Kechlibar na úvod predstavil muža, ktorý odišiel na vrchole svojej kariéry. Bol ním Calvin Coolidge, americký prezident, ktorý sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia tiež rozhodol nekandidovať do druhého obdobia, hoci bol podľa Kechlibarových slov populárny. Vzhľadom na veľkú hospodársku krízu sa rozhodnutie ukázalo ako viac než správne, minimálne pre neho.
„Coolidgovo umenie odísť včas je v dnešnej politike rovnako vzácne ako pred deväťdesiatimi rokmi. Mnoho politikov lipne na kreslách ešte v čase, keď je očividné, že by mali odovzdať moc iným, a nakoniec musia odísť pod nátlakom. Presne tento proces práve pozorujeme u našich západných susedov,“ dáva do súvislosti historickú vsuvku Kechlibar.
„Ako môže niekto viesť krajinu, keď nedokáže viesť ani členov vlastnej strany?“ cituje Kechlibar Merkelovú. Tá tieto slová vyslovila na adresu Gerharda Schrödera, ktorý sa vtedy vzdal kresla predsedu SPD. Merkelovej sa teraz jej slová vracajú ako bumerang. „Ten uvedený počas posledných dní pripomenuli posmievačné noviny po celom Nemecku,“ podotýka Kechlibar.
Angela Merkelová Zdroj: SITA
Podľa neho svoje rozhodnutie nemá Angela Merkelová zo svojej vlastnej hlavy ani vôle, donútili ju vraj k nemu v zákulisí členovia strany. Kechlibar dodáva, že je to následok volieb v Hesensku, kde CDU „utrpela víťazstvo“. „Vláda veľkej koalície, GroKo, je medzi nemeckými voličmi značne nepopulárna. Všetky výskumné agentúry ukazujú, že preferencie CDU/CSU aj SPD počas tohto roka značne klesli a nepriaznivý trend trvá. Koncom októbra by CDU/CSU volilo len 24 percent ľudí, čo je bezprecedentné minimum,“ píše ďalej s tým, že táto nechuť sa prelieva aj do krajinských volieb.
„Od decembra 2018 sa CDU vnútorne rozdvojí: kancelárom bude niekto iný ako predsedom. Takéto rozdvojenia sa väčšinou pre odchádzajúceho politika nekončia dobre, a keby som sa mal staviť, povedal by som, že spolková vláda sa riadnych volieb v roku 2021 nedočká,“ špekuluje ďalej Kechlibar. Ako rýchlo bude kráčať strana k rozpadu koalície, to vraj záleží na tom, kto sa stane novým predsedom či predsedníčkou. Kechlibar ďalej analyzuje jednotlivých kandidátov.
Jednou možnosťou je Annegret Krampová-Karrenbauerová, generálna tajomníčka CDU. Má vraj silnú pozíciu v predsedníctve, ale vo voličskej základni je to horšie. Navyše sa v názoroch veľmi nelíši od Merkelovej. Kechlibar ju opisuje ako jej tieň. Ďalším kandidátom je Armin Laschet. Podľa Mariana Kechlibara je dotyčný zástancom stredovej orientácie CDU a varuje pred návratom ku konzervatívnejšiemu smerovaniu. Politická línia Merkelovej by v prípade jeho voľby zrejme pokračovala. Navyše by musel opustiť krajinskú politiku a jeho mandát v nej vyprší až v roku 2022, takže zatiaľ vraj necháva otázku predsedníctva otvorenú.
Potom je tu Daniel Günther. „Ministerský predseda krajiny, liberálne orientovaný politik, ktorý občas pripúta pozornosť médií dosť nesúrodými návrhmi. V roku 2016 požadoval zachovanie bravčového mäsa v ponuke školských jedální. Nesúhlasí s existenciou dvojitého občianstva. Tento rok v auguste sa prihováral za to, aby východonemecké pobočky CDU radšej v núdzi uzatvárali koalície s postkomunistami (Die Linke) ako s AfD, čo jeho partajných kolegov podráždilo,“ uvádza Kechlibar. Aj on by musel opustiť krajinskú politiku, takže jeho kandidatúra je zatiaľ len špekuláciou.
Predposledné meno je Jens Spahn. Ide o súčasného ministra zdravotníctva. Pre Merkelovú ako kancelárku by údajne predstavoval dosť nepohodlného predsedu strany, pretože spolu majú pár otvorených konfliktov, z ktorých niektoré sa riešili aj v médiách. Kritizoval ju za jej migračnú politiku s poukazom na to, že populačný boom v Afrike si vyžaduje iné riešenia. Svojho času sa vyjadril za zákaz nosenia burky na verejnosti a nie je veľmi populárny u dôchodcov, ktorí tvoria významnú voličskú základňu CDU, pretože v minulosti kritizoval zvyšovanie dôchodkov, píše Kechlibar.
Posledným je Friedrich Merz, podnikateľ. Svojho času sa vraj preslávil tvrdením, že by zjednodušil daňové priznanie natoľko, že by sa vošlo na pivnú tácku, a tak ho niekedy volajú „Bierdeckel“. Pochádza podľa Kechlibara z konca vlády Helmuta Kohla a po nástupe Merkelovej odišiel, pretože jeho predstavy odporovali predstavám novej predsedníčky. Je vraj veľmi konzervatívny a ekonomicky liberálny politik so silnými väzbami na USA, a ak by ho zvolili, chcel by údajne poslať Merkelovú do politického dôchodku oveľa skôr ako za tri roky. Navyše už vyhlásil, že by mal o kandidatúru záujem.
Zákulisné ťahanice by podľa Kechlibara mohli vyústiť aj do nepríťažlivej perspektívy: kancelára alebo kancelárky zo strany Zelených.
Celý článok nájdete na webe Kechlibar.net.
