Ako dlho ste nakupovali mäso z tohto bitúnku?
My sme mäso z daného bitúnku nikdy nenakupovali. V krajinách, kde kupujeme mäso, máme svojich distribútorov, ktorí sú certifikovaní a schválení. Celý proces nákupu mäsa funguje tak, že my informujeme distribútorov, o aké mäso a v akom množstve máme záujem. Distribútor na základe tejto požiadavky osloví spolupracujúce spoločnosti a dané množstvo mäsa nám dodá spolu s veterinárnymi papiermi a CMR. Bitúnky, ako aj distribútor mäsa, musia mať schválenie Európskej únie, resp. musia mať certifikát, že môžu dodávať mäso do krajín Európskej únie. Pred dovozom mäsa na Slovensko musí mäso spĺňať náležité parametre – musí mať doklady o svojej nezávadnosti – od príslušnej veterinárnej správy aj bitúnku. Mäso, ktoré my dovážame, všetky doklady o nezávadnosti malo. Zároveň u nás prešlo kontrolou a bolo v absolútnom poriadku.
Treba určite povedať, že mäso z dotknutého poľského bitúnku sa nenachádzalo vo výrobkoch od našej spoločnosti. Mäso sme nespracovávali, predávali sme ho ďalej v takom stave, v akom sme ho nakúpili pri dôkladnej kontrole. Ak by nebolo v poriadku, keďže choré mäso je na prvý pohľad rozpoznateľné, tak ani my, ani naši odberatelia by ho neprevzali. Obchodovanie s mäsom z chorých zvierat považujeme za vysoko neetické.
S predmetným bitúnkom ste teda nespolupracovali, aj tak však máte problém. Ako takýmto problémom predchádzať?
S bitúnkom sme nespolupracovali a ani nespolupracujeme. Ešte predtým, ako mäso dovezieme, máme povinnosť oznámiť regionálnej veterinárnej správe informáciu o pôvode mäsa, teda od akého distribútora mäso plánujeme doviezť. Ak by nebol schválený distribútor či bitúnok, informovali by nás o možnom podozrení, že by mäso nemuselo byť v poriadku. Neinformovali nás, čo znamená, že obaja boli schválení a mali povolenia na dovoz. Otázkou zostáva, či by sme sa nemali vrátiť k režimu, aký u nás fungoval v minulosti, keď vo veľkých mestách fungovali bitúnky, mäsiarne, mliekarne či pekárne. Ak niekto chcel doviezť mäso zo zahraničia, na hraniciach stáli veterinári a mäso dôkladne kontrolovali. Ak nevyhovovalo, poslali ho naspäť. O prísnejšiu kontrolu mäsa stojíme aj my, spracovávatelia. Ak by existovala, neboli by sme postihnutí takýmto škandálom. Niekedy sa mäso zaraďovalo do troch kategórií, ak bolo označené trojuholníkom, bolo nevhodné na ľudskú výživu a používalo sa pre kynológov. Štvorec znamenal, že mäso je podmienečné požívateľné, vhodné do výroby. Označenie s kruhom znamenalo, že mäso je bezchybné. Dnes to neexistuje. Sú len dve možnosti, alebo je zviera zdravé, alebo je zviera choré. Napríklad, keď má krava zlomenú nohu, aj tak končí na kafilérií. Predsa zdravá krava, ktorá dáva mlieko, neskončí na bitúnku.
Vy ste toto mäso ale teraz nakúpili cez sprostredkovateľov – akú zodpovednosť za tento stav nesú oni?
Nie, nenakúpili sme mäso cez sprostredkovateľov teraz. My sme ho cez sprostredkovateľov – distribútorov nakupovali vždy. Do kontaktu s bitúnkami sme sa nikdy nedostali. Samozrejme, že s distribútorom sme sa spojili a viackrát hovorili na túto tému. Distribútor, tak ako my, berie len od certifikovaných bitúnkov, od ktorých mäso brať môže. Tento konkrétny bitúnok zatvorili, majiteľa aj farmárov, ktorí choré zvieratá do bitúnku dodávali, vyšetruje nielen polícia, ale aj Európska komisia. Ak je pravda to, čo sa odvysielalo v reportáži, a dlhodobo obchodovali s chorým mäsom, pevne verím, že budú adekvátne potrestaní. Tieto praktiky, o ktorých vyšlo najavo, ničia dlhoročne budované meno nielen našej firmy, ale aj pracovníkov, lebo aj títo ľudia si zaslúžia žiť a pracovať dôstojne a tiež cítíť potrebu a ochranu štátu.
Aký je podiel mäsa z tejto prevádzky na celkovej dodávke od všetkých dodávateľov?
Podotýkam, z danej prevádzky, resp. z daného bitúnku sa doposiaľ nepotvrdilo, že sme odobrali nejaké množstvo mäsa. Píše sa o 113,9 kg, čo predstavuje odber hovädzieho mäsa od všetkých našich dodávateľov 0,72 percenta. Navyše, toto mäso sme nikdy nepoužili do našich výrobkov.
Kto je za problém zodpovedný?
Jednoznačne z nášho pohľadu poľské úrady, ktoré nedostatočne kontrolovali bitúnky vo svojej krajine.
Vaša firma disponuje všetkými potrebnými certifikátmi a odobrením, že mäso je v poriadku. Ako sa chcete brániť?
Áno, Mäsovýroba Cimbaľák má k dispozícii všetky potrebné doklady o nezávadnosti mäsa, ktoré sme aj poskytli médiám. Obranou bude očistenie mena našej spoločnosti, čakáme na vyjadrenie veterinárnej správy, že sme nepredávali mäso z chorých zvierat.
Ministerstvo sa zastalo našich výrobcov, že na vine nie sú oni – je to dostatočná pomoc od štátu? Čo by mal robiť?
Štát vykonal viac ako tisíc kontrol po celom Slovensku. Uvedomujeme si, že je to náročný proces. Vzhľadom na to, že kauza pretrváva už druhý týždeň a nielen my, ale aj spotrebitelia čakajú na finálny verdikt, ktorí slovenskí predajcovia skutočne nedisponovali chorým mäsom. Na prvý pohľad sa dva týždne môžu zdať ako krátky čas, no za tie dva týždne sa nám rúca spoločnosť, ktorá bola založená v roku 1992 a za ten čas si vybudovala povesť jednej z najstabilnejších slovenských firiem. Ešte na začiatku roka sme zamestnávali v regióne s takmer 20-percentnou nezamestnanosťou viac ako 120 ľudí + živnostníkov, po kauze sme museli poslať na nútenú dovolenku prvých 47 ľudí, prestali s nami obchodovať všetky obchodné reťazce. Negatívne situácie sa na nás sypú ako lavína.
Celá kauza má pre vás devastačné dôsledky, plánujete prepustiť až 100 zamestnancov, aké ďalšie opatrenia ste museli spraviť? Aké sú náklady na tieto ukončenia pracovných vzťahov?
Na trhu, ktorý je silne konkurenčný, pôsobíme už 25 rokov. Postupom času sme sa stali firmou, ktorá dbá na kvalitu výrobkov, zamestnáva viac ako 120 ľudí a ďalších živnostníkov a realizuje nové investície do výroby. Dnes, po vypuknutí škandálu so závadným poľským mäsom, do ktorého nás neoprávnene vtiahli, bojujeme o záchranu. Otázka dnes nestojí, koľko ľudí chceme nabrať, ale koľko budeme nútení prepustiť, ak sa situácia nezmení. Aktuálne ide o 100 pozícií, pričom náklady na ukončenie pracovných vzťahov sa hýbu v rádoch desaťtisícoch eur.
Čo pre vás znamená zaradenie do výstražného systému RASFF?
Hrubé poškodenie nášho rokmi budovaného mena. Vždy sme dbali na kvalitu našich produktov, obchodovanie s chorým mäsom považujeme za vysoko neetické a odsudzujeme ho. Do výstražného sytému RASFF sme boli zaradení, lebo sme sa nachádzali medzi firmami, ktorým dodali mäso z poľského bitúnka, ale my sme ho neodoberali na priamo. Nám ho dodával certfikovaný a Európskou úniou schválený dodávateľ. Navyše, mäso od nich sme ani nepoužívali v našich výrobkoch.
Ministerstvo zverejnilo usmernenie pre občanov, aby sa vyhli poľskej hovädzine. Môžu ju ale spotrebitelia vôbec na pulte rozpoznať? Rizikom sú podľa rezortu najmä pohraničné oblasti s Poľskom a rôzne neschválené prevádzky, ako aj predaj z dodávok a na trhoch.
Ako by sa podľa vás mali občania správať, aby nič neriskovali?
Nemôžu mäso z Poľska rozpoznať. Aj firmy, ktoré tvrdia, že majú slovenské mäso, môžu mať v skutočnosti mäso z Poľska či opačnej strany zemegule. Dodávky mäsa totiž fungujú na zložitom systéme. Na Slovensku, obzvlášť na východnom Slovensku, pôsobí veľmi veľa malých „garážových“ distribútorov mäsa. Tí počas večerných hodín preberú mäso z Poľska, ktoré je mnohokrát bez označenia a distribuujú ho ďalej – aj do školských zariadení. O tomto nič netuší ani regionálna veterina. Platí, že takéto podozrivé mäso sa distribuuje ďalej, no je oveľa lacnejšie ako mäso z firmy, ktorá distribuuje riadne overené a porazené mäso podľa daných certifikátov a systémov HACCP. Faktom tiež je, že výrobcovia dnes jednoducho nemajú inú šancu, ako zháňať mäso aj v iných krajinách Európskej únie, o čom sa presviedčame aj v týchto dňoch. Posledné dni moji kolegovia obvolávajú slovenské bitúnky o dodávky mäsa a máme reálne problém – slovenského mäsa niet.
Aké dôsledky to bude pre vás mať pre firmu do budúcna?
Touto otázkou sa momentálne nezaoberáme. Kľúčové je pre nás zachovať spoločnosť, ktorú sme roky budovali a tiež zamestnanosť v regióne. Zamyslieť by sme sa však mali nad tým, akých chýb sme sa už dopustili, keďže sme umožnili obchodovať tzv. garážovým firmám, kde funguje jeden, najviac dvaja pracovníci, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou predávajú aj závadné mäso. No a takíto špekulanti ničia aj nás a našu dlhoročnú 25-ročnú prácu vo firme, ktorá zamestnáva viac ako 120 ľudí a ďalších živnostníkov. Slovensko si zdecimovalo poľnohospodárstvo a ostali sme odkázaní na to, čo nám svet ponúka.
Autor: Ľudovít Kusal
