Ukrajinský parlament odhlasoval v pondelok večer zavedenie stanného práva na 30 dní. Udialo sa to po nedeľnom incidente, keď mala ruská pohraničná stráž spustiť paľbu na tri lode ukrajinských námorných síl a potom plavidlá a aj ich posádku zajala. Ako vnímate incident v Azovskom mori?
Vnímam to ako pokus oboch strán napnúť svaly. Ukrajinskej smerom k Rusku, že anexiu Krymu nikdy neuznajú, že most v Kerčskom prielive je prekážkou a že Rusko nemá právo brániť prieplavu. Naopak, Rusi sa takýmto spôsobom pokúšajú vyslať presne opačný signál smerom k otázke Krymu a zároveň ukázať svoju silu, ktorá je nepochybne najväčšia v regióne.
Čo môže pre Slovensko znamenať, že jeho sused je vo vojnovom stave? Môžeme mať obavy? Ako by sme mali reagovať?
Samozrejme, nemôžeme sa teraz tváriť, že sa nič nedeje, keď náš sused vyhlásil stanné právo. Minimálne by sme sa mali pripraviť na to, čo ak by sa situácia zhoršila natoľko, že by došlo k ozbrojenému konfliktu a že naša východná hranica bude v prvej utečeneckej vlne.
Predpokladáte, že skutočne príde k vojne?
Pevne verím, že nie. Skutočný vojnový konflikt by vážne poškodil nielen Ukrajinu, ale aj Rusko a možno aj širší región. Dúfam, že zdravý rozum zvíťazí.
Podľa Ruska ide o hystériu, ktorou sa Kyjev snaží získať politické body. Šéf ruskej diplomacie preto vyzval Západ, aby umravnil ukrajinských politikov. Dokonca Putin požiadal Angelu Merkelovú, aby dohovorila Ukrajine. Vy vyzývate práve Nemecko, aby zrušilo plánovaný projekt Nord Stream 2. Pôjde podľa vás Merkelová proti obchodným záujmom svojej krajiny a postaví sa radšej na stranu Ukrajiny?
Práve takéto situácie sú ideálne na rozhodné a racionálne rozhodnutia. Súčasné tranzitné kapacity, z ktorých majú nemalé príjmy Ukrajinci, ale aj my na Slovensku, pre aktuálny dopyt postačujú. Budovanie alternatívnej trasy z Ruska teda v praxi znamená tri nové problémy. Zvyšuje sa miera závislosti pre celú Európu. Vďaka nej a príjmom z nej môže navyše Rusko ďalej veselo štedro dotovať hybridnú vojnu namierenú proti nám. A ešte navyše prídu o peniaze za tranzit najmä Ukrajinci, ktorí ich nevyhnutne potrebujú na transformáciu smerom k európskym a atlantickým štruktúram.
Viacerí lídri vyzvali Ukrajinu a Rusko na zmiernenie napätia. Prispejú takéto slovné výzvy ku skutočnému zmierneniu?
Minimálne, pokiaľ nie sú podložené aj konkrétnymi krokmi, ako napr. zvýšenie vojenskej prítomnosti v Čiernom mori alebo plán novej vlny sankcií.
Nemohlo by práve Slovensko hrať sprostredkovateľa medzi týmito dvomi krajinami, či na to nemáme dostatočnú diplomatickú silu?
Máme a mohlo. Najmä počas nášho predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré sa začína budúci rok, by sme si takýto cieľ mali dať medzi absolútne priority.
Podľa predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu nemajú čo hľadať západné mocnosti v tomto spore a že práve ukrajinské lode provokovali. Zároveň dodal, že všetci, ktorí obviňujú Rusov, by mali prestať s „primitívnou rusofóbiou“. Ako vnímate jeho slová?
Ja sa domnievam, že ďaleko väčším problémom ako „primitívna rusofóbia“ je naopak „primitívna rusofília“, ktorá je navyše pre Slovensko veľmi nebezpečná. Rusko je nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu. Krajiny, ktorá nás pred 50 rokmi prišla „dočasne“ okupovať. Na to by sme nemali zabúdať ani v tomto spore, keď je to opäť Rusko, ktoré sa silou zmocnilo územia nášho susedného štátu a dodnes ho okupuje. Nehovoriac o jeho hybridnej vojne a podpore extrémistických síl naprieč celou Európou s cieľom zničiť EÚ a NATO. Je mi ľúto ľudí, ktorí sa tvária, že to nevidia alebo to bagatelizujú.
Niektorí komentátori poukazujú, že samotnému Porošenkovi môže vyhovovať tento stav pre blížiace sa prezidentské voľby. Môžeme chápať celú situáciu aj optikou vnútrostraníckych problémov Ukrajiny?
Zachytil som tieto úvahy, no nechce sa mi veriť, že by prezident Porošenko išiel do takého obrovského rizika pre svoju krajinu v záujme vlastnej prezidentskej kampane. To by sa mu mohlo veľmi ľahko vymknúť spod kontroly.
