Vláda v stredu 10. októbra schválila rozpočet, ktorý predložil minister financií Peter Kažimír. V prípade verejnej správy bude rozpočet na budúci rok 37,258 miliárd eur (38,45 % HDP), pričom hovoríme o výdavkoch. V prípade príjmov ministerstvo financií prognózuje, že by mali byť na hodnote 37,161 miliárd (38,35 % HDP). Rozdiel medzi týmito dvoma sumami je 96,9 miliónov eur, čo predstavuje schodok k vyrovnanému rozpočtu.
Ide o deficit 0,1 percenta HDP v pomere príjmov a výdavkov, pričom ministerstvo predpokladá, že už v roku 2020 môžeme očakávať vyrovnaný rozpočet. V tomto roku očakávalo schodok verejnej správy 0,83 percenta, ale Peter Kažimír odhaduje, že nakoniec bude na hodnote 0,6 percenta. Prognózuje sa, že v roku 2021 budeme mať prvýkrát prebytok rozpočtu na úrovni 0,2 percenta HDP.
Verejný rozpočet tvorí štátny rozpočet na príslušný rok (momentálne 2019) spolu so súhrnom rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy. Konkrétne ide napríklad o obce, vyššie územné celky, dopravné podniky miest, poisťovne, TASR, RTVS a podobne. Tvorí sa najmenej na tri rozpočtové roky, čiže štátny rozpočet sa prognózuje aj na nasledujúce roky, z ktorých sa potom tvorí možný rozpočet verejnej správy na najbližšie roky rovnako – teda spolu so súhrnom ostatných subjektov verejnej správy.
Jeho príijmy tvoria najmä dane, ktoré štát vyberá každý rok. Ide napríklad o daň z príjmu fyzických a právnických osôb, dane na tovary a služby, miestne dane, dane z poistení a podobne. Vláda chce po novom zaviesť viaceré novinky, ktoré však v prognóze, ktorú rezort robil v septembri tohto roku, ešte započítané nie sú. Skutočné príjmy tak môžu byť vyššie, ako sa očakáva.
Štátny rozpočet
Pri štátnom rozpočte hovoríme o výdavkoch v hodnote viac ako 17,5 miliárd eur, pričom príjmy štátnej pokladnice budú menšie – konkrétne takmer 15,5 miliárd eur. Schodok (teda deficit) predstavuje viac ako dve miliardy eur. Rezort financií hovorí o viacerých pozitívach, ktoré so sebou rozpočet na budúci rok prinesie. Ide napríklad o historicky najvyšší objem peňazí, ktorý sa dá do zdravotníctva.
„Ide o sumu 5,2 miliárd eur. Táto suma predstavuje výdavky verejného zdravotného poistenia a výdavky Ministerstva zdravotníctva SR. Rast výdavkov spolu za výdavky verejného zdravotného poistenia a výdavky Ministerstva zdravotníctva SR medzi schváleným rozpočtom na rok 2018 a návrhom rozpočtu na rok 2019 je 302 mil. eur, čo predstavuje nárast o 6,22 %. Za účelom rekonštrukcie budov a obnovy technického vybavenia nemocníc sú rozpočtované kapitálové výdavky v roku 2019 na úrovni až 100 mil. eur, čo je historicky najvyšší objem štátnych investícií,“ píše sa v dokumente ministerstva. Zo štátneho rozpočtu do tohto rezortu pôjde 1,176 miliardy eur.
Oproti tohtoročnému rozpočtu si polepší aj obrana. Rezort financií rozpočítal celkové výdavky na obranu na 1,73 % HDP, čo je nárast o 581 miliónov. Tie súvisia s nákupom dopravných prostriedkov, modernizáciou leteckej techniky, vrátane nákupu vrtuľníkov a taktických stíhacích lietadiel. Viac peňazí má dostať i rezort práce, smerovať majú do oblasti sociálnej inklúzie, sociálneho podnikania, ale aj na zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie. Rovnako je dôležité povedať, že hrubý dlh verejnej správy po prvýkrát klesne pod spodnú hranicu sankčného pásma dlhovej brzdy. To v súčasnosti predstavuje 49 percent HDP. Koncom tohto roku sa očakáva, že klesne na úroveň 48,7 percenta. V roku 2019 by malo ísť o pokles na úroveň 47,3 percenta a do konca rozpočtovaného obdobia na 44,8 % HDP.
„Septembrová makroekonomická prognóza Ministerstva financií SR predpokladá, že v roku 2019 slovenská ekonomika porastie o 4,5 %. Dominovať bude export, ktorý opäť zrýchli vďaka nábehu produkcie a pokračujúcemu zvyšovaniu výroby v automobilových závodoch. V roku 2018 sa očakáva vytvorenie 47-tisíc nových pracovných miest a v roku 2019 ďalších 28-tisíc pracovných miest. Priemerná nominálna mzda sa v roku 2019 zvýši o 6,3 % a dosiahne hodnotu 1 077 eur. Zrýchlenie miezd bude citeľné naprieč všetkými sektormi,“ uvádzajú.
Dane a platy
V súčasnosti sú schválené viaceré legislatívne zmeny, ktoré budú vplývať na rozpočet. Napríklad ide o zákon, ktorý schvaľuje domáce pálenie, zavedenie 13. a 14. platu či daň z poistného. Celkovo by mohli do štátnej kasy priniesť príjem vyše 106 miliónov eur. Do rozpočtu však neboli zarátané dane, ktoré by mohli vojsť do účinnosti od budúceho roka, a to navrhovaný odvod pre obchodné reťazce v objeme 2,5 percenta z tržby či príjmy po zavedení elektronických pokladníc. Rozpočet ale ráta s tým, že sa od nového roka budú zvyšovať mzdy pracovníkov, napríklad štátnych úradníkov, zdravotných sestier či pedagogických pracovníkov. Zdravotné sestry si prilepšia o 10 percent, pričom s príplatkami by mohlo ísť o zvýšenie ich platu až do 16 percent.
Treba uviesť, že Peter Kažimír započítal do rozpočtu aj viacero rezerv v celkovej hodnote 700 miliónov eur. Tie by išli napríklad na obedy zadarmo, rekreačné šeky z dielne SNS či by tak počítali so zavedením nižšej dane pre ubytovacie zariadenia. Rezort financií bude o rozpočtových cieľoch informovať aj Európsku komisiu, ktorej musí zaslať Návrh rozpočtového plánu na budúci rok do 15. októbra. Tento dokument tiež schválila vláda.
Premiér: Schválený návrh rozpočtu je vyvážený
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2019, ktorý dnes prerokovala a schválila vláda, je vyvážený. Uviedol to premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po skončení stredajšieho rokovania vlády.
„Myslím si, že návrh rozpočtu je vyvážený a presne zodpovedá potrebám, ale aj zodpovednej fiškálnej politike,” povedal. Vláda bude podľa jeho slov môcť zafinancovať v budúcom roku všetky svoje priority, ktoré si naplánovala. Dokáže pritom hospodáriť vyrovnane. Podľa premiéra vláda ukázala, že pri plnení priorít vie hospodáriť. Slovensko si taktiež podľa Pellegriniho plní svoje záväzky, ktoré jej vyplývajú z členstva v eurozóne.
Podľa premiéra sa bude môcť zafinancovať všetko to, čo už bolo 'pretavené' do zákonov, ako aj to, čo sa ešte len plánuje implementovať v roku 2019. „Na druhej strane sme ukázali, že aj pri plnení týchto priorít a zvyšovania životnej úrovne občanov Slovenska vieme konsolidovane hospodáriť a SR bude mať vyrovnané hospodárenie,” spresnil premiér.
„Ak sa niekto spýta a hovorí, že prečo tieto dobré časy nevyužívame na ešte väčšie tempo, tak ja nevidím na to dôvod. SR si plní záväzky, ktoré jej vyplývajú z jej členstva v eurozóne. Naopak, pre ekonomiku je správne, ak do nej priteká viac peňazí, ak naši ľudia budú disponovať väčšími príjmami, pretože sa to prejaví aj vo väčšej domácej spotrebe, ktorá bude ťahať rast v budúcom roku a ktorý by mal dosiahnuť až 4,5 % HDP po spustení výroby v automobilke Land Rover Jaguar,” dodal predseda vlády.
Kažimír: Sme v cieli
Budúcoročný návrh štátneho rozpočtu je podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) z mnohých hľadísk jedinečný. Rezort na rokovanie vlády predložil tzv. zákon roka s fiškálnymi cieľmi, ktoré hovoria o tom, že vláda ide hospodáriť vyrovnane a prebytkovo. „Sme v cieli, máme na dosah udržateľné vyrovnané hospodárenie,” poznamenal po skončení rokovania vlády Kažimír.
Zároveň avizoval, že v rozpočte by sa nemali uskutočniť zásadné zmeny. „Tešíme sa z dobrého vetra, z dobrej atmosféry, ktorá nateraz praje Slovensku z hľadiska ekonomických parametrov a ktorá nám dovolila aj takýto návrh rozpočtu pripraviť. S cieľmi som spokojný. Nemienim ich korigovať, nevidím na to žiadne dôvody,” podotkol Kažimír s tým, že pevne verí, že vyhodnotenie návrhu rozpočtu bude v súlade s európskymi pravidlami. “Je pre mňa cťou, že som pri tom mohol byť, lebo pomyselný vlak sa dostáva do cieľa a Slovensko udržateľne ide hospodáriť vyrovnane, čo je dobrá správa aj pre Slovákov, ale aj z toho hľadiska, že sme členmi Európskej únie,” myslí si Kažimír.
Ďurana: Vyrovnaný rozpočet sme už mohli mať
„Myslím si, že daný rozpočet v prípade príjmovej stránky zodpovedá tomu, ako sa ekonomike darí. Zvyšovanie daní a vymeriavacích základov, ktoré prebiehajú od roku 2012, vedú k tomu, že vo vláde výrazne rastú príjmy, medziročne hovoríme o sume 2,5 miliardy eur,“ povedal pre Parlamentné Listy analytik spoločnosti INESS Radovan Ďurana. Podľa neho ide o obrovský nárast, ale k jeho pomeru prichádza len k veľmi malému zníženiu deficitu. Dodáva, že to nasvedčuje, že vláda väčšinu príjmov minie či prerozdelí a iba malú časť použije na zvýšenie rezervy pre budúce časy. „To znamená znižovanie dlhu, ktorý sa môže stať problémom, ak starnutie a prípadné ekonomické spomalenie ukončí toto súčasné obdobie prosperity,“ vysvetlil.
Poukázal na jednu zaujímavú vec – a to, že príjmy štátu narastú o jednu miliardu oproti tomu, čo sa predpokladalo, ale výraznejšie to nebude vplývať na zníženie schodku, lebo ten klesne oproti minulému roku iba o približne 116 miliónov eur. „Už tento rok by sme mohli mať prebytkový rozpočet, keby sme všetko neutratili. Rovnako aj rozpočet na rok 2019 by mohol byť bez problému prebytkový, ak by nevytvárali nadbytočné megalomanské rezervy v objeme takmer 0,8 miliardy eur. Ide o vyslovene politické rozhodnutie,“ uviedol.
Dodal, že verejnosť si zrejme vyrovnaný rozpočet necení, čomu zodpovedá aj politická reprezentácia. Podľa neho si vláda neuvedomuje, že by si prebytkovým rozpočtom, ktorý by zaviedli od budúceho roka, získala politické body u voličov. Podľa neho je neprimerané, ak vláda prijíma nových zamestnancov do verejnej správy, ak sa nalialo do elektronizácie niekoľko miliárd eur. Konštatuje, že je primerané očakávať, že elektronizácia spôsobí menšie nároky na pracovnú silu a tým pádom aj bude potrebných menej ľudí, napriek tomu ich počet neustále stúpa.
Kríza
Vyjadril sa aj k tomu, čo by mohla spôsobiť prípadná ďalšia ekonomická kríza. „Samozrejme by viedla buď k spomaleniu rastu miezd, alebo jeho zastaveniu. Znovu by sme mohli zažiť prepúšťanie pracovníkov, čo by automaticky malo vplyv aj na príjmy štátu. Ten je totiž do veľkej miery závislý od príjmov zamestnancov, pretože z ich mzdy sú strhávané odvody. Z nich sa rovnako odvádzajú dane z príjmov fyzických osôb,“ vysvetlil. Podľa neho si svoju daň budú pýtať aj nové výdavkové politiky ako napríklad rekreačné poukazy či obedy zadarmo, ktoré nastavuje súčasná vláda.
„Práve na toto obdobie by mal byť vytvorený vankúš či priestor prebytkového rozpočtu, aby vláda nemusela hneď siahať k drastickými škrtom, ktoré riskujeme, ak nebudú efektívne hospodáriť s prebytkom. Pre daňového poplatníka je určite nepochopiteľnou situáciou, ak má vláda v rozpočte nerozdelené financie v hodnote 800 miliónov eur, ktoré si pravdepodobne pripravuje na sociálne balíčky. Tá istá vláda zároveň navrhuje zvyšovanie daňových príjmov o 120 miliónov eur v situácii, ak jej medziročne stúpli príjmy o 2,5 miliárd eur,“ uviedol. Konštatuje, že ide o neštandardnú vec.
Kiššová: Opäť vyhrala politika
Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová uviedla, že vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet, aby sme vyslali signál, že sme skonsolidovaná krajina z hľadiska verejných financií. „Opäť vyhrala politika a vláda si túto ´slávnosť´ odkladá na volebný rok. Pri takejto silnej konjunktúre, akú zažíva svet a s ním aj Slovensko, už sme však mali mať vyrovnaný rozpočet minimálne v tomto roku, rozpočet na rok 2019 by už mal byť prebytkový a verejný dlh mal klesať nielen v pomere k HDP, ale aj absolútne. Inak povedané, pri takomto výbere daní a odvodov, nie je pomalé znižovanie deficitu žiadnym umením,“ napísala v stanovisku.
Podľa nej je umením vytvoriť rozpočtový prebytok a robiť reformy, ktoré by občanom dlhodobo zabezpečili dobrý život a zo Slovenska urobia úspešnú krajinu podobnú Nemecku alebo Švédsku. „V tomto ohľade je Pellegriniho vláda vysoko deficitná. Zato ´prebytková´ je v neefektívnom míňaní verejných zdrojov, ich rozkrádaní a nezmyselnom rozdávaní systémom vlaky zadarmo. Práve preto SaS za tento rozpočet nezahlasuje,“ dodala.
Heger: Takýto rozpočet určite nepodporím
„Vláda má v súčasnosti historicky najviac peňazí. Trestuhodne nevyužila a nevyužíva tieto peniaze a zanecháva ekonomiku závislú od sociálnych balíčkov a nepripravenú pre najbližšiu budúcnosť s nekvalitnými službami. Tento rozpočet opäť dokazuje, že vláda nevie alebo nechce pretaviť historicky najlepšie časy na tak nevyhnutné opravy kľúčových rezortov, ako sú zdravotníctvo, školstvo, podpora rodiny či doprava,“ povedal poslanec OĽaNO Eduard Heger.
Dodal, že príjmy verejnej správy stúpnu v budúcom roku o päť percent a na podporu rodiny idú iba dve percentá. Navyše priama podpora detí stúpne ešte o menej, pričom rodiny s niekoľkými deťmi sú najohrozenejšia skupina, čo sa týka chudoby. „Rovnako aj príspevky na vedu klesnú o takmer desať percent. Práve táto investícia prináša jednu z najväčších návratností pre štát. Od zdravotníctva dáva štát ruky preč a rezort necháva najmä na pleciach pracujúcich,“ vysvetlil. Návrh v takomto znení však určite nepodporí. A to z dôvodu, že je nastavený zle, štát s financiami zle hospodári a vyrovnaný rozpočet dosiahli ľudia. Podľa neho to dokazuje to, že sa schodok štátneho rozpočtu nemení. „Vláda nereflektuje na odporúčania útvaru Hodnoty za peniaze,“ uzavrel poslanec OĽaNO.
