V súčasnosti je vo vedení mestskej polície Ivan Lechner, ktorý do výkonu funkcie nastúpil v roku 2016. Riadením mestskej polície ho päťkrát poveril bývalý bratislavský primátor Ivo Nesrovnal. Náčelník mestskej polície nemusí prejsť výberovým konaním, lebo ho na návrh starostu vymenúva a odoláva mestské zastupiteľstvo. Samotný Vallo vo svojom Pláne B, ktorý vypracoval ešte pred voľbami, píše, že chce, aby sa do riadiacich funkcií dostali ľudia, ktorí prejdú otvoreným výberovým konaním, ktorého súčasťou by bolo aj verejné vypočutie.
Rovnako vo svojej knihe navrhuje, aby sa zvýšilo financovanie mestskej polície, ktorá v tomto roku hospodári so sumou viac ako deväť miliónov eur. Chce tak motivovať nových záujemcov o prácu mestského policajta, ktorých v roku 2017 v Bratislave bolo 257, pričom Vallo chce ich počty zvýšiť na 424. Napriek tomu, že v rámci miest je v Bratislave najvyšší počet mestských policajtov, vzhľadom na hustotu obyvateľstva mesta ide o malé číslo. Vallo chce počet policajtov zvýšiť aj vzhľadom na bitku, ktorá sa stala v lete minulého roka na Obchodnej ulici.
Tam na následky surovej bitky zomrel Filipínec Henri Akorda. Po bitke navrhoval, aby sa zriadil open space mestskej polície a bol by dostupný pre verejnosť. „Jednak takýto policajný bod posilní v hlavách možných páchateľov pocit dohľadu, ale zároveň v prípade problémov bude polícia extrémne rýchlo dostupná. Bude stačiť odbehnúť po strážnika alebo sa v prípade problémov schovať v policajnom centre,“ vysvetlil v tom čase.
Kompetencie
Samotní mestskí policajti majú omnoho menšie právomoci ako štátna polícia. Najznámejší sú tým, že v mestách ukladajú pokuty za parkovanie, pričom sa riadia vlastným sadzobníkom, podľa ktorého pokuta nemôže presiahnuť sumu 50 eur. Rovnako dohliadajú na to, či si majitelia psov dodržujú svoje povinnosti, či dohliadajú na dodržiavanie verejného poriadku, alebo napomáhajú pri ochrane obyvateľov a ich majetku. V prípade roztržky alebo nastolenia poriadku môžu použiť hmaty, chvaty a rovnako aj slzotvorný plyn, obušok a služobného psa.
Kariéra
Marek Gajdoš sa rozhodol z vyšetrovania spisu Gorila a samotnej polície odísť ešte pred tromi rokmi pre nespokojnosť s podmienkami vyšetrovania. Jeho bývalý tím viedol štyri roky, počas ktorých mal problémy so špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, ktorý odmietal vypočuť bývalého agenta SIS Petra Holúbeka. Z jeho bytu sa totiž odpočúval byt, v ktorom sa konali tajné schôdzky medzi šéfom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom a viacerými vplyvnými ľuďmi. Prokurátor rovnako odmietal zistiť, ako je spis Gorila autentický.
Po tom, ako sa Gajdoš rozhodol odísť do civilu, z úst vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara bolo počuť, že nie je dostatočne skúsený na to, aby viedol vyšetrovanie Gorily. Následne sa venoval advokácii.
Pred tým, ako ho dosadili do čela vyšetrovacieho tímu kauzy Gorila, pracoval v ochranke Prezidentského paláca, rovnako vykonával funkciu príslušníka Úradu boja proti organizovanej kriminalite, v súčasnosti NAKA. Riešil v ňom prípady násilnej trestnej činnosti a ekonomickú kriminalitu.
