Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák pohrozil pred pár dňami demisiou, ak Slovensko neprijme Globálny pakt OSN o migrácii. Najnovšie sa dokonca špekuluje, že by ho na tomto poste mohol nahradiť predseda Smeru – SD Robert Fico. Ako to vnímate?
Vyzerá to veľmi uveriteľne a autenticky. Samozrejme ale, ide iba o špekulácie. Treba povedať, že väčšina politickej scény nestojí za ministrom Lajčákom, z čoho je on do značnej miery rozladený.
Všetci vieme, že Lajčák šéfoval Valnému zhromaždeniu OSN, keď sa pakt o migrácii pripravoval, pričom na ňom participoval. Z hľadiska svojej diplomatickej kariéry by sa teda cítil zahanbený, že pakt nemá podporu vo vláde, ktorej je niekoľko rokov členom, a v strane Smer – SD, ktorej je nominantom.
Jediný, kto ho z koalície podporuje, je Most-Híd, ale podporu nemá ani v opozícii. Je teda len otázka času, kedy migračný pakt neprejde ani cez parlament a ani vládu. Pre Lajčáka to bude potupa. Z toho dôvodu tu skutočne vysí Damoklov meč, že môže opustiť vládu.
Nemôžeme však neochotu zo strany Smeru podporiť Lajčáka chápať ako pomstu za to, že nepristúpil na ich požiadavku kandidovať za prezidenta?
Práveže sa hovorí, že po tom, čo Lajčák definitívne odmietol kandidatúru na prezidenta, tak prestal byť pre Smer až taký zaujímavý. Aj preto Robert Fico vo svojom videu veľmi ostro zaútočil na migračný pakt, ktorý je Achillovou pätou pre ministra zahraničných vecí. Možno teda naozaj chcú vyhnať Lajčáka z vlády.
To, že by sa ale ministrom stal Robert Fico, sa mi zdá ako sci-fi, pretože on bol hybnou silou udalostí v marci, keď desaťtisíce ľudí protestovali proti jeho vláde. Až po Ficovom odchode z postu predsedu vlády sa protesty utíšili. Neviem teda, či chce Smer skúmať reakcie ľudí, že ak niekoho vyhodíte dvermi, tak sa vráti oknom. Nemyslím si však, že by to bolo politicky prezieravé.
Mohol by Smer týmto krokom stratiť? Momentálne naopak stúpa popularita Pellegriniho vlády a aj jeho osobná.
Určite áno. Časť verejnosti by bola opäť veľmi nahnevaná a opäť by ľudia vyšli do ulíc. V tomto kontexte treba však čítať jedno zásadné vyjadrenie ministra Lajčáka, ktorý povedal, že v Smere prebiehajú vnútorné mocenské boje. Podľa mňa sa Fico ale nechce vrátiť do nejakej významnej výkonnej funkcie, maximálne možno do roku 2020. A to len pre to, aby si udržal mocenský vplyv a zabezpečil si pokojný odchod na nejaké teplé miesto. Chcel ísť na ústavný súd, prípadne bude možno rozmýšľať nad nejakými európskymi inštitúciami. Fico chce postupný odchod z politiky, ale so cťou, čo sa mu však nedarí.
Skupina okolo Petra Pellegriniho však nechce, aby sa Fico vrátil do vlády. Ak by k tomu ale náhodou prišlo, tak by sme boli svedkami rozporov v Smere, ktoré by vyšli na povrch. Bolo by to prvýkrát, keď by Smer nevyzeral ako homogénna strana, pričom by sme videli mocenské boje o vplyv v strane.
Môže byť pravdou, že Fico žiarli na Pellegriniho, ako sa to hovorí v zákulisí?
Je to prirodzené. Keď ste desať rokov premiérom, trikrát vediete vládu a zrazu z jedného dňa na druhý opúšťate potupne funkciu, uškŕňate sa v Prezidentskom paláci a hovoríte, že nikam neodchádzate, pritom reálne stratíte vplyv, pretože vo svetle reflektorov je niekto iný, tak samozrejme, že žiarlite.
Môžeme to vidieť aj na tom, že Fico nechce prísť ani o ochranku, keďže si niekoľkokrát požiadal o predĺženie svojej ochrany. Aj zo psychologického hľadiska je to teda pre neho ťažké. On navyše nebol zmierený s tým, že ho ulica vyženie z postu premiéra. To sú dôvody, pre ktoré sa môže cítiť urazený, potupený a žiarliť na Pellegriniho.
Za každou stranou aj za Smerom sú oligarchovia. V poslednom období sa však dostávajú niektoré, predtým nedotknuteľné osoby, za mreže. Nemôžu sa práve aj oligarchovia v pozadí Smeru chcieť zbaviť Fica, pretože už nie je dostatočne silný, aby vyhovoval ich záujmom?
Silné ekonomické skupiny vždy stáli za vládnymi politickými stranami. Smer bol pre nich stranou, do ktorej sa oplatilo investovať, pretože dlhodobo vyhrával boj o voliča a dokázal zostaviť vládu, raz dokonca aj samostatne. Bolo to rovnaké ale aj v prípade SDKÚ a HZDS, pričom je zrejmé, že niektorí podnikatelia prešli od týchto strán k Smeru.
Ak ale Smer stráca preferencie a tiež koaličný potenciál, tak sa sponzori a sivé eminencie začnú pozerať po niekom inom, kto bude viesť v budúcnosti Slovensko.
Ako teda predpovedáte budúcnosť Miroslava Lajčáka? Nie je tu ešte možnosť, že by kandidoval za prezidenta, ale ako nezávislý?
Všetky možnosti sú otvorené. Môj osobný predpoklad však je, že Lajčák kandidovať skutočne nechce. Celý život bol kariérny diplomat a nezničila by ho ani demisia v Pellegriniho vláde, pretože v medzinárodnej politike má veľmi dobré renomé a určite by sa dostal na nejaké významné diplomatické miesto.
Ani si teda nemyslíte, že by na tomto spore, ak by sa Smer postavil za Lajčáka, padla vláda?
Myslím si, že Globálny pakt OSN o migrácii či konferencia v Marrákeši nebude príčinou, na ktorej padne vláda. Určite nie, ani Most-Híd a ani SNS nie sú naladení na predčasné voľby. Vyzerá to naopak tak, že chcú dovládnuť do riadneho termínu volieb do roku 2020. Podľa mňa však už boli aj vážnejšie kauzy, pre ktoré mohla vláda padnúť, ale nestalo sa. Nezáväzný dohovor OSN a odchod ministra Lajčáka teda túto vládu nepoložia.
Nepomohol by ale pád vlády na tejto téme práve SNS, ktorá by sa tak vyhranila voči Smeru, pričom by sa zrazu zabudlo na ich kauzy?
SNS je jedno, či budú alebo nebudú predčasné voľby, keďže ich preferencie sa príliš nemenia, ale držia stabilne rovnako. Je pravdou, že káuz okolo SNS je strašne veľa, či už na ministerstve obrany, alebo v súvislosti s rigoróznou prácou Andreja Danka. Voličov SNS sa to však nijako nedotýka.
Navyše, ak sa prepočítajú preferencie na mandáty, tak sa ukazuje, že bez SNS sa len veľmi ťažko zostaví budúca vláda. Práve preto „vyskakujú“, aj v tejto vláde, a veľa vecí im vychádza, pričom sa im nestavia na odpor ani Smeru – SD a ani SNS, maximálne voči nim niekto verbálne vystúpi.”
