Historicky prvý farmársky protest s desiatkami traktorov a inej techniky prišiel do hlavného mesta vlani v lete. Premiér Peter Pellegrini (Smer), do ktorého ste po sklamaní z ministerky Gabriely Matečnej (SNS) vkladali nádeje, vaše prosby o stretnutie vtedy nevypočul. Prečo si myslíte, že pripravovaný protest bude úspešnejší?
Premiér viacnásobne prisľúbil stretnutie s farmármi, vždy to boli len reči. Trikrát sme mu písomne poslali žiadosť o stretnutie, naposledy v decembri, a opäť bez odpovede. Vláda nemá záujem o riešenie problémov poľnohospodárstva. Je čas na to, aby sme znova vyrazili do ulíc, lebo ignorancia poľnohospodárstva zo strany štátu je katastrofálna.
Minulý rok v lete ste síce na politikov tlačili, no na stretnutie s ministerkou pôdohospodárstva ste nešli, stretol sa s ňou len jeden farmár. Bola to chyba? Chcete sa s ňou stretnúť tentokrát?
Nepovažujeme to spätne za chybu, pretože už vtedy pani ministerka nemala našu dôveru. Ona tento rezort nevedie k spokojnosti celej farmárskej obce, jej politika je vedená na veľkostatkárov. Veď teraz Európska komisia uznala, že 75 percent dotácií ide siedmim firmám. A to sú strašné peniaze.
Teraz sú však trochu iné okolnosti, Bratislava v tomto období bojuje s katastrofálnou dopravnou situáciou. Vás prezident Policajného zboru Milan Lučanský informoval, že vás nenechá vstúpiť do mesta. Ako budete reagovať?
Pán Lučanský sa vyjadril, že nás nenechá vstúpiť do mesta, ak by sme mali blokovať cesty. Vysvetľoval som mu, že naším cieľom nie je ochromiť dopravu, ale byť súčasťou problémov, ktoré tam budú. Lebo či sa v kolóne pohybuje auto rýchlosťou päť kilometrov, alebo tak ide traktor, to nie je rozdiel. Chceme byť súčasťou tejto situácie, ktorá v Bratislave bude.
Máte predpoklad, koľko techniky bude na tomto proteste?
Kolaps bude v Bratislave tak či tak. A či bude tých áut v kolóne 200, 500, to je je jedno, zúžili sme to na tri vstupy do Bratislavy. Ťažko však odhadnúť, koľko ľudí sa zúčastní, lebo po oznámení vraždy jedného farmára, jedného z nás, nestíham dvíhať telefóny, ľudia mi volajú, čo sa deje. Tu je to už nie O nás, ale ZA jedného z nás.
Neobávate sa, že minuloročná sympatia Bratislavčanov nemusí tentokrát prísť?
Myslím si, že Bratislavčania chápu, prečo znova ideme do ulíc, preto verím, že sa sympatie nestratia. Svedčí o tom aj to, že ľudia, ktorí nám vtedy robili raňajky, starali sa o nás, sa nám teraz znova ozvali, poslali nám spoločnú správu, že nás čakajú.
Ďalšie stroje budú smerovať do centra Európskej únie, do Bruselu, kde má byť 19. februára tiež protest. Čo od toho očakávate?
Očakávame, že bude spoločné vystúpenie europoslancov, ktorí boli na kontrole na Slovensku, a ktorí boli nemilo prekvapení reakciami vládnych činiteľov, ako bola kontrola prijatá na Slovensku. V Bruseli plánujeme spoločnú tlačovú besedu našej Iniciatívy poľnohospodárov s týmito europoslancami, ktorí prednesú svoje zistenia, my sa k tomu pridáme našimi skutočnosťami.
Nepopierate, že vás čiastočne naštartovala aj násilná smrť jedného z farmárov – Vladimíra Rybára pri Šamoríne. Viete, kto sa mu vyhrážal? Kto bol v jeho prípade tou pozemkovou mafiou?
Asi päť, šesť hodín sme sedeli s (jeho) manželkou a synmi pred dvoma, troma týždňami a keď sme videli ten prístup, že ich vôbec nekontaktovala polícia, že nemali žiadnu spätnú väzbu, okrem toho, že 80 percent takýchto prípadov sa nevyšetria, no to nie je možné. A keď sme si začali spájať veci, hovorím im – haló, elektrickým izolátorom sa nedá podrezať hrdlo… Toto kde sme.
Vyhrážali sa aj vám? Mali ste niekedy stretnutie s týmito ľuďmi aj zoči-voči? Ako sa správajú?
Na začiatku neboli takéto excesy, že bolo bitie, to sa stupňuje, stupňuje a stupňuje. A dnes máme zavraždeného farmára. To je proste strašné, že dva mesiace sa vyhrážajú farmárovi, ktorý nemá žiadne finančné nezrovnalosti, tak, že chodí domov vytrasený, 400 eur mu ostalo na mieste v peňaženke, v čom bol problém, že tento človek takto skončil?
Časť poľnohospodárov reagovala na aktivity vytvorením Spolku farmárov Slovenska (SFS), ten vám priamo konkuruje. Dohadovali ste s nimi spoločný postup?
Spolok je organizácia, ktorá vznikla na iných ideových základoch ako naša Iniciatíva poľnohospodárov, a nepovažujem pri tých počtoch členov ani za nejako potrebné sa s nimi dohadovať. Dali sme im naše zdôvodnenia. Uvidíme, do akej miery sa prípadne zúčastnia.
Váš avizovaný protest vníma šéfka agrorezortu Gabriela Matečná ako politickú aktivitu. Mnohí jeho aktéri boli neúspešní v komunálnych voľbách, v krajských voľbách, to je aj váš prípad, keď ste kandidovali na post poslanca košického VÚC, vystupovali ste na protestoch Za slušné Slovensko. Do akej miery pripúšťate politický rozmer akcie?
Pokiaľ si pani ministerka myslí, že vražda farmára je politickým aktom, tak na to nemám komentár.
Dobre, ale buďme féroví, toto možno povedala bez týchto informácií, odhliadnime od týchto tragických súvislostí…
Nepripúšťam v žiadnom zmysle politický rozmer tejto akcie. Ja som v komunálnych voľbách nešiel za žiadnu stranu, kandidoval som ako nezávislý, ako obyčajný chlap. Ak je nezávislý človek pre ňu politik…
Možno k tomuto hodnoteniu prispieva fakt, že žiadate otvorenie koaličnej zmluvy a zakomponovanie riešenia pozemkových úprav, ochrany pôdy, lesov a vody do nej, stropovanie dotácií na konečného používateľa a zastavenie korupcie v poľnohospodárstve a lesníctve. Máte v tomto podporu politikov?
Začali sme komunikovať so širokým spektrom politikov, každý jeden subjekt, ktorý je u nás, okrem ĽSNS, oslovíme a požiadame o podporu pre zvolanie mimoriadnej schôdze.
Ministerka Matečná kontruje, že rezort robí pre poľnohospodárov dostatočne – v tejto súvislosti spomenula novelu zákona o nájme poľnohospodárskych a lesných pozemkov, transparentnú stránku Pôdohospodárskej platobnej agentúry v súvislosti s dotáciami a ďalšie kroky v technickej oblasti. Pomohli tieto opatrenia, ako ich hodnotíte?
Všetko je spravené akože. To je to najhoršie. Máte register nájomných zmlúv, kde nemáte žiadnu sankciu a nie je tam povinnosť zverejniť zmluvu, lebo inak máte pokutu, povedzme, tisíc eur. Či to spravíte, alebo nie.
Aké sú podľa vás najväčšie problémy súčasnej agropolitiky Slovenska? Čo by sa malo zmeniť?
Stačilo by zabrániť tomu klasickému križovaniu pri žiadostiach o dotácie, ďalším problémom je rozdrobenosť pôdy. Je toho veľa.
Autor: Ľudovít Kusal
