Vyšiel prieskum, podľa ktorého má Kiskova možná strana volebný potenciál 20 percent – čo to znamená a ako to môžeme chápať?
Momentálne to neznamená vôbec nič. Nedá sa hovoriť, že by išlo o prieskum v pravom slova zmysle, a teda o prieskum, kde sa skúmajú preferencie. Ide iba o vyrátaný potenciál, ktorý je vždy vyšší ako reálny výsledok. To je pravidlo, ktoré sa vždy potvrdzuje.
Je to z toho dôvodu, že vždy existuje množstvo faktorov, ktoré konečný výsledok ovplyvnia. Na druhej strane, neviem, ako bola položená otázka v prieskume, prípadne v akom poradí išli ktoré otázky. Pri takýchto prieskumoch existuje veľké riziko, že daného človeka v dotazníku navediete do problematiky, ale on chce taktne odpovedať inak. A tomu sa niekedy nedá vyhnúť. Niekedy môžu byť otázky v dotazníku položené tak, aby ho naviedli na správnu odpoveď. Nehovorím, že to musí byť úmyselné, ale niekedy sa to nedá riešiť iným spôsobom.
Skrátka, takéto prieskumy sú dobré na propagandu a sú určené pre ľudí, ktorí tomu nerozumejú. Z odborného hľadiska však majú takéto prieskumy veľmi, veľmi malý význam. Navyše, ak rátame s tým, že voľby budú až v roku 2020. Samotné zákony štatistiky a matematiky vylučujú robiť takúto prognózu na rok 2020. Už Edward Norton Lorenz (americký matematik a meteorológ – pozn. redakcie) objavil zákonitosť, že dynamické systémy sú neprognózovateľné. Teda pri prieskumoch a ich reálnom vývoji sa rozprávame o dynamickom systéme, ktorý sa neustále mení.
Vrátim sa ešte k tomu rozdielu medzi volebným potenciálom a preferenciami. Pozrime sa na to v súvislosti s inými stranami. Napríklad Progresívne Slovensko malo potenciál deväť percent, ale preferencie má o polovicu nižšie. Aký je teda percentuálny rozdiel medzi volebným potenciálom a reálnymi preferenciami? Dokážeme to nejako kvantifikovať?
Dá sa to empiricky odvodiť, no mne to vychádza na zhruba jednu tretinu.
Od zvolenia Andreja Kisku sme svedkami jeho neustáleho poklesu popularity vo verejnosti. Môže sa aj toto odzrkadliť na strane ako takej?
Samozrejme, navyše tam je aj ten pohľad na vec, že sa dá do inej úlohy, a to politika a predsedu politickej strany. Vtedy bude vystavený nielen útokom Smeru, ale aj opozičných strán, ktoré ho doteraz podporovali. A to z pochopiteľného dôvodu. Andrej Kiska nie je konkurent Smeru, ĽSNS ani SNS alebo Mosta-Híd, ale SaS, KDH, OĽaNO alebo Sme rodina.
Čiže tam to bude mať o to ťažšie, preto sa to ani nedá predvídať. Nevieme, ako na to budú reagovať, aké „protizbrane“ použijú.
Jednoducho, zrazu sa stane ich silným konkurentom a aj ich rétorika voči Andrejovi Kiskovi bude úplne iná, ako keď bol prezidentom. Dá sa však predpokladať, že konfrontácia prezidenta z ich strany bude vyzerať rovnako ako zo strany Smeru. Teda, že začnú na neho vyťahovať rovnaké veci ako Ficova strana.
Matovič naznačil, že organizátori Za slušné Slovensko prestali s protestmi a nahrali tak na smeč Andrejovi Kiskovi. Nie je aj toto istá forma konfrontácie zo strany opozície na adresu Andreja Kisku?
To už je to, čo hovorím, a teda zmena rétoriky. Už sa nemusíme rozprávať o podstate toho, čo dnes hovoria opozičné strany. Podstatná je daná zmena rétoriky. To sa rovnako bude dynamicky vyvíjať a budú sa objavovať nové argumenty proti Kiskovi.
Richard Sulík zase povedal, že Kiska sa môže stať rozbíjačom pravice. Skutočne to poškodí pravicovú politiku na Slovensku?
Ďalšia strana znamená ďalšiu atomizáciu pravicovej, respektíve opozičnej politickej scény. Ja by som to nerád nazýval rozbíjaním pravice, bude sa však ďalej atomizovať, čo pre opozíciu, samozrejme, nie je dobré.
Určite by bolo výhodnejšie, ak by tu vznikla silná strana, akou bola svojho času SDKÚ, a ktorá by bola schopná zastrešiť kompatibilné strany. Na druhej strane by bola strana, ktorá by dokázala zastrešiť konzervatívne strany.
Taký by mal byť optimálny vývoj vzhľadom na to, že sú tam nejaké ambície politikov, ktoré však zatiaľ nevidíme. Čo vidíme, je atomizácia opozičných strán.
Alojz Hlina sa predčasom vyjadril, že podporuje Kiskovu víziu zostať v politike, ale za možnú stranu terajšieho prezidenta môžu voliť aj voliči KDH. Vyšlo to aj v aprílovom prieskume agentúry Focus, že Andrej Kiska by bol pre voličov KDH prijateľnejší ako predseda strany Alojz Hlina. Nie je to z ich strany „výstrel do tmy“?
Toto si musí vyriešiť hlavne KDH, rovnako tak aj to, či Andrej Kiska bude ich spojencom, alebo konkurentom. Akonáhle im začne brať hlasy, tak sa, samozrejme, stane ich konkurentom, či to budú chcieť, alebo nie.
Kiska sa najčastejšie vymedzuje voči Smeru. Nezískavala by jeho strana vyšší nárast popularity, ak by sa začala vymedzovať aj voči opozičným stranám, keďže so Smerom nebude bojovať o rovnakého voliča?
Ako prezident si to zatiaľ nemôže dovoliť. A to z dôvodu, že potrebuje ich podporu v súboje s Ficom a rovnako tak aj pri komunikácii problémov, ktoré mal. Teda hovorím o kampani, ktorá bola z hľadiska financovania problematická, keďže nezverejnil všetky financie, ktoré na ňu použil, a tak ďalej. Určite to bol pokrytecký prístup, ale na druhej strane logický.
