Máte prepočty, čo s obchodom spraví nová hodnota dane z obratu pre reťazce? Pre koľko z nich môže znamenať existenčné problémy?
Pravda je taká, že som proti tomuto zákonu, ktorý vznikol zvláštnym spôsobom. Jeho údajnou ambíciou je riešiť zastúpenie slovenských výrobkov v reťazcoch a podporiť slovenskú výrobu. Toto všetko sa dá urobiť iným spôsobom, ako týmto nekultúrnym a nesprávnym prijatím zákona o 2,5-percentnom odvode, ktorý nám Európska únia o chvíľu zruší, lebo je v rozpore so zásadami EÚ. Ten problém so zvýšením predaja slovenských výrobkov sa dá riešiť inak. Tento zákon neobstojí, som presvedčený, že Slovensko bude mať problémy s jeho prijatím na pôde Európskeho parlamentu. Zákon sa vyhol väčšine slovenských reťazcov, my by sme si mohli povedať, že nás sa to netýka. Ale je to dodatková daň, ktorú zaplatia dodávatelia tovarov a spotrebitelia.
Zrejme áno, potvrdzujú to aj skúsenosti zo zahraničia, ale k tomu sa ešte dostaneme. Skôr ma zaujímali tie prepočty dôsledkov, či už na početnosť obchodnej siete, na zamestnanosť a podobne…
Tento zákon sa v podstate dotýka len veľkých zahraničných reťazcov, takže som presvedčený, že sa nedotkne zamestnanosti. Tie obchody budú rovnako otvorené ako dosiaľ, budú mať toľko zamestnancov, ako mali. Zákon pamätal aj na to, aby sa vyhol oblastiam, kde by mohlo prísť k problémom v zásobovaní obyvateľstva. Ale ten zákon nie je dobrý, už len forma, akou bol prijatý – teda že išlo o poslanecký návrh, hoci to má vláda vo svojom vyhlásení, čiže dva roky malo ministerstvo poľnohospodárstva čas na to, aby sa o ňom diskutovalo s dotknutými, aby sa prijal. Ale nie, prijali ho poslaneckým návrhom. Na Slovensku často, hlavne pred voľbami, počujeme o snahe zlepšiť podnikateľské prostredie – aké je podnikateľské prostredie, keď v druhej polovici decembra sa prijme zákon s účinnosťou od 1. 1. 2019? To je predsa neisté podnikateľské prostredie, ktoré vytvára dojem, že na Slovensku si každý robí, čo chce. Prijmú zákon, ktorý sa dotýka ekonomiky (obchodných) sietí a nediskutuje sa s tými, ktorých sa to týka.
Reťazce už dnes platia nemalé odvody do štátneho rozpočtu, teraz sa im má tento odvod znásobiť na 159 miliónov eur za rok. V akej sume by sa tento odvod mal podľa vás pohybovať, aby zohľadňoval realitu a nebol deštrukčný? Ste za zachovanie súčasného odvodu?
Prečo vôbec takýto zákon prijímame? Prečo by mal byť takýto odvod? Toto je nezmyselný zákon, deformuje podnikateľské prostredie. To, že sa netýka väčšiny slovenských reťazcov, je pravda, ale to ešte neznamená, že ako makroekonóm na to nebudem hľadieť, že mňa sa to netýka. Veď nám to EÚ zruší! Prečo si nahovárame, že bude mlčať? Prečo by mala tolerovať deštrukciu podnikateľského prostredia? To, že zahraničné reťazce majú taký zisk, aký majú, sme im predsa my dovolili, my sme ich tu vítali, bývalý minister financií prestrihával pásky. Tak o čom sa tu bavíme?
Čo si myslíte o tom pozmeňovacom návrhu, ktorým poslanci vyradili časť prevádzok z platenia tejto dane? Ide o prevádzky v najmenej rozvinutých okresoch. Môže to znamenať, že aj predkladatelia majú obavu, že tento odvod zvýši ceny potravín?
Je tu jedna veľká pravda. Sila obchodných reťazcov je taká, že deštrukčne pôsobí na slovenských dodávateľov. Ale nedá sa to riešiť takýmto zákonom. Oni si polovicu z tej novej dane vyžiadajú od dodávateľov a druhú od spotrebiteľov, občanov. Taká bude realita, nikto nezaplatí daň zo svojho zisku a nezníži si ho. Tento zákon spôsobí, že dodávatelia budú v ešte horšej situácii, ako boli doteraz.
A prečo sa neuvažuje, že by reťazce jednoducho znížili svoje marže? Prečo na to nemáme páky? Hovoríte, že je to nereálne. Aj politici zo SNS, ktorí zákon priniesli, sa hája, že podľa štatistických zistení ministerstva pôdohospodárstva majú obchodné reťazce neprimerane vysoké obchodné prirážky, čo spôsobuje veľkú nerovnováhu v agropotravinárskej vertikále…
Nech poslanci, ktorí na to majú nárok, nájdu formu, ktorá obmedzí túto maržu a pritom by nešlo o rozpor s legislatívou EÚ. Ale nie takúto brutálnu, vulgárnu formu, ktorá neprinesie nič ani jednej, ani druhej strane.
Takže nie sú podľa vás reálne očakávania, že získajú domáci výrobcovia a kvalita potravín stúpne. Čo si o tom myslíte?
Sú to len medové motúzy, ktoré nám tu dávajú pod nos, bude to platiť pár mesiacov, potom Slovensko zažije súdne spory, keď bude musieť tieto peniaze vrátiť. Čiže daňových poplatníkov budú tieto spory stáť ďalšie peniaze a nakoniec sa všetko vráti do pôvodných koľají, ako k tomu došlo napríklad v Maďarsku. A my si tu nahovárame, ako tých 100 miliónov pomôže našim poľnohospodárom.
Generálny riaditeľ spoločnosti Coop Jednota Ján Bilinský dokonca pri lokálnych dodávateľoch hovorí o ich reálnom ohrození. V prípade zavedenia odvodu sa menšie vidiecke predajne podľa neho stanú nerentabilné, čím dochádza k ohrozeniu aj lokálnych výrobcov potravín, ktorí sú na tieto predajne existenčne odbytovo naviazaní, takže potom akú má tento návrh vôbec logiku?
Zákon na to myslel, vylúčil zo zákona tieto malé predajne. Podľa našich prepočtov väčšiny slovenských sietí sa zákon nedotkne. Coop má 2400 predajní, v mnohých regiónoch robí sociálne služby. Ak by museli platiť oni 2,5 percenta nový odvod, určite by sa to dotklo rentability malých predajní a zavreli by ich. Veľké reťazce v malých obciach predajne neotvárajú.
Odvod sa má platiť z čistého obratu a nie zo zisku, ako je to v prípade dane z príjmu. Čistý obrat totiž nezohľadňuje náklady obchodníka ani prípadné zľavy, straty či investície. Podľa vás by bol odvod zo zisku, nazvime to realistickejší alebo spravodlivejší? Prečo je to naviazané na čistý obrat?
Vezmite si DPH. DPH je daň z obratu a toto je to isté, ide v podstate o dodatkovú DPH. Ide vlastne o zvýšenie DPH z 20 percent na 22,5 percenta. Nie je to len na potraviny, je to na všetky tovary, ktoré daná sieť má vo svojej predajni.
Vy ste už spomínali skúsenosti zo zahraničia. Po Estóncoch sa o podobnú daň pokúsili aj v susednom Maďarsku, vlani v júni zaviedlo podobnú daň aj Poľsko. Na základe sťažnosti však v každom prípade začal novú legislatívu riešiť Brusel a neskôr sa zákony zrušili. Čaká podľa vás toto isté aj návrh na Slovensku? Aké budú konzekvencie, ktoré nás postihnú?
EÚ to zastaví, pretože veľké zahraničné reťazce tam majú svojich zástupcov a tí to presadia, aby sa tento zákon, ktorý je v rozpore s legislatívou EÚ, zastavil. Konzekvencie? Súdne spory, peniaze daňových poplatníkov a EÚ to po polroku zruší.
Doteraz sme hovorili, ako sa predkladateľom nepodarí týmto návrhom zabezpečiť tú podstatu, o ktorú im ide. A to je zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch zahraničných reťazcov. Ste človek z praxe, ako by sa to dalo zabezpečiť?
Slovenské reťazce majú na svojich pultoch 60- až 70-percentný podiel slovenských výrobkov, zahraničné hlboko pod 50 percent. Tu sa musí prijať systém opatrení, nie je to jednoduché urobiť. Ale máme tu príslušné ministerstvá, poradcov, vedcov. Treba prijať nejaké regule. Ale nikto sa nepýtal, aké regule. Treba spraviť tím odborníkov od poľnohospodárov, výrobcov, ekonómov, aby sa reťazce donútili zvýšiť tento predaj slovenských výrobkov. Musíme zároveň pôsobiť aj na občanov, aby dávali prednosť slovenským výrobkom, ale u nás je to, žiaľ, tak, že 80 percent tovarov sa predáva v akciách. Spotrebiteľ chce najnižšiu cenu a najnižšia cena spôsobí aj najnižšiu kvalitu a to je problém.
Autor: Ľudovít Kusal
