Kontaminované slepačie vajíčka alebo vaječné produkty postupne odhalili v 50 krajinách sveta a v 13 členských štátoch EÚ. Matečná upozornila, že táto kauza sa dotkla aj Slovenska a slovenských spotrebiteľov, keď došlo k sťahovaniu viacerých produktov z obchodných regálov a z trhu a úrady vynaložili desiatky tisíc eur na stovky dodatočných kontrol.
Matečná zdôraznila, že ona ako ministerka pôdohospodárstva nedovolí, aby boli slovenskí spotrebitelia v budúcnosti ohrozovaní takýmito kauzami. “Toto sa nesmie stať v EÚ, kde máme jednotný trh. Dnes sa táto téma dostala na stôl Rady ministrov po tom, ako Európska komisia prezentovala, aké opatrenia prijala, aby sa už takéto škandály neudiali,” vysvetlila ministerka. Podľa jej slov eurokomisia predstavila preventívne opatrenia, keď spojila dva výstražné systémy, upozornila na rizikovosť niektorých odvetví, v ktorých treba rýchlejšie zasahovať a zahrnula do tohto systému aj lokálnych ľudí, ktorí majú takéto prípady nahlasovať. Ministerka súhlasí s tým, že prevencia je správna, v materiáli Európskej komisie jej však chýba represívny účinok, čiže pomenovanie toho, čo sa stane s vinníkmi, ak k takémuto škandálu opäť dôjde. “To je niečo, čo bude odznievať na ďalších zasadnutiach Rady a Slovensko bude požadovať, aby eurokomisia zahrnula nielen preventívne opatrenia, ale aj tie reštrikčné,” povedala.
Podľa ministerky pri kauze s vajíčkami vážne zlyhal výstražný systém
V EÚ funguje systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a Matečná pripomenula, že vlani v lete členské krajiny, ktoré zanedbali svoju ohlasovaciu povinnosť, vôbec neboli potrestané. Aj to je dôvod, prečo je Slovensko nespokojné s pozíciou exekutívy EÚ. Matečná priznala, že kauza s vajíčkami kontaminovanými látkou fipronil neohrozila ľudské zdravie, ale došlo podľa jej slov k závažnému zlyhaniu výstražného systému, keď zodpovedné krajiny nenahlásili do 48 hodín potrebné informácie o výskyte fipronilu, ktorý je v Európe zakázaný. Fipronil, ktorý vyvinuli v 80. rokoch minulého storočia vo Francúzsku, je vysoko jedovatý pre kliešte, blchy, ale aj pre včely. Únia ho od roku 2013 používa len v oblasti pôdohospodárstva.
“Chcela by som v tejto súvislosti upozorniť našich spotrebiteľov, že na Slovensku k takýmto prípadom nedochádza. Ak budú jesť a kupovať slovenské potraviny, majú istotu, že tie sú skontrolované od poľa a maštale až na stôl,” opísala situáciu Matečná. Dodala, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR je v tomto veľmi dôsledná a každý rok vykoná vyše 50.000 kontrol u výrobcov, dodávateľov, ako aj v potravinových reťazcoch.
