Svet sa mení a už neplatí, že pozornosť väčšiny obyvateľov planéty sa upiera predovšetkým na to, čo bude robiť pán Bieleho domu. Napriek tomu by sme sa podľa politológa Oskara Krejčího, dlhoročného člena komunistickej strany, mali venovať práve tomu, čo bude robiť 45. prezident USA Donald Trump. Fakt, že v roku 2018 dokázal zmierniť napätie na Kórejskom polostrove, podľa Krejčího dokazuje, že Trump vie zohrať rolu úspešného vyjednávača.
Lenže v tom istom roku hrozil Ruskej federácii, že vypovie Zmluvu o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu. Krejčí sa domnieva, že tu Trump zostáva v zajatí rusofóbnej propagandy. Otázkou zostáva, či sa z nej dokáže vymaniť. Niektoré jeho kroky vraj naznačujú, že by sa to mohlo podariť.
Donald Trump Zdroj: TASR
„Pri strete protikladných tendencií uplynulého roka to však boli Spojené štáty, ktoré sa pokúšali prevziať iniciatívu. Na prelome rokov 2018/2019 tak činia opätovným presunom pozornosti z atlantskej do tichooceánskej oblasti. Tento prístup už Washington signalizuje celú dekádu, ale vždy sa znovu a znovu nechá strhnúť chorobnou rusofóbiou. V poslednom čase sa však v USA objavilo mnoho článkov (napríklad Graham Allison v decembri v časopise The National Interest) o tom, že súčasná politika Washingtonu robí z Moskvy a Pekingu spojencov, čo je vraj zlá stratégia. Zdá sa, že aj za oceánom sa niekto učí základnú abecedu medzinárodnej politiky. V posledných dňoch už americké médiá neprekypujú ,správami‘ o ruskej kyberšpionáži, ale opäť – ako pred piatimi rokmi – o čínskej kyberšpionáži. Na obchodnú vojnu nadviazala technologická vojna, ku ktorej sa okamžite pridali anglosaské krajiny a následne ďalší servilní spojenci, ktorí si už dlho pletú solidaritu s masochistickou disciplínou,“ napísal Krejčí.
„Väčšia koncentrácia pozornosti Washingtonu na oblasť Pacifiku by znamenala znížiť aktivity USA na Ukrajine a Blízkom východe. Nie je však jasné, či Trump obrat od rusofóbie k sinofóbii ustojí. V Moskve by určite našiel celý rad spojencov. Ale keď naposledy prišiel s myšlienkou, že stiahne vojakov zo Sýrie, pribehol ktosi s príbehom o Asadovom chemickom útoku na povstalcov, po čom nasledovalo americké bombardovanie pozícií sýrskych vládnych vojsk a ďalších zariadení – a na sťahovanie amerických vojakov sa zabudlo. Aj dnes sa z Veľkej Británie a Francúzska ozývajú hlasy, že stiahnutie amerických vojakov zo Sýrie, kde sú v rozpore s medzinárodným právom, je chybou, že je bezpečnostným rizikom. Zdá sa, že postkoloniálne rezíduá v myslení Londýna a Paríža sú väčšou príťažou pre európsku politiku než umŕtvené spomienky na nemecký militarizmus,“ pokračoval.
Médiá podľa Krejčího stále šíria slepú rusofóbnu propagandu a niektorí európski politici, bohužiaľ, na túto vlnu naskakujú spolu s novinármi, azda v snahe zapáčiť sa médiám. Príznačné vraj môže byť napríklad vyjadrenie rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý pred pár dňami svojich európskych kolegov varoval, že by nemali africký kontinent prenechať Číne. To podľa Krejčího dokazuje, že Kurz pristúpil na konfrontačnú mediálnu hru namiesto toho, aby uvažoval nad možnosťou spolupráce s komunistickou Čínou pri riešení svetových problémov.
Sebastian Kurz Zdroj: TASR
„Je jedno, či si rakúsky kancelár neuvedomuje rozdiel medzi kooperáciou a konkurenciou pri riešení globálnych problémov, alebo sa len chcel zapáčiť médiám milujúcim jazyk konfrontácie. Obe možnosti totiž zhodne naznačujú, že Európa nie je na prahu roku 2019 pripravená na blížiace sa problémy. Zdá sa, že v tomto ohľade čas neznamená zmenu,“ uzavrel varovne Krejčí.
Celý komentár nájdete na webe casopisargument.cz.
