvek podobe, bol pre Britániu nejako likvidačný.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
