O tom, že by Maroš Šefčovič mohol byť jeden z možných kandidátov Smeru, sa hovorilo už dlhšie. V kuloároch sa šírili informácie, že Smer si chce vybrať kandidáta medzi ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a práve naším eurokomisárom. Šéf rezortu diplomacie dlhodobo odmietal ponuku od predstaviteľov Smeru napriek tomu, že by v prípade kandidatúry pravdepodobne vyhral prvé aj druhé kolo. Informovali o tom viaceré prieskumy. To, že by bol kandidátom Smeru, si vedeli predstaviť viacerí jeho členovia, vrátane premiéra Petra Pellegriniho či predsedu strany Robert Fica.
Koncom minulého týždňa v diskusnej relácii Erik Tomáš povedal, že Maroš Šefčovič zvažuje kandidatúru v prezidentských voľbách za Smer a svoje rozhodnutie oznámi v priebehu nasledujúceho týždňa. Pár hodín po jeho vyjadrení médiá obehla informácia, že svoju kandidatúru mal potvrdiť. Informoval o tom Denník N.
Samotný Šefčovič ale nechcel prezradiť, či pôjde, alebo nie, aj keď sa ho na to novinári pýtali po zasadnutí predsedníctva strany. Vtedy uviedol, že sa ku kandidatúre vyjadrí v najbližších dňoch. „Mali sme so Šefčovičom veľmi dobrý a konštruktívny rozhovor. Ak sa v najbližších dňoch rozhodne, že do toho pôjde, tak určite podporu Smeru – SD bude mať. Je to teraz už len jeho osobné rozhodnutie. Dajme mu čas,“ uviedol po pondelkovom predsedníctve premiér Peter Pellegrini.
V piatok 18. januára svoje definitívne stanovisko povedal – v tohtoročných prezidentských voľbách kandidovať bude. Dokonca už má vytvorenú aj oficiálnu stránku, kde sa píše o jeho životnom príbehu a úspechoch .Prvé kolo prezidentských volieb je naplánované na 16. marca, druhé o dva týždne neskôr. Je viac ako pravdepodobné, že žiadny zo súčasných kandidátov nedostane potrebný počet hlasov na to, aby vyhral už v prvom kole a stal sa tak novým prezidentom.
Potreba nadstraníckeho prezidenta
Ponuku mu dal Smer-SD, v pondelok mu avizoval podporu vedenia. Šefčovič si dôveru Smeru-SD váži, zdôrazňuje ale, že nie je členom Smeru-SD. Bude sa však opierať aj o ich podporu. “Spolupracujeme dlhodobo a keďže som kandidatúru oznámil iba dnes, musím sa spoľahnúť aj na podporu zo strany Smer-SD,” povedal s tým, že sa vie správať nezávisle. Podpisy zbiera a chce ich odovzdať na budúci týždeň. “Celý život som zastupoval Slovensko a bojoval za jeho záujmy. Vždy som to robil s cieľom, aby bolo Slovensko rešpektované a so sebavedomým hlasom. Dnes pred vami stojím ako kandidát na prezidenta SR,” vyhlásil Šefčovič.
Slovensko podľa jeho slov potrebuje dobrého a nadstraníckeho prezidenta a celospoločenský zmier. Naštrbená dôvera podľa neho vedie ľudí k hlásateľom extrémistických názorov. “Otázka dnes nestojí tak, či potrebujeme koaličného alebo opozičného prezidenta. Nepotrebujeme ustavičný trvalý konflikt. Je to neproduktívne a oslabuje nás to. Slovensko potrebuje prezidenta všetkých občanov, ktorý bude vláde nastavovať rovné zrkadlo,” uviedol Šefčovič s tým, že je odhodlaný to robiť za ľudí.
Prezidentský kandidát cíti zodpovednosť, pokoru, odhodlanie a váži si dôveru Smeru-SD. Kampaň práve spúšťa a chce ju viesť pozitívne. “Slovensko má už napätí a konfliktov naozaj dosť,” vyhlásil. Práve si zriaďuje transparentný účet, do kampane dá vlastné finančné prostriedky, osloví aj prípadných podporovateľov a s financovaní mu pomôže aj Smer-SD. “Som rád, že mi strana Smer-SD pomôže v úvodnom financovaní ako tretia strana,” uviedol.
Šefčovič chce byť ako prezident čo najbližšie k ľuďom, hovorí o potrebe modernizácie, zlepšeniach v zdravotníctve, školstve a sociálnych veciach. Modernizácia by mala mať podľa neho silný sociálny rozmer. Hovorí tiež o potrebe boja s korupciou a zdôrazňuje, že bude garantom ukotvenia Slovenska v Európskej únii. “Musíme jasne povedať, že chceme byť aktívna a plnohodnotná súčasť jadra EÚ. Je to tá najlepšia voľba pre Slovensko a jeho budúcnosť. Byť vo vyspelej Európe je našim národným záujmom a chcem zabezpečiť, že to nebude nikým spochybňované,” doplnil. Podporu prišla Šefčovičovi vyjadriť jeho manželka Helena, ktorá je pripravená prevziať na seba úlohu prvej dámy. Mieni sa venovať napríklad charite.
Musí si vziať neplatené voľno
Šefčovič od roku 2014 zastáva funkciu eurokomisára a podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu, ktorú vedie Jean Claude Juncker. V samotnej komisii funguje od roku 2009. O svojom rozhodnutí upovedomil už aj komisiu, počas kandidatúry si bude musieť čerpať neplatené voľno. Jeho agendu počas jeho neprítomnosti dostane niektorí zo zvyšných 27 eurokomisárov. V súčasnosti mu v strane vytvárajú volebný tím. Jeho kampaň má viesť súčasný generálny manažér Smeru Viktor Stromček.
V minulom roku sa riešilo, že bude kandidovať za svoju frakciu PES na post predsedu komisie, čím chcel nahradiť súčasného šéfa. V jeho rozhodnutí ho podporovala väčšina smerákov, pozitívne o ňom hovorila aj časť opozície. Podľa ich názoru totiž dokáže dobre komunikovať s reformistami i ľudovcami, čo dokázalo jeho doterajšie pôsobenie v komisii.
„Patrí medzi najskúsenejších komisárov a tým pádom je pochopiteľné, že ak má stredná a východná Európa konečne dostať post predsedu Európskej komisie, tak by mohol byť skutočne zaujímavým kandidátom a jedným z favoritov,“ uviedol v tom čase poslanec za SaS Martin Klus.
Následne dodáva: „Pôjde o celoštátny záujem, takže očakávam, že by ho bola schopná a ochotná podporiť aj opozícia. Nemyslím si, že by sa od nás očakával aktívny lobing, ale keďže opozičné strany sú súčasťou Európskej ľudovej strany a Európskych konzervatívcov a reformistov, tak by záležalo na tom, ako by skončili voľby do Európskeho parlamentu. Ak by tieto politické platformy získali väčšinu, tak sa znižujú šance Maroša Šefčoviča na úspech. V roku 2014 fungoval princíp takzvaných spiztenkandidátov a Juncker sa stal predsedom, pretože Európska ľudová strana získala najviac mandátov v EP,“ vysvetlil.
Šefčovič sa nakoniec rozhodol vzdať v prospech Holanďana Fransa Timmermansa.
Strany bez kandidátov
Doteraz Smer patril k tým stranám, ktoré stále nepovedali, koho postavia alebo podporia v boji o Prezidentský palác. Okrem nich sem patrí aj OĽaNO, SNS či KDH. V prípade OĽaNO sa špekulovalo, že do volieb postavia Veroniku Remišovú, tá však vo štvrtok 17. januára oznámila, že v tohtoročných prezidentských voľbách kandidovať nebude. Dôvod je prostý. Podľa jej slov do politiky šla, aby Slovensko bolo krajinou bez korupcie a krajinou, kde právo a spravodlivosť platia pre každého rovnako.
„Úrad prezidenta si vážim, ale prezident zo svojej pozície nemôže zabezpečiť výkon spravodlivosti ani lepšie fungovanie štátu, ani potláčať korupciu. Nemá na to v súčasnosti právomoci. Dosiahnuť sa to dá len v nových parlamentných voľbách a s novou vládou,” vysvetlila.
V prípade SNS sa hovorí o tom, že do volieb postavia vlastného predsedu – Andreja Danka. O KDH sa v minulosti hovorilo, že buď podporí nezávislého kandidáta a bývalého člena KDH Františka Mikloška, alebo postavia vlastného kandidáta – Mariána Čaučíka. Nakoniec sa ale pre hrozbu štiepenia hlasov rozhodli, že budú hľadať zhodu pre spoločného konzervatívneho kandidáta s kresťanskými hodnotami v širšom politickom priestore, pričom hovorili, že by si vedeli predstaviť, že by podporili víťaza primárnych volieb, ktorý by vzišiel zo súboja medzi Veronikou Remišovou a Františkom Mikloškom.
Kandidáti
Doteraz poznáme takmer dve desiatky kandidátov, ktorí buď vyzbierali, alebo stále zbierajú podpisy pod petíciu na svoju prezidentskú kandidatúru. Medzi tých, ktorí zber podpisov už majú za sebou, patrí napríklad predseda Mosta-Híd Béla Bugár, kandidát opozičnej SaS a mimoparlamentného Spolu Robert Mistrík, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, kandidát Sme rodina Milan Krajniak, sudca Štefan Harabin či kandidátka mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová.
Boja o Prezidentský palác sa chcú zúčastniť aj Radovan Znášik, Bohumila Tauchmannová, Martin Daňo, Eduard Chmelár, Marian Kotleba či Róbert Švec.
