Tento rok je to osemdesiat rokov od chvíle, čo Nemeckom otriasla Krištáľová noc (vypálené synagógy boli aj na severe Čiech s vtedajšou prevahou nemeckého obyvateľstva, napríklad v Liberci či Jablonci). Podľa prieskumu CNN však dnes o holokauste nevie či vie len veľmi málo štyridsať percent mladých Nemcov. A čo je horšie, množia sa útoky na židov. Situácia došla tak ďaleko, že nemecká židovská obec svojim členom odporučila, aby namiesto jarmulky nosili šiltovku. Podobná situácia je aj inde, v Holandsku, Švédsku či Francúzsku, kde väčšina násilných útokov proti nim bola spáchaná moslimami. Mnohí židia uvažujú o odchode z Nemecka do Izraela, vo Francúzsku sa vlna odchodov zdvihla už pred rokmi, nervozita narastá aj medzi britskými židmi. Kde sa stala chyba, čo je toho príčinou?
Má to niekoľko príčin, ale tou hlavnou je, že sa to zase smie a dokonca sluší, kde sa to pol storočia neslušalo a vo väčšine európskych krajín zákonom zakázalo. Dnes sa na židov v Európe opäť útočí z niekoľkých strán, vezmime si ich jednu po druhej.
V islamskom svete sa to dnes nielen smie, ale musí, kážu to imámi ako náboženskú povinnosť. Tá prichádza do Európy s imigráciou a jej antisemitizmus tvorí hlavnú časť európskeho antisemitizmu, podľa niektorých štatistík či odhadov až 90 %, a pokiaľ ide o fyzické útoky, tak takmer 100 %. Jeho príčinou nie je existencia Izraela, ako sa mnohí na Západe domnievajú, ale Korán, už 14 storočí. Európske súdnictvo islamský antisemitizmus netrestá dostatočne podľa európskych zákonov – pozri napríklad nepotrestané podpaľačstvo synagógy v Nemecku vysvetlené ako legitímny „politický prejav“. Tým dáva zelenú aj ostatným antisemitizmom, ktoré na rozdiel od toho islamského zostávajú zatiaľ len verbálne a neprešli do smrteľných. Podľa najnovších prieskumov sa o svoje bezpečie obáva tretina európskych židov, vo Francúzsku 90 %. V strednej Európe je to percento dnes podstatne menšie, takže ten západoeurópsky priemer bude vyšší.
Druhým najrozšírenejším – a rýchlo sa šíriacim – typom antisemitizmu je ľavicový, čiže pokrokársky, ktorým je najakútnejšie a najviditeľnejšie postihnutá Labouristická strana vedená fanúšikom islamských teroristov Corbynom. Plus ľavicoví intelektuáli vo všetkých západoeurópskych krajinách. Tento antisemitizmus sa rád maskuje takzvaným antisionizmom a chváli sa podporou pokrokových západných (vrátane izraelských) židovských intelektuálov hanbiacich sa za Izrael. K tým patrí aj veľké percento amerických sekulárnych alebo vlažne veriacich židov. Lenže ako už niekedy v 60. rokoch upozornil americký černošský kazateľ Martin Luther King, ktorý sa kamarátil s rabínmi, antisionizmus je antisemitizmus. Je ním aj napriek svojim častým tvrdeniam, že je len kritikou určitej politiky izraelskej vlády. On totiž kritizuje každú izraelskú vládu, ktorú si Izrael demokraticky zvolí. A kritizuje Izrael niekoľkonásobne viac než ktorýkoľvek iný štát aj za horšie konanie. Protiizraelských rezolúcií OSN sú už stovky, nedávno ich vydala šesť počas jedného zasadacieho dňa. Navyše sionizmus, ktorý sa na ľavici vníma bezmála ako nadávka, je jednoducho politická idea, že židia majú právo mať svoj štát na „Sione“, čiže tom kopci, na ktorom stojí Jeruzalem. Antisionizmus je teda upieranie tohto práva, čiže útok na samotnú existenciu židovského štátu, prípadne židovského národa, rozšírene potom na každého žida podozrivého zo sympatií k Izraelu. Ešte prípadnejšie potom na každého žida, pretože všetci židia sú predsa podozriví. Okrem možno Sorosa, ktorý je pokrokový, antinacionálny a antiizrealský. Do antisemitov sa potom nadáva tým, ktorým je zase protivný Soros, aj keby iným židom boli naklonení – ako napríklad Orbán. Navyše sa židia, v každom prípade Izrael, javia ako nacionalisti v čase, keď nacionalizmus je pre väčšinu európskeho politického spektra nadávka a bruselská politika sa snaží všetky nacionalizmy potlačiť.
George Soros Zdroj: TASR
No a potom ešte zostáva ten „pravicový“ či „neonacistický“ antisemitizmus, ktorý nemôže židov vystáť, nech robia, čo robia, ktorému holduje pomerne mizivé percento a o ktorom napokon vieme, že je tiež ľavicový. A potom ešte existuje možno početné, ale nespočítateľné percento ľudí, ktorí chovajú nesympatie k židom alebo Izraelu, ale neznižujú sa k nenávistnému urážaniu, spoločenskej perzekúcii alebo násiliu. Takého človeka nie je nutné vnímať ako antisemitu a nadávať mu do antisemitov je neslušné a kontraproduktívne. Nikto nemá ani v európskych zákonoch povinnosť apriori mať kohokoľvek rád, akurát má zakázané komukoľvek ubližovať. Izraelčania na to majú peknú definíciu: Antisemita je niekto, kto nenávidí židov viac, než je nutné.
Nedávno bol bez účasti niektorých štátov vrátane tej českej podpísaný v marockom meste Marrákeš Globálny pakt OSN o migrácii. Európsky komisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos uviedol, že kto odmieta Globálny pakt OSN o migrácii, ten ho dostatočne nepreštudoval. Jeho kritici však uvádzajú, že pakt stavia ekonomických migrantov na roveň politickým azylantom a utečencom pred vojnami a že to vyzerá, akoby ho písala odborová organizácia migrantov. Aký je váš názor na tento pakt?
Tu nejde o žiadny názor. Tento pakt jasne povyšuje migráciu na ľudské právo a prijímanie migrantov, starostlivosť o nich a podporu ich kultúry na štátnu povinnosť. Existujúca deklarácia ľudských práv stanovuje právo emigrovať (a zase sa vrátiť), ale neprikazuje nikomu povinnosť každého prijímať. S výnimkou preukázateľných perzekvovaných utečencov s právom na politický azyl v priebehu trvania rizika perzekúcie, ale nie automaticky trvalý pobyt. Ten záleží na dobrej vôli prijímajúceho štátu a podlieha určitým pravidlám, ktoré azylant musí dodržiavať, aby si trvalý pobyt zaslúžil. Bolo by však zaujímavé sledovať, ako by tento pakt dodržiavala napríklad Saudská Arábia, keby sa mala postarať o milión kresťanských alebo ateistických migrantov z Európy a prijímať a podporovať ich kultúru.
Varujete pred ďalším podvodom v otázke migrácie. „Všímajme si, ako sú útoky na civilizáciu čoraz hustejšie, záludnejšie a ľstivejšie. Keď sme vďaka dobre informovanej vláde odpálkovali globálny pakt o migrácii podpísaný v Marakéši, prehliadli sme, že pod ním bol zasunutý druhý globálny kompakt, tentoraz o utečencoch, v domnení, že ide o jeden a ten istý,“ píšete vo svojom texte. V čom spočíva nebezpečenstvo tohto druhého kompaktu?
Vracia sa k povinnosti prerozdeľovania migrantov (akurát ich nazýva utečenci) z krajín „preemigrovaných“ do krajín „nedomigrovaných“, teda napríklad z Nemecka do Česka. Ukladá týmto druhým krajinám preberať za nich plnú zodpovednosť. A hovorí nielen o utečencoch, ktorí už prišli, ale aj „predvídateľných“. Takže je to zopakovanie zamietnutých kvót zadnými vrátkami v prípade migrantov, ktorí už sú v Európe prítomní, ale aj tých, ktorí v budúcnosti prídu do krajín, ktoré podpísali ten prvý pakt. Podvod ako remeň.
Orwellov Veľký brat, zasadený do dnešnej reality, niekoľkonásobne prekonáva fantáziu svojho autora, napísali ste vo svojom ďalšom texte Zlatý vek špicľovania na webe Neviditelný pes. Je to naozaj také vážne?
Špicľovacie technológie zvané „surveillance technology“ sú dnes také vyspelé, že sa pred nimi neschováte takmer nikde na celej planéte. Tie, o ktorých sa nevie, budú asi ešte horšie. Teda lepšie. Teda podľa toho, kto s nimi zaobchádza. Našťastie ich máme hlavne my a nie nepriateľ. Lenže nám dnes hrozí stať sa svojím vlastným nepriateľom.
Vo výročnej správe Bezpečnostnej informačnej služby sa píše, že „dezinformačné weby“ sú v drvivej väčšine prevádzkované českými občanmi, ktorí úprimne veria, že je nutné vystúpiť z NATO a EÚ, a nie sú platení Ruskom. Odvracajú sa Česi od Západu? Sklamal ich Západ v tom smere, že by chceli radšej „politiku všetkých azimutov“, „neutralitu“ a pod.? Alebo je český národ mediálne negramotný a ovplyvniteľný nepriateľskou propagandou? Prípadne je to presne naopak v porovnaní s inými?
Od Západu sa neodvracajú Česi, od Západu sa odvracia Západ. Česi sa ho skôr urputne držia zubami-nechtami, ako im uteká pod rukami. Západná Európa odhadzuje jeden západný princíp za druhým a Stredoeurópanom vyčíta, že urputne trvajú na takých banálnych buržoáznych prežitkoch, ako sú sloboda slova, kritické myslenie, zdravý rozum alebo národná zvrchovanosť, ktoré sa protivia akýmsi európskym hodnotám, ktoré už dávno nie sú európske.
Všetkými týmito otázkami ste sa dotkli tém, ktoré sa teraz snažím podrobne analyzovať a vysvetľovať v seriáli komentárov nazvanom Správa o stave civilizácie, ktorý som začal robiť pred niekoľkými týždňami na pokračovanie v internetovom časopise Primy a ktorý si dal za úlohu krízu západnej civilizácie pitvať do špiku kostí, kým sa to ešte smie.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
Kurasove knihy nájdete na webe eminent.cz.
