Ste riaditeľkou mimovládnej organizácie Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC). Čo je vaším poslaním a akým projektom sa momentálne organizácia venuje?
Už skoro 20 rokov sa venujeme aktuálnym témam v spoločnosti. Z našej dielne doteraz vyšlo viac ako sto výnimočných projektov. Medzi moje srdcovky z minulosti patria najmä Mesiac slovenskej kultúry v New Yorku, Welcome understanding, Biely pozdrav pre Bielorusko či Neviditeľná výstava.
V ACEC veríme, že vzdelanie a porozumenie sú nástrojom, vďaka ktorým vieme malými krokmi plniť aj veľké ciele. Možno aj preto v posledných rokoch výrazne rezonuje v našich aktivitách téma Rómov a s tým spojenej sociálnej inkúzie. Veľa energie venujeme téme zdravia a zlepšovania zdravia znevýhodnených komunít. ACEC je zakladajúcim členom Platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín, ktorá je aj členom medzinárodnej European Public Healh Alliance.
Naše projekty ako medzinárodný Spoločne za lepšie zdravie a národný Zdravé komunity získali niekoľko ocenení a sú výrazným prostriedkom podpory a ochrany verejného zdravia a integrácie vylúčených rómskych komunít. Každoročne pripravujeme oceňovanie Roma Spirit. Pripravujeme už druhý ročník jeho európskej verzie – European Roma Spirit Award. Do prvého ročníka, ktorý sa konal v roku 2016, sa zapojilo 23 krajín.
Už desiaty rok vaša organizácia organizuje projekt Roma Spirit. Aký je cieľ projektu?
ACEC organizuje Roma Spirit a vyhlasuje ho spolu s partnermi RTVS a Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity už od roku 2009. Verejne prezentujeme a oceňujeme aktivity, ktoré prinášajú reálne riešenia tém, s ktorými zápasia nielen rómske komunity na Slovensku. Každá finálová nominácia na ocenenie búra zabehnuté stereotypy a predsudky, ktoré naša spoločnosť v sebe živí. Roma Spirit projekty, aktivity a príbehy okrem viditeľných výsledkov odkrývajú našu ľudskosť a každodenné hrdinstvá a sú zároveň skvelou motiváciou i inšpiráciou pre nás všetkých.
Prioritne sa venujete rómskej komunite. Ako by ste zhodnotili komunitu Rómov na Slovensku?
Rómskej komunite sa venujeme prioritne v oblasti vzdelávania. Tak ako žiadnu ani komunitu Rómov nie je možné zovšeobecniť. Každý človek je jedinečný. Rómovia nie sú homogénna skupina. Na Slovensku žije takmer pol milióna Rómov. Viac ako polovica je ekonomicky aj spoločensky prínosná pre túto krajinu.
Žiaľ, i napriek tomu môžeme pozorovať, že byť Rómom je pre mnohých z nich stigmatizujúce a v každodennom živote prekážkou. Sú lokality, kde len preto, že ste Róm, nemôžete si prenajať alebo kúpiť byt, nemáte adekvátny prístup k zdravotnej starostlivosti, nedostanete prácu alebo vám nepríde taxík, pretože bývate „na nesprávnej“ adrese.
V čom je najväčší problém ich integrácie do spoločnosti?
Máte na mysli ľudí žijúcich fyzicky na okraji spoločnosti s limitovaným prístupom k čomukoľvek, čo my dvaja pokladáme za samozrejmé ako napríklad pitná voda? Časť ľudí na Slovensku žije v nedôstojných podmienkach a sú rukojemníkmi dedičnej chudoby. Pripočítajme k tomu absenciu vôle a úprimnej spoločenskej objednávky situáciu riešiť. Zoberme do úvahy absenciu rozhodnutí kompetentných, postavených na odbornosti, dodržiavaní princípov práva, demokracie a humanity a máme súčasný stav. Vnímam, že tejto téme nepomáha ani zamieňanie si integrácie s asimiláciou či zmätok v príčinách a dôsledkoch.
Ako v tejto oblasti hodnotíte vládu a aktivitu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ábela Ravasza?
Môžem v tejto súvislosti len konštatovať, že vláda vytvorila úrad, na ktorý deleguje všetko súvisiace s takmer pól miliónom občanov tejto krajiny, od kanalizácie až po školstvo. Aj napriek absurdite tejto situácie v súčasnosti úrad realizuje úlohy s odhodlaním a nasadením.
Minulý rok navrhla opozičná strana SaS možnosť bezplatnej a dobrovoľnej sterilizácie, ak má matka aspoň štyri deti, čo by podľa nej malo vyriešiť problematiku v rómskych osadách. Čo si o tom myslíte?
Sterilizácia môže byť jedine dobrovoľná, v opačnom prípade ide o trestný čin. Taký čarovný prútik, ktorý zbaví chudoby rodiny, ktoré majú menej ako štyri deti, nepoznám. Osobne však vítam opatrenia, ktoré všetkým ženám bez rozdielu umožňujú rozhodovať o svojom živote a tele.
Správa Európskeho parlamentu na jeseň minulého roka kritizovala Slovensko, že peniaze, ktoré boli určené rómskej komunite, neprispeli výrazne k zlepšenie životných podmienok a neposilnili integráciu Rómov. V čom je podľa vás problém?
Otázka je, či zlyhávajú integračné snahy alebo systém ako taký. Myslím si, že Slovensko je krajina pre zdravých a sebestačných. Tí, ktorí potrebujú pomôcť, nech už je ich znevýhodnenie fyzické, mentálne, sociálne alebo materiálne, zápasia s prekážkami na každom rohu.
Riaditeľka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu Magdaléna Rothová Zdroj: TASR
ACEC taktiež od roku 2013 spolupracovala s Ministerstvom zdravotníctva SR na projekte Zdravé komunity, ktorého cieľom bolo zlepšiť katastrofálne životné podmienky Rómov. Ako hodnotíte túto spoluprácu?
Príbeh projektu Zdravých komunít a zdravotnej mediácie na Slovensku sa píše už pätnásty rok. Rozvíja sa a rastie už od roku 2003. Začali sme v 11 lokalitách a narástli až na 68 lokalít s 95 asistentmi osvety zdravia. Celých desať rokov, do roku 2013, bol projekt Zdravé komunity realizovaný výhradne zo súkromných zdrojov bez pomoci rezortu zdravotníctva či jeho aktívnej účasti. V roku 2013 nadobudol projekt so svojimi 135 asistentami osvety zdravia celoslovenský rozmer, a to len vďaka spoločnému úsiliu viac ako pätnástich partnerov, ktorí spojili svoje úsilie v Platforme na podporu zdravia znevýhodnených skupín. Spolu s ACEC medzi partnermi od začiatku nechýbali napríklad Ministersvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, GSK Slovensko, Union, Operačné stredisko rýchlej záchrannej služby, Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, Asociácia terénnych zdravotných asistentov, Nadácia otvorenej spoločnosti a WHO Slovensko.
Neziskovú organizáciu Zdravé komunity, ktorá začala realizovať Národný projekt Zdravé komunity, založili spoločne Platforma a MZ SR v roku 2014. V teréne pôsobilo takmer 250 asistentov osvety zdravia, špeciálne vyškolených a zamestnaných obyvateľov dotknutých komunít, ktorí pomohli za rok viac ako 50 tisíc klientom. V roku 2016 boli asistenti osvety zdravia na mnohých miestach jediní z pomáhajúcich profesií, ktorí pokračovali vo svojej práci. Od roku 2017 realizuje Národný projekt Zdravé komunity štátna príspevková organizácia Zdravé regióny.
Ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom svojej pre tento účel vytvorenej organizácie bez zmeny prevzalo praxou overený projekt mimovládneho sektora. Okrem iného kompletné know-how a až na pár výnimiek aj všetkých 250 vyškolených zamestnancov, ľudí s praxou. Sme radi, že asistenti osvety zdravia, sami obyvatelia osád, majú prácu. A sme aj radi, že vďaka nim sa dostane pomoci tam, kde ju veľmi treba a projekt prináša výsledky.
Bývalý predseda vlády Robert Fico pred pár mesiacmi oznámil zámer pripraviť zákon, na základe ktorého budú musieť mimovládne organizácie zverejňovať podrobnosti o svojom financovaní, vrátane prijatých peňazí zo zahraničia. Ako vnímate tento krok a samotnú kritiku Fica za prepojenie mimovládok na George Sorosa?
Občianska spoločnosť je postavená na troch základných pilieroch – štátnej správe, súkromnom sektore a mimovládnom sektore. Vo fungujúcom organizme všetky tri spolupracujú a zohrávajú svoju nezastúpiteľnú, rovnocenne dôležitú úlohu. Pokiaľ ide o financovanie, ale aj ďalšie náležitosti pre mimovládne organizácie upravuje ich zákon. Priznávanie príjmov má na Slovensku tiež svoje pravidlá.
Podľa môjho vedomia informácie o podpore a financovaní mimovládnych organizácií sú voľne dostupné a transparentné. Navyše, ešte stále sa naprieč Slovenskom stretávame oveľa viac s mimovládkami, v ktorých výrazne prevláda nadšenie nad peniazmi. Predstavte si, že sú aj mimovládky, a nie je ich málo, ktoré roky fungujú iba na báze dobrovoľníctva. Slovensko má neuveriteľný potenciál. Máme desiatky ľudí, ktorí bez nároku na uznanie robia s čistým srdcom to, čomu veria – ako dobrovoľníci alebo len s minimálnymi prostriedkami.
Ak je niekto hrdý na to, že slovenský občan skromne vyžije s minimálnym príjmom, mohol by byť ešte oveľa hrdší na to, že v týchto podmienkach je ešte schopný nájsť v sebe nadšenie pre aktivity na pomoc iným. Nehovoriac o tom, že spolu s mimovládkami celé spektrum renomovaných firiem venuje nemalé úsilie a finančné prostriedky v rámci svojich CSR aktivít a podpory na plátanie dier, ktoré vznikli a zväčšujú sa v súčasnom pokrivenom systéme.
A ako je financovaná vaša organizácia?
Všetky naše projekty sa uskutočnili a môžu uskutočňovať iba vďaka podpore sponzorov, spolupracujúcich partnerov, poradnému výboru a výbornému tímu asociácie. Máme dlhodobé partnerstvá pre konkrétne projekty a s týmto spôsobom spolupráce máme tiež najlepšie skúsenosti.
Získavanie finančných zdrojov je veľmi náročná práca na plný úväzok. S peniazmi, ktoré získame, by sme nemohli realizovať projekty bez presvedčenia, že práca, ktorú robíme, má zmysel a bez potrebnej dávky nadšenia. A to sa týka väčšiny mimovládok. Za ACEC ako príklad uvediem úspešný projekt s mimoriadnym ohlasom, už spomenuté ocenenie Roma Spirit, pri ktorom každý rok rovnako zápasíme s pokrytím priamych nákladov. A Soros nikde…..
