“Niektoré strany úplne vypadnú (SDKÚ, NOVA), niektoré stratia mandáty (Smer-SD), niektoré sa do EP dostanú po päťročnej prestávke (SNS). Iné majú dobrú šancu posilniť (SaS),” povedal Geist pre TASR. Upozornil však, že zatiaľ ide o veľmi nespoľahlivé predpovede, keďže voľby do EP sa konajú v máji 2019 a situácia sa dovtedy môže zmeniť.
To, že sa o Európskej únii viac hovorí napríklad v súvislosti s migráciou, podľa neho automaticky negarantuje vyššiu účasť. “Dôležité sú aj iné faktory: ako pristúpia ku kampani politické strany, aké osobnosti menujú na kandidátky a koľko investujú do kampaní, rozhodnutia prijaté na celoeurópskej úrovni, aktuálne otázky a krízy európskej politiky,” konštatoval.
Podľa optimistických predpokladov by sa účasť mala pohybovať okolo 20 percent. “Rád by som bol optimistom a povedal, že nižšia účasť, ako bola na Slovensku minule, už hádam ani nemôže byť. No to sme si vraveli aj v rokoch 2009 a 2014,” poznamenal analytik. Vo voľbách do EP v roku 2014 bola účasť na Slovensku 13 percent, v EÚ bol priemer takmer 43 percent.
V budúcoročných voľbách do EP sa tiež môže rozhodovať o politickej budúcnosti slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča. Ten potvrdil, že by sa rád uchádzal o post šéfa exekutívy EÚ. Šefčovičov úspech však podľa Geista stojí na troch pravdepodobne nereálnych podmienkach: “Že členské krajiny akceptujú metódu “spitzenkandidátov” (šéfom komisie sa stane kandidát najsilnejšej politickej skupiny), že sa Maroš Šefčovič stane lídrom kandidátky socialistov, a že socialisti a demokrati získajú v eurovoľbách najviac mandátov,” povedal Geist.
