Mayovú by tromfol len ten, čo nás predal Hitlerovi. Benjamin Kuras opísal chaos v milovanej Británii

0
Spisovateľ Benjamin Kuras (Autor: Jan Rychetský)

Britský parlament doslova zmietol zo stola navrhovanú dohodu o vystúpení z Európskej únie. Porážka pomerom 202 : 432 je drvivým debaklom premiérky Theresy Mayovej. Zlé jazyky však tvrdia, že Mayová nikdy vystúpiť nechcela a celá anabáza s hlasovaním tak bola len povinnou fraškou. Ako to vidíte vy? A ako sa podľa vás Mayová zapíše do britských dejín, bude jej odkaz pozitívny?

Nedokážem si predstaviť, že si ju raz bude niekto pamätať inak než ako najnešikovnejšieho premiéra v živej pamäti osemdesiatnikov a možno celých britských dejín. Ale azda, ak hľadíme na výsledok premiérstva, by ju ešte dokázal pretromfnúť Chamberlain so svojou „vzdialenou krajinou, o ktorej nič nevieme“ a „mierom v našej dobe“, ktorý sa do niekoľkých mesiacov premenil na najkrutejšiu vojnu, akú kedy svet poznal. Takéto následky tu, samozrejme, nebudú, žiadna forma brexitu nebude katastrofou. Tou povinnou fraškou by sme Mayovej možno krivdili, ona je asi naozaj presvedčená, že jej dohoda je to najlepšie pre Britániu a spĺňa výsledok referenda, ako neustále opakuje. Asi si ako „zostávačka“ nedokázala predstaviť život bez EÚ. Je to niečo ako rozvedené páry, ktoré sa od seba nedokážu odtrhnúť ani po rozvode. Británia má v znaku leva a jednorožca. Referendum bolo rev leva, rokovanie s EÚ je híkanie jednorožca s odseknutým rohom premeneného na somárika. Vinu za to by som pripísal aj konzervatívnym „odchádzačom“, že toto riziko hneď na začiatku nepostrehli a netrvali na tom, že rokovať s EÚ musí niekto z nich. Jednak s jasnejšou predstavou výsledku a jednak so silnejšou rukou, ako sa hovorí v pokeri.

Theresa Mayová

Theresa Mayová  Zdroj: TASR

Skúsený hráč by východiskovú pozíciu nastavil asi takto: odchádzame, zbohom, nič vám nezaplatíme, žiadnu zmluvu nepotrebujeme, vaše firmy u nás predávajú viac ako naše u vás, nechajte si to od nich spočítať a príďte žobroniť o nejaké ústupky. Namiesto toho sa Mayová ponížene plazila pred politickými škriatkami ako Tusk a Juncker, ponúkala viac, ako si možno aj sami spočiatku predstavovali, a nechávala sa od nich urážať. Odchádzači ako Johnson a Davis jej mali zavčasu odobrať rokovanie s EÚ a nie rezignovať a prenechávať rozhovory byrokratom, o ktorých sa vedelo, že sú zostávači. Prinajmenšom v čase, keď už sa vedelo, že EÚ na dohode nič nezmení, a počítalo sa s jej porážkou v parlamente, mali prísť s konkrétnym plánom B, čiže s konkrétnymi podmienkami, za ktorých by sa dohoda mohla stať prijateľnou. Spätne sa to celé javí ako futbalový zápas, v ktorom neustále nahrávate protivníkom na góly. Kríza, akú to všetko spôsobilo, bez ohľadu na to, aký brexit sa nakoniec zvolí alebo nezvolí, bude mať na britskú demokraciu dlhodobý negatívny vplyv, hlavne v tom zmysle, že voliči stratili dôveru v existujúci politický systém.

Môže Veľká Británia ešte odísť z EÚ s gráciou a s dohodou, ktorá by pre ňu nebola vyslovene zlá a nevýhodná? Času už veľa nezostáva…

Vzhľadom na to, že EÚ opäť potvrdila, že žiadne zmeny v dohode nepripustí, grácia a dohoda sa vzájomne vylučujú. Môže odísť s gráciou a bez dohody (s možnými krátkodobými ekonomickými negatívnymi následkami na oboch stranách) alebo zostať (predĺžením článku 50) bez grácie. Oboje má negatívne a pozitívne prvky. Pri odchode bez dohody možno trochu zmätku, kým sa ujasní, na akej báze budú chcieť britské a EÚ firmy ďalej obchodovať. Aj tí eurobyrokrati budú musieť nakoniec vziať na vedomie ekonomickú realitu. EÚ firmy budú jednoducho pokračovať v obchode ako doteraz, kým im to niekto z Bruselu nezakáže. A ak si Brusel trúfne im to zakazovať, mohol by to byť jeho pohreb. Pri predĺženom zotrvaní by Británia ešte mohla ísť do europarlamentných volieb. Je takmer dané, že po fiasku vládnych aj opozičných strán by opäť posilnila svoju pozíciu UKIP. A tá by mohla pomôcť Salvinimu, Orbánovi a Poliakom Brusel pochovať. Žijeme v dramaticky zaujímavých časoch.

Celá anabáza s brexitom pôsobí navonok veľmi chaoticky. Čo to vypovedá o dnešnej Veľkej Británii?

„Leaderless“ je asi najpresnejšie pomenovanie – bez jasného vodcovstva. Bez kompasu, ktorý by ukazoval, ktorým smerom ísť a prečo. Chýba osobnosť, ktorá by na seba dokázala vziať skutočnú zodpovednosť a riziká, typu ak nie úplne Churchilla, tak aspoň Thatcherovej. Je dosť možné, že tie roky pod strechou Bruselu už tieto vlastnosti vykorenili aj z britských politikov. Zdalo sa, že ich má Farage, ale ten sa odchodom z UKIP na protest proti prijatiu „chuligána“ Tommyho Robinsona ukázal byť ďalší „rezignovač“ a celé svoje roky boja v europarlamente tým degradoval na elegantnú rétoriku. Je to riskantná situácia a nie je vylúčené, že sa niečo menej kultivované vyvinie zo žltých viest. Bolo by to štýlom veľmi nebritské a opičiace sa po Francúzsku, ale niečo podobné vlastne už Anglicko zažilo za Cromwellovej revolúcie.

Líder opozičných labouristov Jeremy Corbyn patrí k malej vnútrostraníckej skupinke, ktorá sa nestavia k myšlienke brexitu zamietavo. Je pritom možné, že sa v blízkom čase stane novým britským ministerským predsedom. Dotiahol by teda prípadne Britov k odchodu z EÚ on?

Nie, keby vyhral voľby a brexit sa ešte nekonal, zostal by v EÚ. Proti dohode Mayovej sa stavia z úplne iných dôvodov než konzervatívni odchádzači. On ju vníma ako horšiu než plné členstvo.

Jeremy Corbyn

Jeremy Corbyn  Zdroj: SITA

Je reálna možnosť, že Briti odídu z EÚ bez akejkoľvek dohody? A bol by to odstrašujúci príklad pre ostatné krajiny, ktoré by uvažovali o odchode z EÚ? Tvrdý odchod by pre Britániu zrejme predstavoval obrovské ekonomické straty…

Tá je teraz zo všetkých alternatív najreálnejšia. A nebola by zďaleka takou stratou pre Britániu ako pre EÚ. Podrobnejšie to rozoberám v nedávnom článku v magazíne iPrima.

Celý článok nájdete na webe prima.iprima.cz.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

autor: Marek Korejs

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu