V posledných dňoch sa v Európskej únii čoraz častejšie hovorí o vytvorení spoločnej európskej armády. Tému pred pár dňami po čase znovu otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý upozorňoval, že mier je krehký a treba sa oň starať. Myšlienku vzápätí podporila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Spoločná európska armáda by svetu ukázala, že medzi európskymi krajinami už nikdy nevypukne vojna,” uviedla.
ParlamentnéListy.sk oslovili v tejto súvislosti troch exministrov obrany. Jaroslav Baška bol v hodnotení stručný, vo svojom stanovisku však tento nápad nezavrhol. „V rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ Slovenská republika musí pokračovať v budovaní svojich ozbrojených síl a podľa požiadaviek EÚ ponúknuť naše spôsobilosti do spoločných zdrojov EÚ.”
Ďalší exministri obrany Ľubomír Galko a Martin Fedor odpovedali na naše otázky.
Čo si o tejto Macronovej myšlienke myslíte?
Ľubomír Galko: „Tento projekt si viem predstaviť, ale som dosť skeptický, lebo sa o ňom rozpráva už 30 rokov a stále ostáva len na papieri. Ak by k takému niečomu malo dôjsť, tak podľa nás len ako nejaká podmnožina v rámci NATO, pričom by sa spoločná európska armáda sústredila na spoločné spôsobilosti, ktorými NATO nedisponuje – aby nedošlo k duplicite. Budeme však radi, keď dôjde k spoločnému obrannému plánovaniu.”
Martin Fedor: „Rozumiem návrhom smerujúcim k silnejšiemu postaveniu Európskej únie vo svete. Napriek tomu si nemyslím, že vytvorenie európskej armády je realistické. A myslím si, že aj politicky nepriechodné. Na druhej strane podporujem všetky kroky, ktoré vedú k posilneniu koordinácie, spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Výrazne tak vieme zefektívniť zdroje vynakladané na obranu v jednotlivých štátoch. Ak budú európske štáty koordinovane nakupovať zbrojnú techniku, dokážeme ušetriť. Vytváraním spoločných jednotiek dokážeme zdôrazniť silu Európy aj na tomto poli. Samozrejme, o ich nasadení a prípadnom použití budú aj naďalej rozhodovať jednotlivé národné štáty.”
Ako ju však hodnotíte v kontexte toho, ako avizoval účel vytvorenia takejto armády prezident Francúzska – pre prípadnú lepšiu obranu pred Čínou, Ruskom či USA?
Ľubomír Galko: „Neviem, prečo by sme sa mali brániť voči USA, je to náš partner.”
Martin Fedor: „Francúzsky prezident to aj dovysvetlil a zasadil toto tvrdenie do kontextu kybernetickej bezpečnosti. Je však nutné si uvedomiť, že žiaden európsky štát samostatne nemá vojenské kapacity na to, aby sa mohol porovnávať s inými svetovými veľmocami. Úzkou spoluprácou v rámci EÚ, podporou spoločného obstarávania a vytváraním spoločných jednotiek sa však tento deficit dá vyrovnať. Členské štáty Únie ako celok na obranu míňajú štyrikrát viac prostriedkov ako napríklad Rusko. Približne 250 mld eur každoročne však stráca svoju efektivitu, keďže v jednotlivých štátoch sa používa napríklad 27 rôznych typov húfnic alebo prevádzkuje 20 rôznych typov lietadiel. Takže v tomto kontexte rozumiem slovám francúzskeho prezidenta, že európsku obranu treba podporiť lepšou spoluprácou, aby sme neboli len objektom geopolitických hier väčších štátov.”
Akú úlohu by podľa vás v takejto spoločnej armáde malo zastávať Slovensko?
Ľubomír Galko: „Do tohto projektu by sme mohli ponúknuť to, v čom sme silní. Máme silných chemikov, pyrotechnikov, piaty pluk špeciálneho určenia, mentoring – mám tým na mysli výučbu, ale, samozrejme, môžu to byť aj takí ženisti.”
Martin Fedor: „Je v slovenskom záujme, aby si dokázalo garantovať svoju bezpečnosť. Z objektívnych dôvodov to nie je celkom možné, preto potrebujeme dobrých a silných spojencov. Aj preto, aby sa financie určené na podporu obrany vynakladali čo najúčelnejšie a najefektívnejšie, je dobré, aby sme sa zapájali do medzinárodných programov v rámci Európskej únie a usilovali sa o čo najtesnejšiu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi. A to tak na poli spoločného obstarávania, tak aj na poli vytvárania spoločných jednotiek a ich výcviku. Zároveň je dôležité, aby Slovensko malo možnosť spolurozhodovať o prípadnom nasadení takýchto jednotiek do reálnych operácií. Vzhľadom na stále komplikovanejšie podmienky a prebiehajúce konflikty v regiónoch okolo Európy je nutné sa pripravovať aj na krízové scenáre a to v úzkej súčinnosti s našimi partnermi v NATO aj v EÚ.”
