Politológ Robejšek hneď v úvode svojho textu pripomína, že Angela Merkelová vždy tvrdila, že spojenie úradu kancelárky a predsedníčky strany je politicky nevyhnutné. Ale aj absolútne súdy vraj prestávajú platiť, keď nastane čas zmeny. To, že teraz nastal, zavinila podľa Robejška ona sama tým, že sa riadila svojím nevysloveným mottom: „Hľadám také riešenia, ktoré ma budú bolieť najmenej. Moc používam hlavne na to, aby som neohrozila svoju moc.“
Politiku nemeckej kancelárky charakterizuje váhavosť a veľmi často aj nečinnosť, myslí si politológ. Príznaky nastávajúcej fázy odchádzania sa podľa neho začali hromadiť tento rok. Nielen v politike, ale najmä tam platí, že sa chyby priznajú hneď alebo nikdy. „Merkelová sa trinásť rokov držala druhej časti tohto pravidla. Ale potom ju nahromadená váhavosť a nečinnosť začala nemilosrdne doháňať,“ píše Robejšek.
„Za svojej vlády síce urobila niekoľko horších chýb, ale jej kariéru ukončilo to, že na sklonku leta 2015 nemala odvahu zatvoriť hranice. Státisíce tých, ktorí vnikli do krajiny, jej odvtedy škodia, či vraždia a znásilňujú, alebo ,len‘ za nič dostávajú sociálne dávky či byty. Vždy je to pre voličov jej vina,“ uviedol politológ.
Tieto dôsledky, ktoré po otvorení hraníc prišli, vraj Merkelovú nakoniec dohnali a obkľúčili. A to aj keď sama dlho odmietala uznať chybu v migračnej politike. Robejšek pripomenul, že 10. júna 2018 oficiálne pripustila, že kvóty na utečencov priniesli Európe len sváry a bola chyba ich presadzovať. Pre jej odporcov v strane to znamenalo, že stratila zahraničnopolitický, a teda aj vnútropolitický vplyv.
„,Končíme‘, zazvonili Angele Merkelovej poslanci klubu CDU/CSU 25. septembra,“ pokračuje Robejšek s tým, že vtedy sa volil predseda poslaneckej frakcie CDU/CSU. Jej favorit Volker Kauder neuspel a nahradil ho jeho vyzývateľ Ralph Brinkhaus. Ako Robejšek podotýka, Merkelová sa ešte rýchlo pokúsila zabrániť spochybňovaniu jej moci a vyhlásila, že na decembrovom zjazde hodlá opäť kandidovať za predsedníčku strany. Ale vraj už bolo neskoro.
Už začiatkom októbra sa totiž prihlásili traja protikandidáti na predsedníctvo. „Boli to outsideri bez šance, ale signalizovali, že sa stalo nemysliteľné: niekto sa verejne odvážil dať najavo, že Angela Merkelová nie je najlepšia možná predsedníčka všetkých čias,“ napísal a doplnil, že potom prišli ešte prehry CDU/CSU v Bavorsku a v Hesensku a Merkelová svoju kandidatúru na pozíciu predsedníčky stiahla, aby si zachránila kancelárstvo.
Následne Robejšek rozobral aj obľúbený argument mainstreamovej tlače nielen v Nemecku, ale aj v Česku – bájku o jej nenahraditeľnosti. Neverí vraj, že žurnalisti sú takí hlúpi, aby nevedeli, že žiadna nenahraditeľnosť neexistuje. Skôr sa vraj snažia utvárať politickú skutočnosť tým, že niečo označia za vylúčené alebo naopak žiaduce. „To im však vychádzalo len tak dlho, dokiaľ Merkelová nezoslabla natoľko, že jej dediči mohli bez obáv vystrčiť hlavu zo zákopu nezlomného obdivu a vernosti,“ poznamenal.
Najpodstatnejšie oznámenie na tému údajnej nenahraditeľnosti podľa Robejška vyslovil Michael Hüther, riaditeľ Inštitútu nemeckého hospodárstva, teda think tanku nemeckých podnikateľov: „V dôsledku jej odstúpenia neočakávam žiadne negatívne vplyvy na nemecké hospodárstvo. Na množstve zákaziek a investičných šancí v Nemecku sa nič nemení.“
A pretože by Angela Merkelová svoju politiku najradšej naveky mumifikovala, pripravila si vraj svoju mladšiu dvojníčku Annegret Krampovú-Karrenbauerovú. To však podľa politológa asi nevyjde. „Je pravdepodobné, že keď sa teraz aj v CDU a dokonca aj v nemeckej tlači ,smie‘ Merkelová kritizovať, budú jej sympatie voči Karrenbauerovej znamenať bozk smrti,“ myslí si.
Annegret Krampová-Karrenbauerová. Zdroj: TASR
Na jej poste by vraj politológ ideálne videl niekoho, ako je podpredseda frakcie CDU/CSU a organizácie stredostavovských podnikateľov Carsten Linnemann. „Ten opatrne, ale napriek tomu jednoznačne kritizoval nielen migrantov, ale aj jej osudné zachraňovanie eura,“ uviedol a pokračoval, že ešte zaujímavejší by bol potom Philipp Lengsfeld, ktorý pre kritiku nedotknuteľnej predsedníčky stratil svoj poslanecký mandát.
Pravdepodobnejší sú však vraj iní nástupcovia. Do Merkelovej opatrne rýpe minister zdravotníctva Jens Spahn. Prijateľnú alternatívu by podľa Robejška predstavoval aj Friedrich Merz, ktorého Merkelová už pred štrnástimi rokmi zbavila všetkých straníckych funkcií. „Obavy vo mne vyvolávajú hlavne tí možní kandidáti, ktorí sa držia na uzde. Je to ministerský predseda Severného Porýnia a Vestfálska Armin Laschet a najmä minister hospodárstva Peter Altmaier,“ napísal s tým, že títo muži by sa chceli stať predsedom strany aj kancelárom. „Obaja sú politickí chameleóni, ktorých si ako vodcov nutných pre obnovu CDU neviem predstaviť,“ dodal.
Na záver zhrnul, že nejde o to, ako sa bude volať budúci predseda, ale o to, aby bol schopný odbúrať programatické absurdnosti, ktoré Merkelová presadila s cieľom udržať si moc. „Rozhodujúce je, aby jej nástupca vykonal konzervatívnu renesanciu strany,“ uzavrel s tým, že inak CDU skončí tak neslávne, ako sa to stalo nemeckým sociálnym demokratom.
Pôvodný text nájdete na webe Aktuálně.cz.
autor: nab
