Zo všetkých strán zaznieva, aká katastrofa bude pre Britániu brexit. Nie sú tieto tvrdenia skôr súčasťou tlaku na Britov, aby svoje rozhodnutie ešte zmenili? Prípadne prianím niektorých predstaviteľov EÚ, aby Británia na svoj odchod čo najviac doplatila?
Strašenie hrôzyplnými dôsledkami brexitu je nielen dlhodobou súčasťou bruselskej stratégie, ako vydesiť Britov, no najmä odkázať kontinentálnej časti EÚ, že „odchádzať“ sa nesmie. Je to súčasť tvrdej odvety európskych elít za facku, ktorú im britskí voliči v referende uštedrili, a je to aj propagandistický nástroj, ako znovu obnoviť poriadok a nadvládu nad zvyškom EÚ, kde sa čoraz silnejšie ozývajú kritické a rebelské hlasy proti Bruselu.
Bude brexit naozaj taká tragédia?
Žiadna katastrofa nenastane. Británia zostane na svojom mieste za kanálom La Manche a v jej aj našom záujme bude nájsť čo najrýchlejšie a najpružnejšie optimálne väzby. Svet sa nezrúti! Teda aspoň nie nám, ktorí veríme na slobodnú spoluprácu suverénnych štátov.
Francúzsko a Nemecko podpísali zmluvu o spoločnom partnerstve, ktorá výrazne pozmení podobu spoločnej Európy. Čo si o tom myslíte?
Táto zmluva o vzniku Frankonemecka je pokračovaním euroblúznenia Macrona na Sorbonne v roku 2017 a je predovšetkým signálom, že Macronovi a Merkelovej už nestačí súčasná rýchlosť európskej integrácie. Chcú sa integrovať rýchlejšie a hlbšie. Na súčasnú podobu integračného modelu, pre nás už aj tak neprijateľného, fakticky rezignovali. Ak chcú na svojich školách zavádzať povinnú výučbu francúzštiny a nemčiny, nech to robia, ak chcú vytvárať spoločné hospodárske a finančné rady, nech si to robia, ale sú tam ďalšie úmysly, ktoré by sme si mali vo vlastnom záujme veľmi bedlivo všímať.
Angela Merkelová a Emmanuel Macron Zdroj: TASR
Napríklad, že oba štáty budú najnovšie vystupovať ako jeden celok v obrannej a zahraničnej politike a budú koordinovať svoje postoje v rámci EÚ a NATO…
Áno. Ak Francúzsko a Nemecko zamýšľajú budovať spoločné vojenské sily s úmyslom spoločne bojovať proti „vonkajšiemu a vnútornému nepriateľovi“ a týmto spôsobom hájiť akýsi „európsky záujem“, to nás musí veľmi zaujímať. Pre nás nie je iný bezpečnostný variant než spolupráca v rámci NATO. Vojenská časť zmluvy medzi Nemeckom a Francúzskom sa o NATO nezmieňuje. Takéto úmysly Macrona a Merkelovej sú pre nás absolútne neprijateľné a česká politika by to mala povedať úplne rozhodne!
Jedným z bodov nového partnerstva je snaha o začlenenie Nemecka do Bezpečnostnej rady OSN ako stáleho člena. Počet stálych členov BR OSN by sa tak mal zvýšiť na šesť. Ide o reálny cieľ?
Nie je príliš jasné, ako to chcú Francúzsko a Nemecko dosiahnuť, hoci sa Francúzsko v zmluve zaväzuje, že v prospech nemeckého kresla v Bezpečnostnej rade OSN povedie medzinárodné vyjednávanie. Dovolí niečo podobné okolitý svet a je takej zmene naklonený? A znovu reagujme citlivo na fakt, že aj tu sa objavuje formulácia o frankonemeckej obhajobe „európskych záujmov“. Z akej pozície? S akým mandátom? Prajeme si to vôbec? Vo výsledku sú to zase len francúzske a nemecké záujmy, ale tentoraz už v „európskych“ šatách. Je to v súlade s našimi záujmami?
A nejde o revíziu výsledkov druhej svetovej vojny?
Zloženie BR OSN výsledky druhej svetovej vojny kopírovalo. Vstup Nemecka by tento pôvodný zámer úplne rozvrátil. Neviem, či je atmosféra v politickom svete takému zásadnému rozhodnutiu naklonená, očakávam však, že minimálne USA a Rusko to zatiaľ nedopustia.
Nehrozí, že toto partnerstvo úplne vychýli jazýček na mocenských váhach v prospech Paríža a Berlína na úkor zvyšku Európskej únie?
Obe strany zmluvy síce deklarujú, že ide „len“ o pokračovanie Elyzejskej zmluvy z roku 1963, ale to nie je pravda. Duchom a zmyslom tejto frankonemeckej zmluvy je spoločná snaha Macrona a Merkelovej vytvoriť alternatívny integračný projekt k EÚ a vojenskú alternatívu k NATO. Francúzsko a Nemecko nám dávajú najavo, ako si budú počínať v Európe bez Veľkej Británie. Zvyšok EÚ pre nich budú raz poslušnejšími, inokedy odbojnejšími kolóniami a vazalmi. Aby ich odbojnosť bola čo najmenšia, na to budú mať vlastné ozbrojené sily určené na boj s vnútorným nepriateľom. Takto čítam obsah zmluvy.
Nemci a Francúzi hovoria, že chcú synchronizovať svoje postoje v rámci EÚ a NATO. Znamená to teda, že v rámci hlasovania kvalifikovanou väčšinou na Európskej rade tento dvojblok a jeho menší spojenci majú naveky všetko vyhrané a „zvalcované“? Akú šancu bude mať koalícia štátov, ktorá bude chcieť taký blok prehlasovať?
Nič nie je naveky a najmä Francúzsko aj Nemecko to zo svojich dejín vedia. Uvidíme, ako sa to všetko bude do budúcna vyvíjať. Nakoniec ani vo Francúzsku to nemusí byť také jasné, opozícia sa stavia proti zmluve. Časť členských štátov EÚ sa bude tváriť, že sa nič nedeje, časť môže reagovať spurne. Matteo Salvini v reakcii na frankonemecké zámery už oznámil, že si ako možnú protiváhu dokáže predstaviť taliansko-poľský blok. Ale aj keď sa zmluva Macron – Merkelová nezrodila v politicky homogénnej krajine, dominancia tohto bloku bude úplne zásadná.
„Ani Nemecku, ani Francúzsku sa Európu ovládnuť nepodarilo, hoci sa o to Hitler a Napoleon snažili. Nedarí sa to ani EÚ. Že by mohlo uspieť Frankonemecko? Na rozdiel od začiatku 19. storočia a polovice 20. storočia by sme si na ambície tohto typu mali dať veľký pozor,“ komentuje snahy Nemecka a Francúzska exprezident Václav Klaus.
Pred pár dňami som v jednej rádiovej diskusnej relácii na tému zmluvy Macron – Merkelová polemizoval s námestníkom českého ministra zahraničných vecí Chmelařom. Jeho názory pre mňa neboli žiadnym prekvapením, pretože on neustále hájil pozíciu, že naše ministerstvo zahraničia v tom má jasno a vznik Frankonemecka mu neprekáža, azda ho aj dokonca víta. Práve pred takými „vítačskými“ postojmi Václav Klaus vo svojom texte varoval, práve tej priamočiarej rezignácie na naše národné záujmy sa obáva. A ono „podvolenie“ vládnej českej politiky je tu, pretože my v súčasnosti žiadnu vlastnú zahraničnú politiku ani nemáme. Nieto jej nositeľov.
Ak by Nemecko a Francúzsko postupovali ako jedna homogénna mocnosť, majú šancu vyvážiť vplyv USA, Číny či Ruska?
Jednak ešte stále dúfam, že Macron nie je Francúzsko a Merkelová nie je Nemecko, preto považujem ich snahy o „homogénne“ postoje za skôr ich zbožné prianie – nie realitu, ale ak by sa im vznik Frankonemecka podaril, máme tu návrat k rozloženiu síl z druhej svetovej vojny: USA, Británia a Rusko na jednej strane a Nemecko s časťou kontinentálnej Európy na strane druhej.
„Musíme bojovať za európsku myšlienku, inak sa budeme dívať, ako mizne pod vlnou populizmu,“ vyzýva v texte manifestu, ktorý podpísalo tridsať európskych osobností, francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy. Zároveň označuje tých, ktorí nechcú spoločný európsky projekt, za „podpaľačov duše a ducha“. Neznie príliš povýšenecky a neprispeje podobné nálepkovanie skôr k ďalšej polarizácii názorových prúdov?
Čo je v realite súčasnosti obsahom „európskej myšlienky“ a čo „populizmu“? Dnešná „európska myšlienka“ potláča národný štát a zbavuje ho suverenity, je promigračná, multikultúrna, feministická, genderistická a environmentalistická. Populistom je dnes nazývaný kdekto, kto s „európskou myšlienkou“ nesúhlasí. Ste vlastenec? Máte v úcte svoj národ? Myslíte si, že rodinu tvorí zväzok muža a ženy? Veríte v tradičné, európskou históriou preverené hodnoty či na základe skúseností máte dokonca nejaké predsudky? Potom ste populista! Taká zvrátená je dnešná európska realita.
Práve ten dnešný „európsky projekt“, ktorý autori manifestu obhajujú, je podpaľačom duše a ducha, nie naopak. Celý text manifestu intelektuálov je hysterickým výronom obáv o ich vlastné prebendy, nie je motivovaný obavami o bežného človeka a je v dôsledku aj výrazom tradičného obdivu intelektuálov voči zvráteným sociálno-inžinierskym utópiám.
