Český minister obrany v nedávnom rozhovore pre denník Právo uviedol, že obnovenie diskusie v rámci NATO o možnom umiestnení americkej základne (rakety, radar) v Česku po vypovedaní zmluvy INF nevylučuje. Čo na to hovoríte?
Prekvapilo ma to a myslím si, že je to naozaj predčasné. Inak musím povedať, že zatiaľ počínanie ministra Metnara hodnotím celkom pozitívne, potešil ma najmä tým, že si uvedomuje, že teraz je nesmierne dôležité dotiahnuť do konca rozbehnuté projekty prezbrojenia, predovšetkým protivzdušné radary, bojové vozidlá pechoty a univerzálne vrtuľníky. Koniec koncov aj to interview v Práve sa týkalo hlavne týchto záležitostí, nie zatiaľ úplne akademickej debaty o americkej základni. Je, samozrejme, možné, že minister Metnar má vďaka kontaktom s kolegami z Aliancie aj akési kuloárne informácie, ktoré verejnosť nemá, ale skôr odhadujem, že len decentne vyjadril osobný názor a teoretickú možnosť. K tejto téme však už zaznela aj skutočne groteskná zbierka podivností, pretože mnoho ľudí (od politikov po novinárov) to prezentuje tak, že sme sa vrátili do stavu pred podpisom dohody INF a nad Európou sa znovu vznáša akútna hrozba jadrovej vojny, lenže to je absolútne absurdné a úplne mimo reality. Vzťahy medzi NATO a Ruskom teraz, samozrejme, majú ďaleko k ideálu, ale netreba to ešte zhoršovať.
Takže vy obnovenie tejto debaty vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu nevidíte ako reálne?
Považujem to za málo pravdepodobné a tomu napokon zodpovedajú oficiálne vyhlásenia oboch strán. Vladimir Putin výslovne povedal, že Rusko rozmiestni nové zbrane stredného doletu jedine tam, kde by ich ako prví umiestnili Američania, a rovnako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg uviedol, že rozmiestnenie nových amerických rakiet s jadrovými hlavicami sa neplánuje.
Jens Stoltenberg Zdroj: TASR
Takže možné porovnania s érou studenej vojny nie sú namieste?
Predovšetkým je nezmyselné tú situáciu porovnávať s tou pred podpisom zmluvy INF, pretože vtedy sa na oboch stranách železnej opony nachádzalo spolu vyše 2 500 rakiet stredného dosahu, ktoré by v priebehu niekoľkých minút mohli spustošiť Európu bez toho, aby zostal čas na nejaké efektívne protiopatrenie. To bola jednoducho neúnosná situácia, tú hrozbu mimoriadne citeľne vnímali politici aj verejnosť, a preto sa tá zmluva vyrokovala a podpísala, hoci to nebolo jednoduché. Dnešný svet je však úplne iný a ani z jednej strany zjavne neexistuje záujem opakovať ten rizikový scenár z 80. rokov. Rusko zrejme má strach z hypotetického umiestnenia amerických útočných nukleárnych rakiet v Pobaltí, Poľsku alebo Rumunsku, ale doteraz nič nenasvedčuje tomu, že by to Američania skutočne chceli urobiť. V Európe určite nie, vo východnej Ázii možno áno.
Čo by umiestnenie americkej základne s vojenským zariadením, napríklad radarom či raketami, na českom území znamenalo z bezpečnostného uhla pohľadu? Stala by sa krajina potenciálnym cieľom jadrového úderu?
Vladimir Putin pohrozil štátom, ktoré by poskytli svoje územie pre nové americké rakety stredného doletu, že by sa potom stali terčmi pre ruské rakety, respektíve že by im v prípade vojny hrozil odvetný nukleárny úder. Obdobné tvrdenie opakovane zaznelo v minulej dekáde, keď sa tu viedli debaty o umiestnení radaru XBR v Česku a protiraketových striel GBI v Poľsku, a tak naozaj nejde o nič nové. Znie to, samozrejme, veľmi strašidelne, lenže rovnako ako pred rokmi platia dve základné tézy. Po prvé, zamierenie moderných balistických rakiet na ciele nie je žiadny extrémne zdĺhavý a komplikovaný proces, je to otázka minút. Rusi aj Američania to môžu urobiť kedykoľvek podľa ľubovôle, respektíve podľa rozkazu politických vodcov a vojenských veliteľov, takže hrozba, že sa rakety namieria tam či onam, je skôr len symbolické rétorické cvičenie. Po druhé, a to s tým úzko súvisí, nikdy sa nesmie zabúdať, že ruská politická kultúra sa od západnej odlišuje akcentom sily, respektíve tým, že tú silu dáva otvorene najavo. Vladimir Putin si udržuje imidž silného vodcu, ktorý na akýkoľvek krok súpera adekvátne odpovedá. Takéto vyhlásenia sú teda určené skôr pre ruského voliča ako pre medzinárodnú scénu.
Vladimir Putin Zdroj: TASR
A nie je už Česko pre Rusov možným vojenským cieľom? Spomenul by som napríklad, že v Prahe v Holešoviciach sídli administratívna centrála navigačného systému Galileo.
Nemyslím si, že by práve ten tragikomicky problémový navigačný systém Galileo stál Rusku za nejaké škodoradostné zamierenie jadrových rakiet. Ale ak by sa na našom území nachádzal nejaký dôležitý objekt, ktorý by za to Rusku stál, tak sa cieľom ruských striel zákonite stane, a ako som vysvetlil, to zameranie je skutočne rýchly proces. Celé to na mňa pôsobí ako od reality odtrhnutá debata, ktorá ignoruje jednu dôležitú vec, teda prostý pohľad na mapu. Stredná Európa bola, je a bude strategicky nesmierne významný región, o ktorý bude vždy prejavovať záujem viacero veľmocí. Je to križovatka záujmov Berlína a Moskvy a „zátka“ na povestnom balkánskom „sude prachu“, ktorý (ako napokon aj kedysi) funguje aj ako jedna z brán pre expanziu islamu do Európy. Cez Balkán už sem navyše vysúva tykadlá záujmov tiež Čína. Už samotná elementárna geopolitika napovedá, že tu z princípu nemôže byť nikdy „pokoj“, keďže veľmoci tu vždy budú chcieť mať vplyv. Tým skôr sa musíme snažiť, aby sme si v tomto turbulentnom regióne uchovali svoju suverenitu a dokázali presadzovať svoje národné záujmy.
Američania sa už raz snažili dostať do Česka radar, ktorý mal stáť v Brdoch. Proti tomuto plánu sa zdvihla silná vlna odporu. Myslíte si, že sa dá podobná vlna odporu očakávať aj v súčasnosti?
Znovu musím zopakovať, že teraz diskutujeme o úplne hypotetickom scenári, ale zrejme áno, predpokladám, že by sa opäť zdvihol odpor verejnosti, hoci možno nie taký silný ako vtedy. Ale ak si niekto myslí, že radar v Brdoch nestojí pre názor českej verejnosti, tak podľa môjho názoru vykazuje obrovskú mieru politickej naivity. Radar XBR tu nestojí len preto, že vláda Baracka Obamu prepracovala pôvodnú koncepciu protiraketového „dáždnika“ a prisúdila vyšší význam systému Aegis BMD so strelami SM-3, ktoré radar XBR nepotrebujú. V Rumunsku sa nachádza prvá základňa systému Aegis Ashore a druhá vzniká v Poľsku vlastne namiesto tej, na ktorej sa mali nachádzať rakety GBI. Chcel by som však zdôrazniť ešte jednu vec. Keď s Američanmi vtedy rokovala Topolánkova vláda, správala sa podľa mňa úplne diletantsky, keďže za priestor pre radar vlastne nič nežiadala. Poliaci predložili dlhý zoznam (predovšetkým vojenskú techniku) a skoro všetko aj dostali. Keby sa teda (opäť rýdzo hypoteticky) začali nejaké ďalšie rokovania, tak azda bude mať Česko schopnejších vyjednávačov ako vtedy, aby pre nás od Ameriky získali maximum, keďže práve tak funguje to presadzovanie národných záujmov.
Barack Obama Zdroj: SITA
Čo si o vypovedaní zmluvy INF myslíte?
Ako som naznačil, zo strany mnohých politikov a médií sa tu vytvára akási virtuálna realita, v ktorej ide o strašnú katastrofu. Nie, jednoducho nejde. Tá zmluva vznikla pred viac ako tridsiatimi rokmi, lenže svet sa odvtedy dramaticky zmenil. Medzinárodná scéna aj vojenská technika sú niekde inde a zmluva odrážajúca realitu roku 1987 nezodpovedala realite dneška. V skutočnosti totiž nejde primárne o vzťah Ameriky a Ruska, ale najmä o Čínu, pretože tá vlastní štvorciferný počet balistických rakiet, z nich prevažnú väčšinu práve v tej kategórii stredného dosahu, to jest medzi 500 a 5 500 km. Preto som sa zmienil o tej východnej Ázii, lebo Američania tam musia nejako čeliť čínskemu arzenálu, ktorý napokon čoraz viac znepokojuje aj Rusko. Po ratifikácii zmluvy INF sa zlikvidovalo viac ako 2 500 rakiet, ktoré skutočne ohrozovali Európu, ale teraz neexistuje nič ani vzdialene porovnateľné a Rusi ani Američania sa o to ani neusilujú. Mimochodom, stojí za zmienku, že väčšina tých sporných striel 9M729 sa nachádza východne od Uralu, čo naznačuje, že nie sú určené proti NATO, ale skôr práve proti Číne.
Odštartuje vypovedanie novú vlnu zbrojenia na oboch stranách?
Krátko povedané, nie. Žiadne „nové preteky v zbrojení“ sa nezačnú, a to hlavne preto, že sa začali už dávno. Vývoj novej generácie strategických zbraní prebieha v Amerike aj v Rusku už niekoľko rokov a tá zmluva mala jedine ten efekt, že sa ju Američania a Rusi snažili rôznymi spôsobmi obchádzať a robili okolo toho tajnosti, zatiaľ čo teraz to bude otvorenejšie. Ale tieto „preteky“ majú zároveň úplne inú povahu ako tie, ktoré viedli k situácii pred zmluvou INF, keďže dnes to je zbrojenie takpovediac intenzívne, sústredené na supermoderné technológie, ako sú manévrujúce hlavice, hypersonické zbrane, špeciálne bezpilotné prostriedky, energetické zbrane atď., nie zbrojenie extenzívne, teda usilujúce sa o masovú výrobu. Koniec zmluvy INF je totiž dôsledok, nie príčina.
Ako to myslíte?
Je to dôsledok toho, že sa svet vracia do „normálneho“ stavu, keď spolu veľmoci súperia o moc, vplyv, zdroje a trhy, k čomu, samozrejme, patrí aj vývoj nových zbraní. To však nie je „nová studená vojna“, to je úplne štandardná geopolitika. Zmluva INF vtedy obom superveľmociam vyhovovala, preto ju uzavreli, ale teraz vyhovovať prestala. Proti záujmom mocností nemá žiadna medzinárodná zmluva šancu, v reálnom svete určite nie.
autor: Jonáš Kříž
