Výroba automobilov v Česku síce medziročne rástla, ale predaje pomaly klesajú, krajina teda vyrába na sklad. Trh klesá, ide o zárodok problémov? Čo bude štát robiť, ak sa automobily prestanú predávať?
V prvej fáze je to problém firmy, nie štátu. Ten sa bude ťažko vkladať do nejakého výkyvu. Štát by sa vložil do situácie v prípade veľkej krízy alebo nejakého štrukturálneho posunu, napríklad keby sa inovatívna výroba kompletne presunula do Nemecka a nám tu zostali tie „zvyšky“. Ale aj tam je otázka, čo by s tým štát urobil, keď sme si tú ekonomiku takto nastavili.
Automobilový priemysel v ČR, to sú aj mnohí subdodávatelia automobilových dielov a technológií. Aký vplyv bude mať prípadné prepúšťanie v týchto firmách na českú ekonomiku? Teraz v Česku chýbajú státisíce pracovníkov, pomohlo by to teda „vsiaknuť“ čerstvo prepustených ľudí z automobilového priemyslu?
To už je príliš mnoho špekulácií, ktoré vyzerajú, že za rohom číha nová veľká depresia. Vo svetovej ekonomike existuje nepochybne množstvo rizík, ale ako omnoho väčšie riziko vidím skutočne štrukturálny posun, nie konjunkturálny výkyv.
V Európe už viac áut na hlavu ako Česi vyrobia len Slováci. Automobilový priemysel tvorí viac ako pätinu českých exportov. Ak v Európe poklesne záujem o nové autá, bude to pre Česko problém? Je česká ekonomika dostatočne komplexná?
Ja by som skôr povedala, že nemá štrukturálnu odolnosť. Jedna vec je, nakoľko môže byť relatívne malá ekonomika komplexná v situácii obrovskej svetovej konkurencie a veľmi hlbokej deľby práce. Druhá vec je, či nie je príliš orientovaná na určité sektory a trhy – a tu si myslím, že skutočne tá ekonomika nie je dostatočne odolná.
A čo vlastne v prípade poklesu automobilového trhu urobia jednotlivé krajiny? Budú sa zase v Európskej únii vytvárať stimuly, ako bolo šrotovné?
Minulá skúsenosť nám hovorí, že je tu kurzarbeit, potom, samozrejme, aj nejaké „upgradované šrotovné“ by bolo možnosťou, napríklad prechod na elektrické autá a pod., ale veľa to hovorí o súčasnom systéme – riešite krízu tým, že skracujete životný cyklus výrobku. To je také chvíľkové zaplátanie.
V akom stave je česká spoločnosť? V Česku je 863-tisíc ľudí v exekučnom konaní, veľa ďalších je len tesne nad dlhovou priepasťou. Štvrtina ľudí nemá peniaze na týždennú dovolenku. Je to zlé alebo majú susedné krajiny ešte horšie problémy?
Hodnotenie stavu spoločnosti je ťažká záležitosť, jedna vec je, ako vyzerajú štatistiky, druhá, ako ľudia sami pociťujú svoju životnú úroveň – veľmi často sa používajú priemerné ukazovatele, ktoré môžu veľmi deformovať reálny stav. Teší ma, že Český štatistický úrad okrem priemernej mzdy uvádza aj medián, s ktorým sa dokáže viac ľudí stotožniť.
K vašej otázke: zažívame teraz skôr priaznivé obdobie, čo však nikdy neznamená, že sa všetkým darí skvele. Priaznivé obdobie je vždy dobré využiť na riešenie problémov. K tým závažným, ktoré silne ovplyvňujú aj trh práce, patria práve exekúcie.
Podľa výskumu spoločnosti Partners žije tretina tých, ktorí majú úver na bývanie, od výplaty k výplate. Je to normálny stav? Navyše treba brať do úvahy, že dnes sa Českej republike ekonomicky darí dobre. Čo príde, keď nastanú horšie časy?
Hypotéka je svojím spôsobom otroctvo. Pre jednotlivé domácnosti ani nemusí prísť recesia, stačí, keď ochorie jeden z partnerov, a je zle. Jasne sa ukazuje, že bez dostupného bývania to nepôjde. Tu je zásadná rola štátu, podpory a zjednodušenia výstavby dostupného bývania.
Režisér David Martínek v rozhovore pre ParlamentníListy.cz uviedol, že by sa priemerná mzda v Českej republike mala ideálne pohybovať okolo 50-tisíc korún (takmer 2 000 eur – pozn. red.), minimálna mzda potom 30-tisíc (vyše 1 100 eur – pozn. red.). Ako príklad Martínek uvádza Nemecko, kde je vraj vďaka silným odborom priemerná mzda zhruba 80-tisíc korún (vyše 3 100 eur – pozn. red.). Ide o dosiahnuteľnú predstavu alebo je to v dnešných reáliách len číra utópia? A kto by to platil?
Nemecko nemá v porovnaní s nami vysoké mzdy len vďaka silným odborom. Odborová organizovanosť a jej stupeň v ekonomike je určite dôležitým faktorom, ale nie jediným. Nemecko má špecifickú priemyselnú pozíciu, ktorú dokáže veľmi dobre využívať. My ako menšia ekonomika, ktorá je v jeho orbite, musíme mať ambície na zvyšovanie životnej úrovne. Kampaň Koniec lacnej práce týmto smerom ide, ale povedzme si na rovinu, že konvergencia je veľmi neľahký proces, a tiež to, že ostatné krajiny, ako napríklad to Nemecko, na tom vôbec nemajú záujem.
Sú Česi nízkou úrovňou miezd okrádaní? Je pravda, že Česko zahraniční investori vidia ako montovňu a tak aj pristupujú k zamestnancom alebo im zaisťujú solídne životné podmienky?
Asi by som nepoužila „okrádaní“, ale ekonomika ČR sa jednoducho nastavila ako subdodávateľská v nemeckom orbite. Ako sa ten model raz nastaví, je strašne ťažké to zmeniť. Nie nemožné, ale ťažké. V prípade tejto vlády vidím určité porozumenie situácii. Ale to samo osebe nestačí, treba mať dlhodobú hospodársku politiku.
Čo sa týka zahraničných firiem, tak je to rozporuplné, na jednej strane ponúkajú vyššie mzdy než české firmy (môžu si to dovoliť, aj tak majú skvelý priestor na zisk), na druhej strane si k českým zamestnancom dovoľujú to, čo by si doma nikdy nedovolili.
Podľa Davida Martínka by mali byť vyššie aj dôchodky, priemer by sa mal pohybovať okolo 20-tisíc korún (takmer 800 eur). Opäť, je to reálne? Andrej Babiš zvyšuje dôchodky rekordným tempom, ale aj tak sa priemerná mzda šplhá nahor rýchlejším tempom a rozdiel v životnej úrovni medzi pracujúcimi a seniormi sa tak zvyšuje. Čo s tým, má štát ešte zvýšiť dôchodky?
Dôchodky sú súčasťou celého ekonomického systému – je dobre, že rastú, keď sa ekonomike darí dobre. Nemožno zabúdať na seniorov, na tých, ktorí celý život pracovali. Rozčuľuje ma, keď sa hovorí o nejakom „populizme pre dôchodcov“. Okrem príjmov treba sledovať aj výdavky – tu sa znovu vraciam k dostupnému bývaniu. Aj to sa týka seniorov, predovšetkým tých osamelo žijúcich.
Dôchodky môžu rásť spolu s tým, ako porastú mzdy, tie porastú spolu s tým, ako budeme schopní vytvárať svoje vlastné inovatívne produkty a sami ich predávať. Je to jeden previazaný systém.
Funguje v Česku dobre inštitút podpory v nezamestnanosti? Nezneužíva sa príliš? A nemal by byť dlhší, stačí vôbec pol roka? V tom prípade sa však opäť vynára otázka, kde sa na to vezmú peniaze…
Sumy na podporu v nezamestnanosti sú minoritnou položkou rozpočtu a, celkovo vzaté, náš systém podpory v nezamestnanosti je dosť reštriktívny. V súčasnosti sa to nezdá byť problém, keď je viac voľných pracovných miest ako uchádzačov, ale myslím, že je nevyhnutná väčšia individuálna práca s nezamestnanými. To sa štátu stonásobne vráti.
Platová hladina v Česku rastie pomerne vysokým tempom. Krajina pomaly stráca výhodu, ktorú mala od deväťdesiatych rokov – lacná, ale kvalifikovaná pracovná sila. S príchodom spoločného trhu sa navyše pravidlá podstatne zmenili. Hrozí reálne, že zahraničné firmy budú Českú republiku opúšťať a presúvať výrobu ďalej na východ, napríklad do Rumunska?
Nuž, stráca… My ju zase tak nestrácame. Nezabúdajme, že mzdy nerastú len u nás, nie sme taký ostrovček. Toto vyhrážanie sa „odídeme tam a tam“ zaznieva už hromadu rokov, hlavne od tých, ktorí nechcú inovatívnu a modernú českú ekonomiku, ale subdodávateľa s ohnutým chrbtom, za trinásťtisíc korún hrubého (okolo 500 eur – pozn. red.).
Nedajme sa vystrašiť a pracujme na zlepšení našej ekonomiky. A ak niekto chce ísť robiť biznis na Ukrajinu či do Rumunska, môže to skúsiť.
Ako českú ekonomiku ovplyvní nástup robotizácie? Je krajina na príchod priemyslu 4.0 pripravená? Automatizácia podľa štúdie WTO ovplyvní takmer polovicu všetkých pracovných miest…
Ťažko povedať, kto je vlastne pripravený. Tá miera neistoty, ako sa robotizácia presne prejaví, je veľká. Existuje hromada štúdií, ktoré sa navzájom vyvracajú, nie je jasné, aký je časový horizont, na aké sektory udrie a ako. Vznikne dosť nových pracovných miest, aby vykompenzovali tie „staré“? Alebo bude čistý úbytok, čo potom s ľuďmi, ktorí nenájdu uplatnenie v „novej“ ekonomike? Bude stačiť rekvalifikácia alebo bude absolútny pokles jednoducho silný? A čo demografia, to je tiež významná zmena. Čo keď bude pokles populácie ešte silnejší než úbytok starých pracovných miest? Nikto na to nedokáže dať presnú odpoveď.
Hrozí do budúcna zatvorenie či výrazná redukcia českej Škoda Auto alebo si to odnesú skôr továrne zahraničných automobiliek v Kolíne a v Nošoviciach?
To už sú veľmi dramatické scenáre. Myslime skôr na lepšiu odolnosť a diverzifikáciu českej ekonomiky. Nemožno stavať len na jednu kartu.
Podľa Eurostatu klesla v novembri 2017 medziročne priemyselná výroba v krajinách eurozóny o 3,3 %. Nepríjemne prekvapilo Nemecko, kde sa čakal mierny rast 0,3 %, ale konečným číslom je pokles o 1,9 %. Hovoria tieto čísla niečo o tom, ako sa Čechom bude žiť v roku 2019?
Tieto čísla ukazujú prepojenie medzi nemeckou a čínskou ekonomikou. Rast sa bude oslabovať (neznamená to, že sa ekonomiky nutne prepadnú do recesie!), pretože sa zväčšujú riziká, predovšetkým v oblasti obchodnej vojna USA – Čína, čo je vlastne jedna sféra boja o hegemóniu.
Dobré čísla nehlási ani Čína. Tamojší dovoz poklesol o 7,6 %, Číňania dokonca aj menej tovaru vyviezli, a to o 4,4 %. Prehrieva sa čínska ekonomika? Čo môže zníženie objemu obchodov EÚ s Čínou znamenať pre Českú republiku?
Čínska ekonomika sa musí vyrovnať s americkým tlakom, ktorý nie je zďaleka zameraný len na deficit obchodnej bilancie. Trumpovej administratíve ide o „zadržanie Číny“. Aj keby sa našiel nejaký kompromis, pripomeňme, že rokovanie medzi USA a Čínou stále prebieha, obávam sa, že bude skôr len krátkodobý. USA sa snažia reštrukturalizovať svetový systém vo svoj prospech, čo vyvoláva už teraz obrovské vlnobitie. Ich „America First“ patrí k najväčším destabilizujúcim faktorom vo svetovej ekonomike.
Autor: Marek Korejs
