„Kedykoľvek idem touto našou krajinou, obdivujem, aká je nádherná. Nikde vo svete sa mi nepáčilo tak ako práve v Českej republike, ale bohužiaľ jej dejiny sú dosť nešťastné,“ poznamenala Mašínová. Z uplynulých sto rokov republiky je Mašínová najviac hrdá na to, že sa vďaka Masarykovi stalo Československo samostatnou republikou. „Na tom sa svojím osudom veľkou mierou podieľala aj naša rodina, zvlášť náš otec, legionár, ktorý sa vrátil z Ruska do republiky a založil s našou mamou veľkú rodinu. A vychovávali nás vo vlasteneckom duchu,“ dodala Mašínová.
Moderátora zaujímalo, či z Josefa Mašína staršieho spravila vlastenca jeho skúsenosť z československých légií. „Iste to na neho pôsobilo. On ako mladý človek odišiel do armády a vrátil sa z tých légií až ako jeden z posledných. Čakala na neho matka, ktorá už vôbec nedúfala, že prvú svetovú vojnu prežil. Bolo to pre ňu veľké šťastie, keď sa jedného dňa otvorili na statku dvere a tam bol jej syn, lebo tento rod, ktorý mal vždy veľa detí, tak náš otec bol po dlhšom manželstve vymodlený syn,“ vysvetľovala Mašínová. Jej spomienky na otca sa vraj s pribúdajúcim vekom zintenzívňujú. Zdena Mašínová mala osem rokov, keď nacisti jej otca popravili na Kobyliskej strelnici v Prahe.
Do odbojovej organizácie Obrana národa vraj Mašín starší vstúpil po dohode so svojou ženou. V roku 1939, keď sa Mašín zapojil do odboja, už Mašínovci mali tri malé deti. Starostlivosť o ne prevzala v plnom rozsahu matka. Podľa Zdeny Mašínovej otec skladal ako vojak sľub na obranu krajiny a ten hodlal dodržať. „Pamätám si živo na nočné prepady našej rodiny gestapom, keď bol rozhádzaný celý byt,“ spomínala Mašínová na obdobie nacistickej okupácie.
„Musím sa zmieniť o tom, že mojim bratom, to je asi tiež známe, sa počas vojny podarilo zistiť, že na poděbradskej stanici, kde sme žili, sú každý večer zaplombované vagóny, a tak ako deti pobehovali okolo a počuli ruštinu. To boli ruskí zajatci, ktorých Nemci vozili z východu na západ a v tých Poděbradoch, väčšinou v noci, nechávali tie transporty stáť. A moji bratia, pretože už celkom dobre hovorili po rusky, tak sa s niektorými tými väzňami dohodli. Tí ľudia ich žiadali, či by im v noci mohli priniesť civilný oblek,“ vysvetľovala Zdena Mašínová, ako za druhej svetovej vojny jej rodina pomáhala ruským zajatcom.
„Bratia v noci doniesli tie šaty k jednému z tých vagónov, ten sa podarilo odplombovať a dvoch z tých zajatcov priviedli k nám. Bol tam jeden starší, ktorý už mal vyššiu hodnosť, a jeden mladší človek. Bratia u nás urobili taký úkryt pre týchto dvoch ľudí. Až s odstupom som pochopila, aké to bolo nebezpečenstvo, neustále nás strážilo gestapo,“ podotkla Mašínová.
Ďalej hovorila o období oslobodenia Československa od nacistov. „V tom čase sme ešte boli dosť nadšení pre Sovietsky zväz, pamätám si, že sme ako jedni z prvých vyvesovali z okna nášho príbytku červenú zástavu. A jeden z tých dvoch Rusov, Stepan, povedal, že sa jednoducho nemôže vrátiť domov. Tu sa začali naše prvé informácie. A mám takú živú spomienku, že raz ráno som prišla do miestnosti, kde on kľačal pred našou matkou, držal ju za ruku a prosil ju, aby si ho vzala. Naša matka stále asi do štyridsiateho šiesteho roku dúfala, že otec prežil,“ spomína Zdena Mašínová na to, ako sa ruský dôstojník snažil zaistiť si možnosť zotrvať v Československu.
Moderátor sa spýtal, či Zdena Mašínová vedela o pláne svojich bratov utiecť z pofebruárovej, komunistami ovládanej republiky. „Nie, moji bratia a celá ich činnosť bola robená veľmi konšpiratívne. Tesne po odchode mojich bratov do zahraničia v roku 1953 prišla ku mne domov Štátna bezpečnosť, ja som tu bola v podnájme. Odtiaľ ma previedli len cez ulicu do väznice. Predtým som však bola verným poslucháčom Rádia Slobodná Európa a tam bolo hlásenie, že z Poľska prechádza asi šesťdesiatčlenná skupina cez Československo, ktorá chce prejsť do západného Nemecka. V tom čase som si volala s mamou do Poděbrad a tá mi len povedala, že má veľké obavy o bratov. Ich činnosť organizoval odboj. V päťdesiatom treťom bola na spadnutie tretia svetová vojna,“ opisovala Mašínová obdobie prvých rokov komunistického režimu.
Ako pripomenul moderátor, Zdena Mašínová poskytla v uplynulých rokoch niekoľko rozhovorov a v jednom z nich povedala, že sa hanbí za to, že je Češka. Trvá stále táto situácia? „Neviem, či som sa priamo vyjadrila, že sa hanbím, ale veľmi ťažko som niesla, vzhľadom na moju výchovu, prispôsobivosť veľkej väčšiny našich spoluobčanov,“ uviedla Zdena Mašínová v súvislosti s komunistickým režimom. Voliť vraj nikdy nebola. „Celý svoj život som sa v medziach možností snažila zachovať úprimne. Jednou z tých možností bolo aj to, že som sa neprispôsobovala,“ dodala.
Moderátor potom podotkol, že nacistický režim jej zabil otca a ten komunistický matku. Jej bratia utiekli pred komunistami do USA. „Máte v sebe odpustenie?“ spýtal sa Zdeny Mašínovej. „Nemám,“ povzdychla si Mašínová. „To je tiež otázka, ktorú často dostávam, hoci som presvedčená, že je nutné dodržiavať kresťanské Desatoro, tak toto nie som schopná do vysokého veku mať. A to z toho dôvodu, že tieto režimy strašne ubližovali väčšine národa,“ pokračovala Mašínová. O osobnú obeť jej rodiny vraj nejde.
„Bola som presvedčená, že tu ten režim nemôže prežiť. Že kde je zločin, musí byť aj trest. A tu k tomu nedošlo. To je aj dôvod, prečo sa moji bratia nikdy nevrátili, tu tento zločinný komunistický systém nebol po deväťdesiatom roku postavený mimo zákona, nikto nebol potrestaný. Keby tu bol aspoň náznak norimberského procesu,“ opisovala Mašínová svoje sklamanie z porevolučného obdobia, ktoré podľa nej nebolo voči zločinom komunizmu dostatočne dôsledné.
Myslí si Zdena Mašínová, že si jej brat Josef Mašín ešte niekedy rozmyslí svoj odmietavý postoj k návratu do Česka? „Pokiaľ bude parlamentnou stranou takzvaná KSČ, len s pridaním M, tak nie. To je zásadová vec, to je pre nás neprijateľné,“ uzavrela v rozhovore Mašínová.
Celý rozhovor nájdete na webe Aktuálně.cz.
autor: mak
