Napriek tomu, že ešte nie sú známi všetci kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky, agentúra Focus favorizuje spomínané dve mená. Za nimi nasleduje sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin s 10 percentami a predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár s 9,2 percentami. Piaty by bol Marian Kotleba (8,9 percenta). Za ním nasleduje šéfka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová, ktorá by získala 7,9 percenta a František Mikloško so 6,3 percentami.
Zuzanu Čaputovú by volilo 4,1 percenta opýtaných, 3,3 percenta by volilo Eduarda Chmelára. Tri percentá opýtaných by volilo poslanca NR SR Sme rodina Milana Krajniaka. Celý prieskum si môžete pozrieť TU.
Mistríkova výzva
Práve svoju výhodu v prieskumoch chce využiť občiansky kandidát a zakladateľ SaS Robert Mistrík a preto pred pár dňami vyzval ostatných kandidátov, aby sa v prospech neho vzdali.
„Šancu poraziť mašinériu Smeru môže mať iba jeden z nás. Vyzývam demokratické sily, aby sme spojili svoje sily. Neostáva totiž veľa času. Dátum volieb ešte nie je známy, ale mali by sa konať o niečo viac ako štyri mesiace. To naozaj nie je veľa času,” uviedol s tým, že nie je čas na taktizovanie a váhanie demokratických strán, ale treba sa zjednotiť na spoločnom prezidentskom kandidátovi.
Myslím si, že nechcú v úrade smeráka či Harabina, tvrdí Mistrík
„Dnes sú známe všetky mená potenciálnych kandidátov. Som osobne presvedčený, že bude kandidovať aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru – SD), a to bude silný súper,” uznal vo svojom blogu na Denníka N Mistrík.
Tiež uviedol, že si váži Františka Mikloška, no nemyslí si, že obaja majú šancu dostať sa do druhého kola. To isté podľa jeho slov platí aj o iných kandidátoch. „Vážim si Zuzanu Čaputovú, ale obaja iste nepostúpime do druhého kola. Vážim si Veroniku Remišovú, ale nemyslím si, že odkladať rozhodnutie a vstúpiť do kampane 2-3 mesiace pred voľbami môže priniesť úspech. Aj pán Krajniak má zaujímavé myšlienky, ale myslím, že ani on nechce v úrade prezidenta kandidáta Smeru – alebo napríklad sudcu Harabina. Nehazardujme so Slovenskom a nepreceňujme svoje sily. V prieskumoch som na čele demokratického pelotónu. Ak sa ale bude taktizovať, do druhého kola sa možno nedostane nikto z nás,” upozornil.
Mistrík zároveň vidí tri možnosti, ako sa prezidentské voľby skončia. „Buď sa hlavou štátu stane človek z vládnej garnitúry, extrémista, alebo prezidentom bude nadstranícky a politicky nezávislý demokrat,” dodal.
„Arogantná výzva“
Výzvu Mistríka však odmieta František Mikloško aj Milan Krajniak. „O mne sa vie, že som bol na vojne u výsadkárov. Keďže kandidujem na prezidenta, tak by som chcel zdôrazniť, že výsadkári a dobrí prezidenti nikdy nekapitulujú. A vôbec nie predtým, než sa nejaký súboj začne. To je moja odpoveď pánovi Mistríkovi,“ reagoval Krajniak.
Podpredseda hnutia Sme rodina však nechcel bližšie konkretizovať, ako vníma samotnú formu vyzvania Roberta Mistríka. Konkrétnejší bol však František Mikloško. „Považujem to za arogantnú výzvu. Jediné, čo k tomu môžem povedať, je, že pokiaľ sa pán Mistrík chce vzdať v môj prospech, tak sa tomu nebránim. O iných veciach s ním ale nebudem diskutovať,“ povedal Mikloško s tým, že sa nechce vyjadrovať k svojim preferenciám, pretože prieskumy sú ešte fiktívne.
Čo má spoločné Mistrík s Mikloškom?
Podľa Mikloškovho spolupracovníka Vladimíra Palka je Mistríkova taktika rovnaká od jedných volieb k druhým. „Namiesto ponechania priestoru voličom chcú volebný výsledok dohodnúť mediálnym tlakom. A chýba tomu i politická logika. Ešte chápem, že pre voličov pani Čaputovej by mohol byť Mistrík prijateľný. Ale čo majú spoločné Mistríkove hodnoty napríklad s Mikloškovými hodnotami? A prečo si niekto myslí, že Mikloškovi voliči by všetci volili Mistríka? Skôr mi to vychádza, že by sa rozhodli pre niečo iné. Mikloško bude kandidovať, lebo mnoho voličov by nemalo koho voliť,“ uzavrel bývalý minister Palko.