streda, 1 decembra, 2021
6.4 C
Bratislava
ÚvodArénaČaputová medzi 18 a 53 percentami? Sociológ vysvetľuje rozdiely v prieskumoch

Čaputová medzi 18 a 53 percentami? Sociológ vysvetľuje rozdiely v prieskumoch

Agentúra na Slovensku uskutočnila pred začiatkom dvojtýždňového moratória pravidelný prieskum medzi voličmi. Prokop detailne popisuje, aké je rozpoloženie spoločnosti po minuloročnom turbulentnom roku a čo komu hrá do kariet.

Prečo môže Čaputovej dôjsť dych a v čo musí dúfať Šefčovič? Aké sú základné zistenia Medianu dva týždne pred prvým kolom prezidentských volieb na Slovensku? Ako by ste opísali základné trendy?

Môžeme vychádzať len z výskumov publikovaných pred moratóriom (začalo platiť minulý víkend – pozn. redakcie). Už pred odstúpením Roberta Mistríka začínala prudko rásť Zuzana Čaputová. Oslovovali podobného voliča, ona sa však výraznejšie hodí do atmosféry veľkej nedôvery v právny štát, s podozreniami na prepojenie časti politiky a organizovaného zločinu, sklamania zo starej ľavice, ale aj téme nerovností.

Mistrík zdôrazňoval skôr témy do dobrých časov – modernizáciu ekonomiky, investície do vedy a podobne. Takže aj v dvoch výskumoch Medianu a Focusu pred odstúpením Mistríka už bola Čaputová pred ním. Volebné modely vytvárajú falošný dojem veľkej presnosti a rozhodnutí voličov – reálne však ľudia váhali a aj Mistrík mal podľa Median SK potenciál to zlomiť a dostať sa na 35 percent. Sám si však uvedomoval, že už na to nemá energiu a radšej podporil Čaputovú.

Ako sa zmenilo rozloženie síl po jeho odstúpení?

Rozptyl zisku u Čaputovej bol potom v agentúrach medzi 18 a 53 percentami, čo asi dôveryhodnosti veľmi nepomáha. Treba si však uvedomiť, že agentúry, ktoré ju majú pod 30 percentami, sú tie, ktoré sa objavia pred voľbami, majú obrovskú odchýlku a zase zmiznú. Trebárs Phoenix, ktorý mal v slovenských voľbách 2016 priemernú odchýlku na stranu viac ako štyri percentuálne body.

Keď si tieto “výskumy” odmyslíme, pohyboval sa zisk Čaputovej medzi 32 a 53 percentami. Osobne si teda myslím, že tie najvyššie čísla vychádzajú aj z intenzívnej dvojdňovej medializácie, že je favoritka. To môže viesť k tomu, že sa fanúšikovia ochotnejšie zúčastňujú výskumov, čo najmä pri náhodných telefonických prieskumoch vedie k vychýleniu vzorky v ich prospech.

K Čaputovej sa v týchto výskumoch priklonil aj rad nerozhodnutých a ľudí pôvodne podporujúcich menších kandidátov. Noví kandidáti sú vždy trochu v pozícii, že si do nich „nalejeme“ svoje najlepšie očakávania, ktoré musia potvrdiť v predvolebných debatách a na konci kampane.

Čo by teda mohlo postup Zuzany Čaputovej zo zoskupenia Progesívne Slovensko a Maroša Šefčoviča, ktorého nominoval Smer, do druhého kola ohroziť?

No, tie šance majú veľké, ale nič isté. V minulých voľbách v prvom kole Kiska zhruba naplnil očakávania výskumov a Robert Fico výrazne stratil. Takmer sa k nim dotiahol Radoslav Procházka. Ficova strata bola daná aj tým, že prezidentské voľby na Slovensku majú relatívne nízku účasť a nie každý, kto účasť deklaruje, skutočne príde voliť.

A to sú častejšie práve menej angažovaní voliči – často aj ľudia s nižším vzdelaním a mimo veľkých miest, ktorí v straníckych voľbách volia pragmaticky ľavicu. Čo môže teoreticky zaskočiť Maroša Šefčoviča – bývalého eurokomisára a nominanta Smeru. Otázka ale je, kto ich môže preskočiť. Preferencie na to má len Štefan Harabin. Jeho potenciál je však na rozdiel od Procházku v roku 2014 obmedzený. Pre 64 percent ľudí bol pred moratóriom neprijateľný.

Harabin, hoci bol významný sudca a minister, je akousi postmečiarovskou variáciou českého Tomia Okamuru. Šíri konšpiračné teórie o utečencoch, o tom, že sa chystá manipulácia volieb. Naviac tiež čelil obvineniam z komunikácie s členmi mafie. Keď sa za ním zomknú národovci a kotlebovci, tak by uspieť mohol – no len pri väčšom poklese účasti. Ako pravdepodobné to nevidím.

Na prvý pohľad zaujme, že Slovensko speje na rozdiel od Česka k politickej generačnej výmene. Predstava, že je v ČR favoritom prezidentských volieb politický nováčik, navyše z mimoparlamentnej strany, a k tomu všetkému ešte žena, je z ríše fantázie. Čím si to vysvetľujete?

Prisudzujem to trom faktorom. Slováci skôr ako Česi zažili dezintegráciu pôvodnej porevolučnej scény a vznik nových strán, ktoré potom vládli a upadli do nemilosti: najprv pravicová SDKÚ a teraz v menšej miere Smer. Voliči teda hľadajú alternatívy k niekdajším alternatívam, čo možno raz stretne aj hnutie ANO v Česku.

Po druhé: stranícka scéna je tam azda ešte viac dezintegrovaná než v Česku. V súčasnosti by na vstup do národnej rady mohlo pomýšľať pokojne desať strán, často ide o nové strany s malým počtom členov.

A za tretie: prezidentské voľby na slovenskom majú účasť okolo 45 až 50 percent. Väčšiu váhu v nich majú angažovaní voliči, v posledných voľbách skôr vzdelanejší a z miest. A môžu tak vyhlasovať kandidáta, ktorý by napríklad pri 70-percentnej účasti a bez podpory veľkých strán šancu nemal.

Do akej miery, pokiaľ ide o preferencie jednotlivých kandidátov, podľa vašich zistení rozhoduje ich väzba na jednotlivé politické strany?

Čaputovej asi neškodí, pretože je zo strany, ktorá je dosť nová. A hoci je skôr ľavicovo progresívna, tak ju chcela podľa výskumu Medianu už pred odstúpením Mistríka veľká časť slovenskej opozičnej pravice.

Lojalita asi bude hrať úlohu v Smere pri podpore Šefčoviča, tu je však zase otázka účasti. Predpojatosť by asi mohla byť poškodzujúca, ak by človek kandidoval priamo za nejakú menšiu a vyhranenú stranu – pravicovú SaS, populistické OĽaNO alebo národnú stranu.

Ako je to s podporou jednotlivých kandidátov, pokiaľ ide o konflikt centrum vs. periférie? Inak povedané, aký veľký rozdiel je medzi Bratislavou a ďalšími veľkými mestami a zvyškom Slovenska?

Tu je rozdiel väčší. Minimálne Harabin takto súboj proti Čaputovej ako liberálnej slniečkarke valcuje. Pre bývalého eurokomisára Šefčoviča to nie je také jednoduché, pretože on predstavuje proeurópsky a tiež v podstate liberálny establishment. Takže skôr hrá na skúsenosť a dobrú reprezentáciu a presadzovanie záujmov Slovenska v zahraničí. A musí dúfať, že sa voliči v Čaputovej napriek vysokým očakávaniam v debatách sklamú.

Aké sú základné sociálne charakteristiky, pokiaľ ide o voliča jednotlivých kandidátov? Kto, koho a prečo preferuje?

Môžem hovoriť len o publikovaných výskumoch Focusu a Median pred moratóriom. Ukázali, že preferencie Čaputovej nie sú až tak o tom, že by ju volili ženy. Skôr má veľkú podporu u ľudí, ktorí v roku 2014 volili Kisku. U niekdajších voličov Fica je voľba roztrieštenejšia – medzi Šefčoviča, národných a ďalších menších kandidátov.

Už ste na to narazili. Slovenskom vlani otriasla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Aký má tento moment vplyv na predvolebnú atmosféru?

To roztrieštenie niekdajších voličov Roberta Fica a Smeru, ktorí by inak asi viac volili Šefčoviča, je zapríčinené poklesom popularity Smeru, ktorý prišiel po Kuciakovej vražde a všetkým, čo ju potom nasledovalo. A fakt, že za Čaputovou stojí aj veľká časť pravicových voličov, má možno rovnaký zdroj vysvetlenia. Je to hypotéza, ale keby teraz neboli v popredí témy právneho štátu, spravodlivosti, vymožiteľnosti práva aj pre “malých” a podozrenia z prerastania zločinu a štátnej správy, tak by sa možno viac hovorilo o zahraničnej politike či modernizácii ekonomiky. To akcentoval Mistrík a v debatách s Čaputovou to vyznievalo tak, že si pomýlil časy.

Nemôžem sa nespýtať na výhľad do druhého kola. Aké sú preferencie voličov, ktorí kandidáti v prvom kole neuspejú? Pýtali ste sa na ich druhú voľbu?

Duely skúmal Focus a Median. Ale dá sa len povedať, že súboj medzi Čaputovou a Šefčovičom by bol relatívne vyrovnaný a záležalo by na účasti, hoci Čaputová pred moratóriom bola favoritka. Nikto ďalší by v druhom kole nemal pre malú prijateľnosť šancu.

Stratégiou Čaputovej bude najskôr vyvolať v krajine dojem, že sú prezidentské voľby plebiscitom o Robertovi Ficovi. Zároveň ale môžu niektoré jej programové body odrádzať konzervatívnejšieho voliča, teda vidiek. Čo podľa vás nakoniec o budúcom prezidentovi Slovenska rozhodne?

Tak programové body práve nie. Medzi tie patrí spravodlivosť a fungujúci právny štát pre všetkých, dôstojný život pre seniorov a ochrana životného prostredia. Nevýhodou málo známeho človeka, ako je Čaputová však je, že možno jej vnímanie ovplyvniť negatívnou kampaňou. To chápali stratégovia Baracka Obamu, ktorí s negatívnou kampaňou proti Mittovi Romneymu vyšli ihneď po výhre primárok, kým bol neznámy.

Možno tomu čeliť?

Zbraňou proti tejto stratégii je byť veľmi konkrétny – v postojoch a v hodnotách, nefungujú tu frázy o slušnosti. Tie potom zmetie jedna bilbordová kampaň. Trochu sa mi zdá, že Čaputová na tejto konkrétnosti a novosti zarábala, ale teraz je jej kampaň trochu obranná a všeobecná, ktorá bude spájať a podobne. Čo sa môže do konca druhého kola vyčerpať.

Celý rozhovor v českom jazyku nájdete TU.

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 689,618 +9,534 Dnes Úmrtí 14,503 +85 Dnes Uzdravení 563,790 Infikovaných 111,325 Last updated: 1. decembra 2021 - 13:25 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -spot_img