Na tento účel MS zavádza spomínanú zásadu tzv. nevyhnutnosti a účelnosti. Jej cieľom je dosiahnuť stav, keď štát bude využívať právne služby advokátov len v prípadoch, ak to inak nejde. Spomínaná nevyhnutnosť a účelnosť sa majú preukazovať na základe výsledku testu nevyhnutnosti, teda ak budú splnené tieto podmienky: nedostatočná personálna kapacita, nedostatočná odbornosť personálnych kapacít, podstata právnej služby nespočíva vo vlastnej zákonnej činnosti príslušného štátneho orgánu alebo v priamej súvislosti ňou, významnosť právneho sporu a napokon ak poskytovanie právnej služby nemožno zabezpečiť prostredníctvom nadriadeného orgánu. Zároveň pri celom procese má byť nutné dodržiavať zásadu transparentnosti, zásadu proporcionality a zásadu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami.
Návrh MS upravuje aj organizačné zabezpečenie činnosti štátnych orgánov pri výbere advokáta, kde sa umožňuje spolupráca medzi nadriadenými a podriadenými štátnymi orgánmi pri zabezpečovaní právnych služieb a rieši aj postup pri výbere advokáta, ako aj požiadavky kladené na zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Rezort myslel aj na odmeny za takéto právne služby. V tejto časti sa materiál predkladá v alternatívnom znení, pričom v prvej alternatíve sa zakazuje dojednanie podielovej odmeny. V druhej sa síce povoľuje, ale zároveň sa upravujú pravidlá jej určovania. Ak je hodnota veci, ktorá je predmetom sporu do 100.000 eur, odmena môže dosiahnuť najviac desať percent. Pri hodnote od 100.000,01 eura do 500.000 eur je to 7,5 percenta, od 500.000,01 eura do jedného milióna je odmena najviac päť percent a nad milión eur môže dosiahnuť maximálne jedno percento.
Predložené pravidlá sa majú vzťahovať na všetky štátne orgány, ktoré spadajú do ústavného postavenia vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci. Vo vzťahu k ostatným štátnym orgánom sa navrhuje, aby im vláda odporučila postupovať podľa týchto pravidiel.
