„Samozrejme, že vás chytí strašná zlosť. Ale to je to, čo ma držalo celý ten čas, tá nevôľa,“ uviedla Kubišová pri spomienke na Pražskú jar, 21. august 1968 aj normalizáciu. „Ja som tie roky využila veľmi plodne,“ povedala Kubišová, ktorá vo chvíli, keď nesmela spievať, porodila napríklad dcéru.
Potom zaspomínala, ako sa vôbec dozvedela o okupácii. „Podpísala som aj niekoľko petícií, za neutralitu, za vstup do NATO,“ povedala Kubišová. O niekoľko dní neskôr sa potom jej pieseň Modlitba pro Martu stala symbolom odporu proti vstupu vojsk do Československa.
Kubišová podľa svojich slov o emigrácii nikdy nepremýšľala. Jej brat však do cudziny odišiel. „Nikdy som to, že som neemigrovala, neľutovala,“ poznamenala Kubišová. „Neviem, čo by som dnes povedala svojej dcére, keby sme sa mali rozdeliť,“ podotkla speváčka, ktorá bola okrem iného hovorkyňou Charty 77.
Na záver sa Kubišová vyjadrila aj k utorkovému pietnému aktu pred budovou Českého rozhlasu. „Mali tam byť len pamätníci. Politici sa prekrikovali skrz ten piskot,“ uviedla Kubišová, ktorá v súvislosti so súčasnou politickou situáciou nevychádza z údivu.
Celú reláciu nájdete na webe ČRo Radiožurnál.
