Čitateľov zaujímala napríklad téma Dublin IV. „To naozaj o tom, kto a koľko migrantov prijme, nebudú rozhodovať suverénne členské štáty, ale akási kolektívna rada? V akom stave je táto dohoda a ak ju nepodpíšeme, budeme aj napriek tomu musieť súhlasiť s jej závermi?“ adresoval jeden z nich otázku štátnemu tajomníkovi.
„V súčasnosti platí tzv. Dublin III. Pod vplyvom posledného migračného trendu a všeobecnej potreby obmedziť nepravidelné migračné toky do EÚ, boli spracované tri nové legislatívne návrhy reformy (poznáme ich ako Dublin IV), ktoré majú byť súčasťou širšej reformy celého spoločného európskeho azylového systému. Koncept je však zatiaľ v štádiu návrhu, o ktorom sa rokuje,“ odpovedal Parízek s tým, že zatiaľ by bolo teda predčasné robiť akékoľvek závery. „Naša pozícia sa však nemení a povinné kvóty odmietame, pretože neriešia samotnú podstatu problému,“ zhrnul.
K téme migrácie sa opýtal aj ďalší čitateľ, podpísaný ako Nevolič. „Nemali by sme reagovať na diktátorské vyhlásenia a vyhrážanie sa 2M (Macron + Merkelová) štátom, ktoré odmietajú prijať migrantov?“ zaujímal sa o tajomníkov názor.
„Napriek ostrým vyhláseniam francúzskeho prezidenta, resp. kancelárky Merkelovej sa európska migračná politika rieši aj za účasti Slovenskej republiky, kde hráme rolu dôležitého partnera, ktorý si plní záväzky. Slovensko si buduje pozíciu stabilného partnera s vyváženou politikou a otázku prijímania migrantov berieme s plnou vážnosťou, ale s dôrazom na zachovanie bezpečnosti občanov Slovenska. Ubezpečujem vás, že táto naša pozícia sa nemení a ostáva platná aj do budúcnosti,“ uistil Parízek.
Štátny tajomník rezortu zahraničia Lukáš Parízek Zdroj: TASR
NATO vs. Rusko
Čitatelia začreli aj do otázok vzťahov NATO a Ruska. Jeden z nich sa štátneho tajomníka opýtal: „Prečo Aliancia provokuje Rusko rôznymi cvičeniami na jeho hranici a my sa na tom aktívne zúčastňujeme, veď každý dobre vie, že toto bu-bu-bu na nich neplatí a ak by chceli, tak nás tu pobijú čiapkami, ako hovorievala moja stará mama, veď vojenské cvičenie sa nemusí robiť ´ausgerechnet´ na ich hranici?“
„Aliancia, ako aj Rusko, uskutočňujú množstvo cvičení rôzneho charakteru a s rôznym zameraním. Jednou z hlavných náplní vojakov sú totiž cvičenia a zvyšovanie vlastnej bojaschopnosti. Každý štát chce mať silnú, vycvičenú a bojaschopnú armádu. Slovensko je členom NATO a keďže hlavným atribútom členstva v NATO je kolektívna obrana, ozbrojené sily SR sa zúčastňujú na rôznych medzinárodných cvičeniach. A ak sa bližšie prizrieme mape, uvedomíme si, aké sú rozmery Európy a aké Ruska, a že vlastne akékoľvek cvičenie v regióne strednej a východnej Európy sa deje vlastne v blízkosti hraníc Ruska,“ vysvetlil Parízek.
Lajčákov tajomník
Prišlo aj na tému možnej prezidentskej kandidatúry Miroslava Lajčáka. Tá zaujímala hneď niekoľkých čitateľov. „Verte mi, rád by som vám dal na vašu otázku odpoveď, ale rozhodnutie pána Lajčáka je len na ňom,“ reagoval na čitateľskú otázku tajomník rezortu diplomacie.
Zaujímavú otázku položil čitateľ vystupujúci pod prezývkou Cenzura. „Chcem sa opýtať, či Lajčákovo videnie a orientácia Slovenska je v rovnováhe s tým, ako to vníma Danko? Predsa len, jeden je váš bezprostredný šéf a druhý vlastne tiež. Mám pocit, že pán Lajčák je oveľa viac transatlanticky orientovaný ako Andrej Danko. Viete v tom kľučkovať?“ zaujímal sa.
„Viete, zahraničná politika štátu, jej kľúčové, resp. strategické atribúty sú komplexom mnohých kontaktov, postojov, právnych väzieb a takisto koordináciou rôznych inštitúcií a rámcov. Nie je to prezentácia názorov jednotlivca – politika, ale výsledok práce všetkých rezortov, štátnych a dokonca aj neštátnych inštitúcií,“ vysvetlil Parízek.
„V akejkoľvek záležitosti, resp. zahranično-politickej dileme je tiež dôležité brať do úvahy geopolitický kontext alebo ak chcete svojráznosť, ale aj sociálno-politické procesy u susedov. Všetko so všetkým súvisí a asi by bolo chybou posudzovať oficiálne vyjadrenia len na základe jednostranných informácií. Zahraničná politika, ako ju vidí bežný občan, je výsledok práce mnohých ľudí,“ zhrnul svoju odpoveď.
