Majú dlhé chápadlá. Podľa Šichtářovej sa pravá nezisková charita hádže do jedného vreca so „ziskuchtivými neziskovkami“. Tými, ktoré šíria ideológiu

0
Ekonómka Markéta Šichtařová (Autor: TASR)

Tri miliardy českých korún (zhruba 117 mil. eur) plánuje budúci rok ušetriť ministerka financií Alena Schillerová na peniazoch pre neziskové organizácie, čo je takmer štvrtina z 13,6 miliardy českých korún, ktoré si rozdelili vlani. Podľa ministerky o peniaze neprídu organizácie, ktoré pomáhajú hendikepovaným, starším či sociálne slabým ľuďom. Premiér Andrej Babiš navyše nechce siahať na peniaze, ktoré pripadajú na šport. Súdiac podľa rozhorčených ohlasov na tento zámer, nepôjde o šetrenie na nesprávnom mieste?

Ja ministerstvo financií veľmi často nechválim, ale v tomto prípade ide o šetrenie na výbornom mieste! Len by som sa do toho obula omnoho fortieľnejšie. Charita kedysi vznikla, aby niekomu NEZIŠTNE pomáhala. Jednoducho cítite, že niekto pomoc potrebuje a vy mu pomôcť CHCETE. CHCETE robiť dobro. V poslednom čase sa zdá, že tých, ktorí chcú robiť dobro, sa urodilo vrece. Označujú sa síce za neziskové organizácie, ale to skutočne nezištné konanie dobra sa u nich kamsi vytratilo a funguje len ako zámienka na vykonávanie lobingu a politiky. Z nezištnosti sa stala honba za peniazmi.

Tým, samozrejme, nechcem povedať, že dnes už neexistuje pravá charita. A už vôbec nie, že nie je potrebná. Lenže pretože je pravá nezisková charita hádzaná do jedného vreca so „ziskuchtivými neziskovkami“, je čertovsky ťažké ju na prvý pohľad odlíšiť.

Kritici to vnímajú ako úder neziskovkám, ktoré sa pohybujú vo verejnom priestore a zúčastňujú sa spoločenskej debaty, teda ako útok na základy občianskej spoločnosti. Riaditeľka Gender Studies Helena Skálová zase v Českej televízii vysvetľovala, aké sú ženy znevýhodnené, v čom jej oponoval senátor Jiří Čunek tvrdením, že napríklad na pracovnom trhu je dnes taký nedostatok pracovníkov, že si firmy nemôžu dovoliť ženy diskriminovať. Majú mať okrem charity nárok na dotácie od štátu aj rôzne think tanky či genderové organizácie?

U nás – a nielen u nás – sa nejako postupne prihodilo, že ziskuchtivé neziskovky nakoniec začali uberať peniaze skutočnej a potrebnej charite. Ťažko potom hľadať peniaze od dobrovoľníkov na skutočne neziskové prevádzkovanie hospicov, na útulky pre psov, na miestnych hasičov a podobne. Každého z nás div nie denne niekto pri chôdzi po centre mesta oslovuje, aby sme prispeli na toto a tamto – a my sa už stávame aj voči skutočným srdcervúcim príbehom imúnnymi, pretože sme vytrénovaní hľadať za každou neziskovkou nejaký nekalý politický lobing. Takže nehovorme už ďalej o skutočnej charite, tá je úplne v poriadku. To, čo mi prekáža, sú falošné „ziskuchtivé neziskovky“, ktoré šíria nejakú ideológiu. A to je presne ten typ neziskoviek, ktoré ste vy spomenuli.

Zápal v šírení ideológie u nich prevažuje nad činmi typu starostlivosti o chorých. Vyžívajú sa napríklad v ideológii o tom, že nie je rozdiel medzi mužom a ženou. Lobujú za nezmysly typu, aby v štátnych budovách neboli mužské a ženské, ale len unisex toalety. Vozia k nám cez more imigrantov, pretože si z toho robia výborný biznis.

Neziskovky tohto typu by nemali dostať vôbec žiadne peniaze. Sú samozvané, ich cieľom je navzdory názvu zisk. Ak by tieto „neziskovky“ žili len z príspevkov iných spriaznených rovnako zmýšľajúcich duší, nech si robia, čo chcú. Lenže to, čo mi najviac prekáža, je, že hoci ich nikto nevolil, zasahujú do najvyšších sfér politiky. Pri ovplyvňovaní volených politikov majú veľmi dlhé chápadlá a úplne najdlhšie ich majú, keď sa naťahujú za verejnými peniazmi.

Ministerstvo poľnohospodárstva ČR chystá novelu vodného zákona. Podľa informácií unikajúcich do médií mala umožniť obciam využívať studne súkromníkov pri vyhlásení stavu nedostatku vody. To potvrdzovali následné reakcie pracovníkov nielen tohto ministerstva, ale napríklad aj hovorkyne ministerstva životného prostredia, ktorá hovorila o nutnosti zaistiť pitnú vodu pre obyvateľov a ďalšie strategické potreby. Po niekoľkých dňoch plných rozhorčenia zo strany majiteľov studní prišlo ministerstvo poľnohospodárstva s oznámením, že v novele nič také nebude. Možno si skúšalo, ako zareaguje verejnosť, ale potom cúvlo. Čo na túto myšlienku využívať studne súkromníkov pre potreby obcí hovoríte?

Samotná táto myšlienka je strašná vec. Pripomína mi to päťdesiate roky minulého storočia a boľševické zaberanie majetku. Vychádza to z tej hlúpej myšlienky, že voda je strategická, a tak na ňu má nárok každý. Lenže to je bohumilá myšlienka len na prvý pohľad, na druhý pohľad je to myšlienka úplne pokrivená – tiež by sme mohli povedať, že každý má právo bývať, teda má právo dostať byt. Alebo že každý má právo na dieťa, takže keď niekto nemôže mať vlastné dieťa, tomu, kto má deti dve, jedno vezmeme a venujeme ho tomu, kto ho nemá. A tak by sme mohli pokračovať. Neexistuje nič ako právo na vodu.

V skutočnosti existuje právo na majetok. A studňa je vaším majetkom. Lenže zase je tu úradník alebo politik, ktorý vám aj v tomto hádže polená pod nohy. Viete, koľko treba povolení na studňu? Každý by síce teoreticky mohol mať na vlastnej záhrade vlastnú studňu za vlastné peniaze, o ktorú by sa ako o svoj drahocenný majetok staral a vodou šetril, aby mu studňa nevyschla. Ale nemá, pretože štát urobil všetko pre to, aby ho strašnou administratívou od stavby studne odradil. Namiesto toho vám úradník zoberie dane, z vašich daní rozdá dotácie obciam a obce si za vaše peniaze postavia erárne studne, ku ktorým sa budú správať ako k obecnému majetku. Teda zle. Takže voda v nich vyschne. A tak vám potom zaberú vašu studňu, ak patríte medzi tých šťastlivcov, ktorí sa cez všetky tie povolenia zdarne prehrýzli, a studňu máte.

A najhoršie je, že nami platený úradník si azda aj vážne myslí, že skutočne pomáha. Vôbec nechápe, že len prekáža.

ODS predložila do Poslaneckej snemovne návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorým sa ruší superhrubá mzda a zavádza sa jediná sadzba z hrubej mzdy 15 percent, čo otvára cestu k zvýšeniu čistých miezd všetkých zamestnancov o sedem percent. Pri plate 30-tisíc mesačne ide o 18 360 českých korún ročne. Je rast ekonomiky a príjmov štátneho rozpočtu v tejto chvíli tým najvhodnejším okamihom, ako tvrdia občianski demokrati, aby štát nechal ľuďom v peňaženkách a na účtoch viac zo zarobených peňazí?

Nechajme bokom tú „humornú“ vec, že ODS sa stále tak nejako nedokáže rozhodnúť, či sa jej koncept superhrubej mzdy vlastne páči alebo nepáči, a poďme k faktom: áno, v okamihu historicky extrémne nízkej miery nezamestnanosti a súčasne pomerne vysokého hospodárskeho rastu je skutočne veľmi dobrý čas dať ľuďom viac peňazí. Respektíve, dá sa to povedať aj opačne: ekonomické podmienky budú sotva lepšie, asi už môžu byť zase niekoľko rokov len horšie.

Diskusiu, ako zdaniť zdieľanú ekonomiku, možno ukončila česká finančná správa. Dokázala získať dáta, ktoré za sebou digitálne zanechávajú služby Airbnb a Uber, a začala ich poskytovateľom posielať výzvy, aby doplatili dane z príjmov, DPH a často aj penále. Skončí sa tým len biznis bez pravidiel alebo môže ísť o súmrak tohto typu zdieľanej ekonomiky?

Po prvé, súmrak zdieľanej ekonomiky to celkom iste nie je, pretože zdieľaná ekonomika naopak má budúcnosť. Ľudia nad štyridsať rokov to sotva pochopia, pretože myslia inak. Naopak mladí pod dvadsať sú zdieľaniu veľmi naklonení a tým je povedané všetko.

Po druhé, ja si vôbec nie som istá, či sa dá ísť touto cestou spätnej represie. Tu totiž vôbec nie je ostrá deliaca čiara medzi povinnosťou platiť daň a medzi oslobodením od nej. Čo ak sa len cez internet dohodnete so vzdialenou americkou tetou, že ju k sebe pozvete domov, a potom odcestujete? Je to zdieľanie? Nie je? Cítite, aká je hranica medzi zdieľanou a nezdieľanou ekonomikou, medzi komerčným využitím nehnuteľnosti a medzi normálnou návštevou nezreteľná a nedefinovateľná?

Z môjho pohľadu to len ukazuje nezmyselnosť honby za zdanením. Ale ak by sme povedali, že zdieľanie bytu sa nezdaňuje, zase to má svoje muchy. Predovšetkým to prináša problémy susedom. Dom, kde bývajú, zrazu obývajú cudzí ľudia, ktorí sa k domu zle správajú, často majú na svedomí alkoholové výtržnosti, pretože sú na dovolenke, alebo sú hlasní. Hovorí sa tomu negatívne externality. Výsledkom je, že sa nájomníci okolitých bytov búria a cena okolitých bytov klesá.

Z pohľadu ekonóma to má neskutočne jednoduché riešenie, ktoré sa volá dôsledné vymáhanie vlastníckych práv. Skrátka vlastníš byt, ktorý je pre hluk či špinu zdrojom môjho obťažovania? Potom mi zaplatíš za moju ujmu. Koľko? Toľko, aby pre mňa ujma už nebola ujmou, teda aby som sa cítil spokojný. Nie som spokojný ani pri astronomicky vysokej sume? Fajn, potom asi ujma bola až príliš veľká a nemôžeš si do svojho bytu brať žiadnych obťažujúcich cudzincov. Alebo si ich musíš ustrážiť tak, aby neunikol ani decibel. Lenže to je na zákonodarcov až príliš logické, až príliš čisté a až príliš trhové riešenie…

Medziročný rast spotrebiteľských cien sa v Česku v júli spomalil na 2,3 percenta z júnových 2,6 percenta, keď oproti minuloročnému júlu zdraželo hlavne bývanie a pohonné hmoty. Pretože však panujúce horúce počasie ohrozuje úrodu pšenice a jačmeňa, hovorí sa o tom, že Česko možno čaká aj výrazný nárast cien pečiva a piva. Môžu aj tieto komodity ovplyvniť výšku inflácie alebo je pravdepodobné halierové či korunové zvýšenie v celkovom súčte zanedbateľné?

Inflácia sa síce jednorazovo spomalila, ale stále zostáva nad cieľom centrálnej banky, teda nad dvoma percentami. Inflácia je teda vyššia, ako by bolo žiaduce. A treba povedať, že je to dané všeobecne skôr tým, že ekonomika funguje, že dopyt spotrebiteľov je vysoký, než jednotlivými položkami typu pivo alebo pečivo. Tie hrajú a budú hrať len marginálnu rolu. Oveľa väčšiu rolu pri inflácii zohráva menová politika. Keby centrálna banka tak mohutne a tak dlho neintervenovala, nebol by teraz spotrebiteľský dopyt taký vysoký a nebola by tiež tak veľmi naštartovaná inflácia, napokon zvýšenie inflácie bolo hlavným motívom intervencií. Akurát že sa to opäť tak „trochu“ prehnalo. Klasika.

- Reklama -